14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.
a.) Vývin slovenskej poézie :
MEDZIVOJNOVÁ - SR medzivojnová poézia sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
POVOJNOVÁ – po roku 1945 po oslobodení spod fašizmu v I. etape, ktorá trvala do roku 1948 v SR poézie vychádza tzv. priečinková poézia. Teda básne a zb. protifašisticky ladené, ktoré boli napísané počas vojny, ale nemohli byť vtedy vydané ( J. JESENSKÝ, F. KRÁĽ, J. SMREK ). Ďalej tvoria autori nadrealisticky, ale v zmenených pomeroch sa mení ich poetika. Významnú úlohu má katolícka moderna, lenže mnohí jej autori v rokoch 1945-1948 emigrujú. Po roku 1948 až v prvej polovici 50-tych rokov dochádza v poézii k povoleniu jediného smeru socialistického realizmu, ale najmä v tejto etape je poézia poznačená schematizmom a dogmatizmom, je slúžkou politiky, oslavou práce, strojov, strany KSČ a šťastnej budúcnosti bez umeleckých ambícii. V druhej polovici 50-tych rokov po smrti Stalina r. 1953, ale najmä po 20. zjazde KS CCCP, kde Chruščov poodhalil Stalinove zločiny, je koniec éry schematizmu a dogmatizmu, čo v našej poézii naznačuje M. RÚFUS v zb. Až dozrieme a M. VÁLKA v zb. 4 knihy nepokoja. 60-te roky najmä okolo r. 1968 je jedným z najtvorivejších období v poézii, plné novátorstva a experimentovania i vstrebávania podnetov z iných západoeurópskych lit. Je tu mn. významných autorov. V auguste 1968 dochádza k okupácii ČSSR vojskami WZ a nasledujúce obdobie je obdobím tzv. normalizácie. Mnohí autori emigrujú, mnohí majú zakázanú alebo obmedzenú činnosť. V 80-tych rokoch nastáva najmä za éry Gorbačova postupné uvoľnenie pomerov, ale k normálnemu stavu SR poézie a k návratu do jej kontextu došlo až po Nežnej revolúcie r. 1989.
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
LACO NOVOMESKÝ 1. medzivojnová poézia: zb. Nedeľa, Romboit, Otvorené okná, Sv. za dedinou, Pašovanou ceruzkou
2. po návrate z väzenia a rehabilitácii : poéma Vila Tereza, Do mesta 30 minút; zb. Z tam odtiaľ a iné, Dom, kde žijem
Nedeľa – táto bás. zb. vyšla r. 1927, ale sú v nej zaradené i básne z minulého obdobia. Tieto básne sú poznačené proletárskou poéziou a poetizmom, a tiež FR básnikom G. APOLLINAIRE. Už názov zb. nie je náhodný, pretože naznačuje z hľadiska poetizmu to, že poézia a krásno má byť 7 dňom v živote človeka. I preto sú tu verše približujúce svet kaviarničiek, svet tanečníc, atmosféra mesta i túžba po ľudskom šťastí. Toto šťastie však v Novomeskom ponímaní nie je naplnené, lebo videl svet reálne plný biedy, vykorisťovania, hladu i z toho dôvodu nachádzame v zb. básní výsostne soc. charakter. Nemôžme však povedať, že sú tam výzvy do boja a revolúcie. Je tam i nový lyrický hrdina, sám básnik, ktorý miluje všetky obyčajné veci okolo seba, ale zároveň tu vidí obrovské rozpory. V tejto zb. sú známe básne: Noc, Fiasko, Slúžka, Báseň
Fiasko – táto báseň je vystavená na základe kontrastu. Na jednej strane tu máme figurínu z vosku, niečo chladné neživé, odeté krásne plesové šaty, symbolizujúce bohatstvo. Na druhej strane krásna mladá dievčina plná života, ktorá tie šaty šila, ale nikdy ich nebude mať oblečené. Môže po nich iba túžiť a vlastne symbolizuje chudobu, a medzi bohatstvom a chudobou je sklo, sklenená vitrína, niečo krehké, rozbitné, akoby básnik naznačoval akým spôsobom sa to bohatstvo dá dosiahnuť.
Slúžka – je akousi soc. baladou, kde lyrická hrdinka slúžka Furko Mária symbolizuje zasa tisíce ďalších slúžok, obyčajných, chudobných žien, ktoré sú pripútané k svojej práci, ktoré vedia, že existuje aj iný svet, krajší plný zábavy a dúfajú, že snáď raz aspoň chvíľu pocítia i chuť iného života, ako je ich.
Romboid – táto zb. je venovaná J. KRÁĽOVI, znova tu je užasnutý nad vecami a faktami mnohotvárneho sveta. Je očarený diaľkami, putovaním, ale i tuná pristupujú sociálne problémy, ako v básni „Biela, červená“ , kde tieto dve farby symbolizujú preliatu básnickú krv.
Otvorené okná – už názov zb. symbolizuje program. snahy, celej mladej avangardnej generácie, ktorá sa snažila nielen prijať podnety z kultúr. Európy, ale i sama svojou tvorbou sa stať rovnocenným partnerom tejto Európy.
Sv. za dedinou – vyšla v Prahe r. 1939, odráža celú tragédiu svojej doby, pričom vojnu a vojnové besnenie charakterizuje, ako dobu prevrátených hodnôt. Sú tu známe básne, ktoré vznikli na základe jeho dojmov zo Španielska, kde bol krátku dobu počas OV.
Pašovanou ceruzkou - je zb. 10-tych básni, ktoré vznikli na základe pobytu vo väzení v Iľave v r. 1940. Pre básne sú typické dva motívy a to motív cesty a motív zastavenia času, ktorú symbolizuje nehybne tečúca rieka Váh.
Vila Tereza – cez spomienky na CCCP zástupcu v Prahe Antonova Ofsejenka a svoju mladosť sa snaží rehabilitovať a obhajovať umeleckú avangardu 20-tych rokov.
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V Klementisa a názov označuje cestu zo železničnej stanice k domu, kde býval v Senici.
Z tam odtiaľ a iné – básne zb. naznačujú jeho osobnú tragédiu, keď bol v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinený a odsúdený.
JÁN SMREK - debutoval Odsúdený k večitej žízni
1. poézia večnej mladosti, radosti zo života, túžby žiť a milovať
zb. -Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno; básnická skladba – Básnik a žena
2. protivojnové zb. – Hostina, Studňa
3. poézia večnej mladosti, radosti zo života, umocnená však životnými skúsenosťami
Odsúdený k večnej žízni – jeho prvá zb., ktorá je ovplyvnená symbolizmom, Kraskom a prekliatymi básnikmi. Je plná smútku, pochmúrnych nálad, seba spytovania, čo je ovplyvnené ťažkým detstvom a vojnou. Dokonca niektoré básne majú i soc. podtón, ale samostatný posledný cyklus zb. Dnes milujem svoj deň – naznačuje odklon od pesimizmu a príklon k optimizmu. Teda vlastne celé jeho ďalšie smerovanie tvorby, pretože tu vyjadruje význam každodenných hodnôt života, lásku k človeku a oslavu života.
Cválajúce dni – je prvá zb., v ktorej niet po pesimizme ani stopy. Je to zb. vytalistická a poetistická. V popredí je očarenie krásami sveta, diaľkami, svetom civilizácie plným pohybu a zmien. Básnik ukazuje, že svojimi veršami neprišiel riešiť spol. problémy, ale prišiel potešiť ľudí. Básne – Triumf, Mne dedinčanka stepila, Dievča v rozkvete, Báseň o stavaní domu.
Básnik a žena – je bás. skladba, ktorá patrí k vrcholom ľúbostnej SR poézie. Pôvodne jej časť vyšla v zb. Božské uzly a až v r. 1934 vyšla knižne samostatne. Námetom mu bola jedna príhoda z r. 1923 keď po Bratislavských uličkách kráča za jednou ženou, ktorá ho upútala chôdzou a postavou. Neoslnil ju, ale skrsla v ňom myšlienka na vzájomný dialóg, tak že skladba má podobu veršovanej poviedky – fiktívneho dialógu medzi básnikom mužom a krásnou neznámou ženou. Je oslavou lásky a ženy. Má 5 častí. 1. časť – V zasneženom parku 2. časť – Pokračovanie jarné, 3. časť – Letná noc na vode, 4. časť – Padajú listy, 5. časť – Po desiatich rokoch.
MILAN RÚFUS - je súčasný azda naj. SR básnik. Vo svojej tvorbe nadväzuje na neosymbolistov. Snaží sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás v nej. Je hlboko ľudský, s častými biblickými motívmi bolestivej a smutnej lásky, vzťahu k domovu … Debutoval v zb. Až dozrieme – ktorá prelomila schematizmus a dogmatizmus. Hoci sa v nej nachádza množstvo rozličných motívov (domov, láska, mladosť, vojna …) ich spracovanie na vtedajšiu dobu bolo originálne poznačené napr. Smútkom, vnút. prežívaním utrpenia, filozof. úvahami … Patria sem napr. básne Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Monológ v lazarete. Zaujímavosťou tejto zb. je ešte i to, že to neboli jeho prvotné verše, ale vyšli ako prvé, pretože zb. Chlapec, Chlapec maľuje dušu s motívmi pominuteľnosti človeka a vzbury jednotlivca proti osudu vyšli až neskôr. Ďalšou zb. Zvony , v ktorej sú básne komponované ako lyrické drámy, zobrazuje v nich prostého, jednoduchého človeka spätého s prírodou a schopného prežívať utrpenie a bolesť spojenú so stratou blízkych. Zaujímavosťou Rúfusovej tvorby je prepojenie jeho básni z umeleckou fotografiou M. MARTINČÍKA. Zb. Óda na radosť, Ľudia v horách, alebo prepojenie jeho básni s výtvarným umením Ľ. FÚLU v zb. Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. V poslednom období z jeho tvorby sú známe zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky – pôvodne určené deťom, ktoré sú však uznávané medzi dospelými. Okrem poézie pre dospelých a deti píše eseje a prekladá RUS a CZ lit.
EMIL BOLESLAV – LUKÁČ - Spoveď : vychádza tu zo symbolizmu, prevláda tragický pocit z utrpenia človeka a ľudskosti, pričom verše sú tu akousi osobnou spoveďou.
Dunaj a Seina : báseň – Taedium urbis (Hnus z mesta) celá zb. vyjadruje pocit ztracenosti človeka v ďalekom cudzom meste a jeho túžbu po domove. Báseň je jasne pod vplyvom symbolizmu, rozohráva protiklad 2 svetov a pocitov vo forme sonetu ( 4+4+3+3, abba + abba + ccc + ddd). Mesto je symbolom všetkých možných a negatívnych, morálnych stránok života, naproti tomu dedina je symbolom všetkých kladných morálnych stránok života. Autor v závere slohe ešte zdôrazňuje lásku k SR a dedine, k svojmu rodnému kraju, ale posledné slovko mlčí a dáva jednoznačne tušiť, že autorovým odchodom na štúdia do cudziny sa vzájomné väzby spretrhali.
O láske neláskavej : báseň – Večná parabola báseň je pod vplyvom neosymbolizmu, pričom vzťah muža a ženy je ústredným motívom básni. Chápe to sa to zložito a protirečivo. Láska je tu akoby boj – hra zmyslov a intelektu, akoby básnik pochopil, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti, akoby v láske nehľadal erotiku, ale i vzájomné pochopenie a porozumenie.
Autor ešte napísal : protivojnové zb. Moloch, Babel,
Autobiografia Stĺp hanby – v tomto básnickom životopise útočí hlavne
proti predsudkom. Rozpráva o svojej mladosti v dospievaní o pocite vydedenca i o vojne. Spovedá sa zo svojich pocitov až do súčasnosti. Celá skladba je akousi filozof. úvahou a vyznaním.
ŠTEFAN MORAVČÍK - ako Strážaj sa vyvíjal mimo skupiny básnických zastúpení. Vytvoril si vlastnú poetiku vycibreným vzťahom k jazyku. Typickým znakom je záľuba v slovnej hre, hľadá nové výrazové možnosti slovenčiny. Využíva neologizmy, záhorácke nárečie. Okrem poézie pre dospelých píše i pre deti a známe sú i jeho prózy Kiripolci svine kujú, Tajná kniha záhorákov. Základné motívy jeho básni sú príroda, žena a erotika ( v jeho pomíňaní je pravým nositeľom života). Debutoval v r. 1969 zb. Slávnosti baránkov – v tejto zb. akoby nadväzoval na J. HOLLÉHO a jeho oslovenie vzťahu k prírode. Lebo i on nám sugestívne približuje vône prírody, jej zvuky, tvary, atmosféru, ale i múdrosť. Príroda akoby pôsobila na lyrického hrdinu, prebúdzala v ňom živočíšnosť, city a vášeň. Ďalšie zb. Erosnička, Moravianska Venuša, Pŕhlavie, Maľované jarmá
nedeľa 20. januára 2008
15. téma : Slovenská medzivojnová próza.
15. téma : Slovenská medzivojnová próza.
a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :
Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov
Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.
J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.
L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová
Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.
c.) Úvaha :
- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.
a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :
Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov
Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.
J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.
L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová
Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.
c.) Úvaha :
- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.
16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze
16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv
Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
JAROSLAV HAŠEK tvorba
Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.
c.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.
d.) Slovné druhy :
Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv
Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
JAROSLAV HAŠEK tvorba
Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.
c.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.
d.) Slovné druhy :
Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky
sobota 19. januára 2008
17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..
17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..
a.) Lyrizovaná próza :
- je lit. smer patriaci medzi najdôležitejšie smery slovenskej medzivojnovej próze, rozvíjajúci sa od polovice 20-tych rokov do prvej polovice 40-tych rokov 20. stor., pričom jeho prvky nachádzame u spisovateľov dodnes.
1. príčiny a podmienky vzniku – v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov o všemocnú silu rozumu a prejavovala sa o citlivosť v próze. Lyrizácia prózy bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol v zmenených spol. podmienkach opisný realizmus.
2. vplyv – francúzsky a švajčiarsky regionalizmus a severská lit..
3. hl. znaky :
- odklon od zobrazenia vonkajšej spoločnej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet hrdinov,
- redukcia deja,
- z lit. druhov a žánrov sa rozvíja hl. novela a baladická rozprávka,
- výnimočné postavy a charaktery v neobvyklých a atypických situáciách,
- vyčlenenie deja z historického času a spol. súvislostí,
- prerastanie do roviny fantazijnej a mýtickej,
- je tu častý mýtus prírody, života a lásky,
- najskôr sa objavujú mestské a cudzokrajné námety, neskôr vo vrchole sa zobrazuje dedinské a vrchárske prostredie,
- príroda sa stáva priamym dejotvorným činiteľom,
- lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívne vyjadrovanie …),
- stiera sa rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv,
- prevláda rozprávanie v 1. osobe,
- častý vnútorný monológ,
4. vývojové stupne :
a.) ornamentálna próza – Gajza VÁMOŠ, Ivan HORVÁTH, Tido J. GAŠPAR, Ján HRUŠOVSKÝ
b.) lyricky tvarovaná próza – J. Cíger HRONSKÝ, Ján BODENEK, Jozef HORÁK, Ferdinand GABAJ
c.) vrcholová próza naturizmu – Ľudo ONDREJOV, Margita FIGULI, Dobroslav CHROBÁK, František ŠVANTNER.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. FIGULI tvorba – zb. noviel : Pokušenie, Tri gaštanové kone román : Babylon, Mladosť, Adrianina niť, Víchor v nás
Tri gaštanové kone – je jedno z najznámejších a najvýznamnejších diel slovenskej lyrizovanej prózy. Novela s jasnými znakmi rozprávky, kde dobro nakoniec zvíťazí nad zlom.
Námet : slovenská dedina v prvých desaťročiach 20. stor. a osobné životné skúsenosti.
Téma : ľúbostná dráma Magdalény Maliarikovej a jej dvoch nápadníkov tuláka Petra a surovca Jána Zápotočného s jasným soc. pozadím.
Hl. myšlienka : autorka tu ukazuje jednu z ľudských nerestí – honbu za majetkom, poukazuje na to, že túžba vlastniť a mať môže zahubiť hodnoty života, ale zároveň ukazuje, že čistá nevinná láska prekoná i najväčšie zlo a je jedným z najvýznamnejších právnych princípov.
Prostredie : dedina Leštiny, Turiec
Kompozícia : novela sa skladá z kapitol. Dej je prerozprávaný v chronologickom slede. Rozprávačom je tulák Peter, ktorý sa snaží prerozprávať udalosti objektívne, nezaujate. Zaujímavosťou je motív koní : a.) reálny – sú nevedomým nástrojom spravodlivosti;
b.) symbolický – sú symbolom života, sily a krásy
Hl. postavy : Magdaléna Maliarikova, tulák Peter, Ján Zápotočný, Jožo Greguš, stará Maliarička
Dej : Magdaléna sa s Petrom poznala od detstva. Spolu vyrastali a prežívali mnoho krásnych príhod. Po rokoch Peter prichádza za Magdalénou popítať ju o ruku. Cestou stretne dvoch pašerákov koní, Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jána Zápotočného najbohatšieho gazdu Leštín. Peter zistí, že i Jano chce Magdalénu za ženu, čomu však nebráni odskočiť si ešte za milenkou Evou. Zápotočnému napomáha i stará Maliarička, pretože by rada videla dcéru vydatú za najbohatšieho gazdu. Magdaléna je nešťastná a počas pálenia svätojánskych ohňov sa dohodne s Petrom, že Peter zanechá túlavý spôsob života, usadí sa, postaví doma a príde po ňu na 3 gaštanových koňoch. Tam kde ich priviaže sa stretnú. Peter húževnato drel a asi o 2 roky postavil dom v Turci na mieste, kde zhorel dom jeho rodičov. Nadobudol i malý majetok a prišiel po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Medzi tým sa však všetko zmenilo. Kedisy počas svätojánskej noci Jano si vypočul rozhovor Petra a Magdalény, znásilnil Magdalénu a prinútil ju vydať sa zaň. Ich manželstvo bolo nešťastné obojstranné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub daný Petrovi. Jano zasa poznaním, že lásku si ani nekúpi, ani nevynúti. Správa sa k Magdaléne surovo a bezohladne. Pošle ju medzi divé kone a ona potratí. Toto všetko sa Peter dozvie po návrate z Leštín. Magdaléna vážne ochorie, hrozí jej smrť. Peter sa k nej dostane až pomocou kňaza. Magdaléna zázračne vyzdravie a Jano ju týra tým, že musí držať koňa podobného Petrovmu, ktorému vypálil oči a na bok mu vypálil meno Tulák. Týraný kôň od bolesti zdivie a kopytami zabíja Jana. Nakoniec sa Petrovi podarí presvedčiť Magdalénu, aby odišli spolu do ich domu.
D. CHROBÁK tvorba – zb. ôsmych próz : Kamarát Jašek novela : Drak sa vracia lit.- vedné dielo : Rukoväť dejín slovenskej lit.
Drak sa vracia
Námet : obraz podtatranskej dediny
Téma : hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí
Konflikt : je 2-násobný => etický – medzi Drakom a dedinčanmi; ľúbostný – medzi Drakom a Šimonom Jariabkom o lásku k tej istej žene Eve Hajnákovej
Hl. myšlienka : hľadanie cesty k ľuďom a k stratenej dôvere a oslava základ. hodnôt života : lásky, cti a prírody videný z dedinského zorného uhla, svetonázoru.
Postavy : Martin Lapiš – Drak, starý hrnčiar Lepiš, Šimon Jariabok, Eva Hajnáková
Prostredie : podtatranská dedina
Kompozícia : je novela s podtitulom „Rozprávka“. Skladá sa z 12 kapitol označených číslom, epilógu a začína sa mottom : „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad : Lord Jim“. Je zložitá viacvrstevná a komplikovaná, striedajú sa v nej rôzne uhly a kategórie rozprávača. Rozprávač rozpráva napr.: v 3. osobe singuláru, neskôr sa mení a rozpráva v 1. osobe plurálu, pričom tú istú udalosť vidíme očami Evy, Šimona a očami dediny a v závere epilógu Eva, ako stará matka celý príbeh rozprávala svojmu vnukovi. Badáme i kontrast, napr.: medzi postavami (Eva, Šimon => dobré, Drak => akoby zlá) a vrámci postáv (Drak – na vonok zlá postava, ale v skutočnosti nie je taká)
Dej : Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. V mysli sa jej vybaví celá minulosť. Starý hrnčiar Lepiš Madušovie našiel raz na ceste, keď išiel z jarmoku dieťa. To bol teda Martin prezývaný Drak. Pretože bol slepý nechal si ho Lepiš u seba, pričom ľudia v dedine vraveli, že preto lebo boli pri ňom peniaze. Starý Lepiš ho vyučil za hrnčiara, lebo bol veľmi šikovný. Dedinčania ho však nepriali medzi seba, pripisovali mu všetky nešťastia, ktoré dedinu postihli, napr.: starý Lepiš padol do jamy, Drak ho ako 14-ročný vytiahol, ale kým prišla pomoc zomrel. Zamiloval sa do Evy, ale dedinčania ho obžalovali, že zabil ženu v chotári, že je príčinou sucha za čo ho zbijú a zrania. Eva ho ošetruje, ale Drak bez rozlúčky a tajne odíde, pravdepodobne nevediac, že má s Evou syna. O tomto všetkom Eva premýšľa, čakajúc na muža Šimona. Ten sa vracia s novinou, že Drak sa vracia do dediny. Dedinčania očakávajú konflikt medzi Šimonom a Drakom. V horách, kde sa pasie dedinský dobytok vypukol požiar. Richtár potrebuje 2 chlapov na záchranu. Prihlási sa Drak, aby sa očistil v očiach dediny. Druhým podľa dedinčanov mal byť Šimon. Šimon v horách zisťuje, že Drak je iný ako si všetci myslia, ale i tak mu nedôveruje. Keď sa rozpráva s Poliakmi myslí si, že zradil a predáva dobytok. Utečie do dediny a podpáli mu chalupu. Vzápätí prichádza i Drak s dobytkom a po jeho boku je mladá žena Zoška. V epilógu už Eva, ako stará mať dorozpráva vnúčikovi, že až vtedy pochopila, že mala čakať nie na Draka, ale na dobrého Šimona, ktorý bol nešťastný z jej nelásky.
FRANTIŠEK ŠVANTNER tvorba – román : Nevesta hôľ, Život bez konca cyklus noviel : Dáma
romanticko-baladická novela : Malka
Život bez konca – je najrozsiahlejší román, ktorým prekračuje rámec lyrizovanej prózy. Dej románu sa odohráva v horehronskej dedine, mestečku a v Bratislave. Zachytáva obdobie konca R – U monarchie, I. svet. vojnu a predmníchovskú ČSR (1895 – 1935). V centre príbehu je hlavná hrdinka krčmárova dcéra Paulínka a jej zložitý vzťah k 4 mužom. Priateľovi z detstva Tónovi, poštárovi Ervínovi, Jánošovi Alpázovi a manželovi, učiteľovi Langovi. Celý román sa vnútorne člení na obdobie: detstva, dospievania a dospelosti hl. hrdinky Paulíny.
Dej : Paulína, dcéra krčmára dospieva a začínajú ňou lomcovať prvé citové vzplanutia, napr.: k priateľovi z detstva Tónovi a poštárovi. Jej matka, pani Hermína je od pôrodu pripútaná na lôžko a invalidný vozík. Nechce, aby jej dcéra predčasne zistila intímny vzťah otca k slúžke Maruši. Preto a tiež, aby získala inú výchovu, ju posiela do mesta ku krstnej Elvíre. Tam je svedkom Elvírinej tragédie a zamiluje sa do Jánoša Alpáza. Odchádza domov a viac z túžby po zmene ako z lásky si berie za manžela učiteľa Langa. On však na druhý deň po svadbe narukoval. Intrigami poštára Ervína sa z pretŕhajú krehké vzťahy s manželom, ktorý zomiera v zajateckom tábore. Ervín využije situáciu, zvedie Paulínu a vzápätí tragikomicky zomiera v močovke. Po vojne obnovuje Paulína svoj vzťah s idolom Jánošom Alpázom. Hoci o ňom vie, že je vrah. Dlho jej trvá kým pochopí, že je to bezcharakterný človek a až potom nachádza pokoj, šťastie a lásku vo vzťahu k priateľovi z detstva Tónovi.
ĽUDO ONDREJOV tvorba – soc. epos : Martin Nociar Jakubovie (Vysvetlil v nej odpor voči buržoáznej spol. založenom na triednom útlaku a soc. nespravodlivosti)
román : Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy (je VRCHÁRSKA TRILÓGIA. Ústredný hrdina je Jerguš Lapin. Spisovateľ vreťazením celého radu krátkych príbehov vytvára mozaikový, a pritom ucelený obraz Jergušovho detstva.)
detská tvorba : Rozprávky z hôr (láska k horám a k ľuďom, ktorý v nich žijú); Africký zápisník, Horami Tundrami, Príhody v divočine (sú len pre deti a sú lit. fikciou autora, on sám na týchto miestach nebol).
c.) Opis a druhy opisu :
- opis je čo najpresnejšie, najnázornejšie a najvýstižnejšie slovami opísať pozorovaný predmet, či jav => vystihnúť jeho podstatné znaky, črty a vlastnosti.
- druhy opisu : 1. jednoduchý 4. opis pracovného postupu
2. umelecký 5. opis s dejovým významom
3. odborný 6. hybridné – dynamické
– statické
a.) Lyrizovaná próza :
- je lit. smer patriaci medzi najdôležitejšie smery slovenskej medzivojnovej próze, rozvíjajúci sa od polovice 20-tych rokov do prvej polovice 40-tych rokov 20. stor., pričom jeho prvky nachádzame u spisovateľov dodnes.
1. príčiny a podmienky vzniku – v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov o všemocnú silu rozumu a prejavovala sa o citlivosť v próze. Lyrizácia prózy bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol v zmenených spol. podmienkach opisný realizmus.
2. vplyv – francúzsky a švajčiarsky regionalizmus a severská lit..
3. hl. znaky :
- odklon od zobrazenia vonkajšej spoločnej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet hrdinov,
- redukcia deja,
- z lit. druhov a žánrov sa rozvíja hl. novela a baladická rozprávka,
- výnimočné postavy a charaktery v neobvyklých a atypických situáciách,
- vyčlenenie deja z historického času a spol. súvislostí,
- prerastanie do roviny fantazijnej a mýtickej,
- je tu častý mýtus prírody, života a lásky,
- najskôr sa objavujú mestské a cudzokrajné námety, neskôr vo vrchole sa zobrazuje dedinské a vrchárske prostredie,
- príroda sa stáva priamym dejotvorným činiteľom,
- lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívne vyjadrovanie …),
- stiera sa rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv,
- prevláda rozprávanie v 1. osobe,
- častý vnútorný monológ,
4. vývojové stupne :
a.) ornamentálna próza – Gajza VÁMOŠ, Ivan HORVÁTH, Tido J. GAŠPAR, Ján HRUŠOVSKÝ
b.) lyricky tvarovaná próza – J. Cíger HRONSKÝ, Ján BODENEK, Jozef HORÁK, Ferdinand GABAJ
c.) vrcholová próza naturizmu – Ľudo ONDREJOV, Margita FIGULI, Dobroslav CHROBÁK, František ŠVANTNER.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. FIGULI tvorba – zb. noviel : Pokušenie, Tri gaštanové kone román : Babylon, Mladosť, Adrianina niť, Víchor v nás
Tri gaštanové kone – je jedno z najznámejších a najvýznamnejších diel slovenskej lyrizovanej prózy. Novela s jasnými znakmi rozprávky, kde dobro nakoniec zvíťazí nad zlom.
Námet : slovenská dedina v prvých desaťročiach 20. stor. a osobné životné skúsenosti.
Téma : ľúbostná dráma Magdalény Maliarikovej a jej dvoch nápadníkov tuláka Petra a surovca Jána Zápotočného s jasným soc. pozadím.
Hl. myšlienka : autorka tu ukazuje jednu z ľudských nerestí – honbu za majetkom, poukazuje na to, že túžba vlastniť a mať môže zahubiť hodnoty života, ale zároveň ukazuje, že čistá nevinná láska prekoná i najväčšie zlo a je jedným z najvýznamnejších právnych princípov.
Prostredie : dedina Leštiny, Turiec
Kompozícia : novela sa skladá z kapitol. Dej je prerozprávaný v chronologickom slede. Rozprávačom je tulák Peter, ktorý sa snaží prerozprávať udalosti objektívne, nezaujate. Zaujímavosťou je motív koní : a.) reálny – sú nevedomým nástrojom spravodlivosti;
b.) symbolický – sú symbolom života, sily a krásy
Hl. postavy : Magdaléna Maliarikova, tulák Peter, Ján Zápotočný, Jožo Greguš, stará Maliarička
Dej : Magdaléna sa s Petrom poznala od detstva. Spolu vyrastali a prežívali mnoho krásnych príhod. Po rokoch Peter prichádza za Magdalénou popítať ju o ruku. Cestou stretne dvoch pašerákov koní, Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jána Zápotočného najbohatšieho gazdu Leštín. Peter zistí, že i Jano chce Magdalénu za ženu, čomu však nebráni odskočiť si ešte za milenkou Evou. Zápotočnému napomáha i stará Maliarička, pretože by rada videla dcéru vydatú za najbohatšieho gazdu. Magdaléna je nešťastná a počas pálenia svätojánskych ohňov sa dohodne s Petrom, že Peter zanechá túlavý spôsob života, usadí sa, postaví doma a príde po ňu na 3 gaštanových koňoch. Tam kde ich priviaže sa stretnú. Peter húževnato drel a asi o 2 roky postavil dom v Turci na mieste, kde zhorel dom jeho rodičov. Nadobudol i malý majetok a prišiel po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Medzi tým sa však všetko zmenilo. Kedisy počas svätojánskej noci Jano si vypočul rozhovor Petra a Magdalény, znásilnil Magdalénu a prinútil ju vydať sa zaň. Ich manželstvo bolo nešťastné obojstranné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub daný Petrovi. Jano zasa poznaním, že lásku si ani nekúpi, ani nevynúti. Správa sa k Magdaléne surovo a bezohladne. Pošle ju medzi divé kone a ona potratí. Toto všetko sa Peter dozvie po návrate z Leštín. Magdaléna vážne ochorie, hrozí jej smrť. Peter sa k nej dostane až pomocou kňaza. Magdaléna zázračne vyzdravie a Jano ju týra tým, že musí držať koňa podobného Petrovmu, ktorému vypálil oči a na bok mu vypálil meno Tulák. Týraný kôň od bolesti zdivie a kopytami zabíja Jana. Nakoniec sa Petrovi podarí presvedčiť Magdalénu, aby odišli spolu do ich domu.
D. CHROBÁK tvorba – zb. ôsmych próz : Kamarát Jašek novela : Drak sa vracia lit.- vedné dielo : Rukoväť dejín slovenskej lit.
Drak sa vracia
Námet : obraz podtatranskej dediny
Téma : hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí
Konflikt : je 2-násobný => etický – medzi Drakom a dedinčanmi; ľúbostný – medzi Drakom a Šimonom Jariabkom o lásku k tej istej žene Eve Hajnákovej
Hl. myšlienka : hľadanie cesty k ľuďom a k stratenej dôvere a oslava základ. hodnôt života : lásky, cti a prírody videný z dedinského zorného uhla, svetonázoru.
Postavy : Martin Lapiš – Drak, starý hrnčiar Lepiš, Šimon Jariabok, Eva Hajnáková
Prostredie : podtatranská dedina
Kompozícia : je novela s podtitulom „Rozprávka“. Skladá sa z 12 kapitol označených číslom, epilógu a začína sa mottom : „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad : Lord Jim“. Je zložitá viacvrstevná a komplikovaná, striedajú sa v nej rôzne uhly a kategórie rozprávača. Rozprávač rozpráva napr.: v 3. osobe singuláru, neskôr sa mení a rozpráva v 1. osobe plurálu, pričom tú istú udalosť vidíme očami Evy, Šimona a očami dediny a v závere epilógu Eva, ako stará matka celý príbeh rozprávala svojmu vnukovi. Badáme i kontrast, napr.: medzi postavami (Eva, Šimon => dobré, Drak => akoby zlá) a vrámci postáv (Drak – na vonok zlá postava, ale v skutočnosti nie je taká)
Dej : Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. V mysli sa jej vybaví celá minulosť. Starý hrnčiar Lepiš Madušovie našiel raz na ceste, keď išiel z jarmoku dieťa. To bol teda Martin prezývaný Drak. Pretože bol slepý nechal si ho Lepiš u seba, pričom ľudia v dedine vraveli, že preto lebo boli pri ňom peniaze. Starý Lepiš ho vyučil za hrnčiara, lebo bol veľmi šikovný. Dedinčania ho však nepriali medzi seba, pripisovali mu všetky nešťastia, ktoré dedinu postihli, napr.: starý Lepiš padol do jamy, Drak ho ako 14-ročný vytiahol, ale kým prišla pomoc zomrel. Zamiloval sa do Evy, ale dedinčania ho obžalovali, že zabil ženu v chotári, že je príčinou sucha za čo ho zbijú a zrania. Eva ho ošetruje, ale Drak bez rozlúčky a tajne odíde, pravdepodobne nevediac, že má s Evou syna. O tomto všetkom Eva premýšľa, čakajúc na muža Šimona. Ten sa vracia s novinou, že Drak sa vracia do dediny. Dedinčania očakávajú konflikt medzi Šimonom a Drakom. V horách, kde sa pasie dedinský dobytok vypukol požiar. Richtár potrebuje 2 chlapov na záchranu. Prihlási sa Drak, aby sa očistil v očiach dediny. Druhým podľa dedinčanov mal byť Šimon. Šimon v horách zisťuje, že Drak je iný ako si všetci myslia, ale i tak mu nedôveruje. Keď sa rozpráva s Poliakmi myslí si, že zradil a predáva dobytok. Utečie do dediny a podpáli mu chalupu. Vzápätí prichádza i Drak s dobytkom a po jeho boku je mladá žena Zoška. V epilógu už Eva, ako stará mať dorozpráva vnúčikovi, že až vtedy pochopila, že mala čakať nie na Draka, ale na dobrého Šimona, ktorý bol nešťastný z jej nelásky.
FRANTIŠEK ŠVANTNER tvorba – román : Nevesta hôľ, Život bez konca cyklus noviel : Dáma
romanticko-baladická novela : Malka
Život bez konca – je najrozsiahlejší román, ktorým prekračuje rámec lyrizovanej prózy. Dej románu sa odohráva v horehronskej dedine, mestečku a v Bratislave. Zachytáva obdobie konca R – U monarchie, I. svet. vojnu a predmníchovskú ČSR (1895 – 1935). V centre príbehu je hlavná hrdinka krčmárova dcéra Paulínka a jej zložitý vzťah k 4 mužom. Priateľovi z detstva Tónovi, poštárovi Ervínovi, Jánošovi Alpázovi a manželovi, učiteľovi Langovi. Celý román sa vnútorne člení na obdobie: detstva, dospievania a dospelosti hl. hrdinky Paulíny.
Dej : Paulína, dcéra krčmára dospieva a začínajú ňou lomcovať prvé citové vzplanutia, napr.: k priateľovi z detstva Tónovi a poštárovi. Jej matka, pani Hermína je od pôrodu pripútaná na lôžko a invalidný vozík. Nechce, aby jej dcéra predčasne zistila intímny vzťah otca k slúžke Maruši. Preto a tiež, aby získala inú výchovu, ju posiela do mesta ku krstnej Elvíre. Tam je svedkom Elvírinej tragédie a zamiluje sa do Jánoša Alpáza. Odchádza domov a viac z túžby po zmene ako z lásky si berie za manžela učiteľa Langa. On však na druhý deň po svadbe narukoval. Intrigami poštára Ervína sa z pretŕhajú krehké vzťahy s manželom, ktorý zomiera v zajateckom tábore. Ervín využije situáciu, zvedie Paulínu a vzápätí tragikomicky zomiera v močovke. Po vojne obnovuje Paulína svoj vzťah s idolom Jánošom Alpázom. Hoci o ňom vie, že je vrah. Dlho jej trvá kým pochopí, že je to bezcharakterný človek a až potom nachádza pokoj, šťastie a lásku vo vzťahu k priateľovi z detstva Tónovi.
ĽUDO ONDREJOV tvorba – soc. epos : Martin Nociar Jakubovie (Vysvetlil v nej odpor voči buržoáznej spol. založenom na triednom útlaku a soc. nespravodlivosti)
román : Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy (je VRCHÁRSKA TRILÓGIA. Ústredný hrdina je Jerguš Lapin. Spisovateľ vreťazením celého radu krátkych príbehov vytvára mozaikový, a pritom ucelený obraz Jergušovho detstva.)
detská tvorba : Rozprávky z hôr (láska k horám a k ľuďom, ktorý v nich žijú); Africký zápisník, Horami Tundrami, Príhody v divočine (sú len pre deti a sú lit. fikciou autora, on sám na týchto miestach nebol).
c.) Opis a druhy opisu :
- opis je čo najpresnejšie, najnázornejšie a najvýstižnejšie slovami opísať pozorovaný predmet, či jav => vystihnúť jeho podstatné znaky, črty a vlastnosti.
- druhy opisu : 1. jednoduchý 4. opis pracovného postupu
2. umelecký 5. opis s dejovým významom
3. odborný 6. hybridné – dynamické
– statické
18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií
18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií
a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí :
- problémy začlenenia sa medzi dospelých (zamestnanie, vlastný byt, …)
- problémy s drogovou závislosťou
- citové problémy, ťažké nadväzovanie nových známostí
- ťažkosť znášania zodpovednosti …
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JEROME DAVID SALINGER
Kto chytá v žite -
Téma : problémy mladej generácie
Prostredie : Pencey, New York
Kompozícia : príbeh rozpráva hl. hrdina Holden Caufield, potom čo sa udalosti odohrali. Táto silne subjektívna výpoveď sa deje ako generačná spoveď dospievajúcej mládeže tedajšej doby. Príbeh začína „zu Media Ires“ do stredu deja, v sobotu pred vianočnými prázdninami. Prebieha počas 3 dní.
Hl. hrdina : Holden Caufield – je to asi 16-ročný mladý chlapec. Pochádza z dobrej rodiny a dôjde k presvedčeniu, že jeho najbližšie spoločenské a školské prostredie je zlé a pokrytecké. Preto z akéhosi vzdoru sa prestáva učiť, utečie, túla sa po predvianočnom NY. Chce utiecť na západ a túži po láske, čistých a úprimných vzťahoch, ale nakoniec po rozhovore so svojou sestrou Phoebe sa vracia naspäť.
Hl. myšlienka : konanie a úvahy hl. hrdinu symbolizujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nechcela zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.
Dej : Holden Caufield v sobotu pred odchodom na vianočné prázdniny sa rozhodne opustiť strednú školu v Pencey. Prepadá zo 4 predmetov, pobil sa so spolužiakom, škola ho otravuje, ale najmä je znechutený z falošnosti a nespravodlivosti, či už v škole alebo v najbližšom okolí. On sám totiž má na seba a okolie vysoké nároky, uznáva vzdelanie, inteligenciu, spravodlivosť. Jeho sen nie je založený na materiálnych hodnotách. Uteká do predvianočného NY a konfrontuje často svoje naivné romantické predstavy s ľuďmi, ktorých stretá. S bývalým profesorom, prostitútkou a nakoniec po rozhovoroch so svojou sestrou sa rozhodne vrátiť naspäť. Sníva o tom, že bude zachraňovať deti behajúce po veľkom žitnom poli pred pádom z veľkého strmého útesu.
JUDIT QUESTOVÁ
Obyčajní ľudia -
Téma : tragédia jednej rodiny
Prostredie : USA, Michiganské jazero
Kompozícia : román je kompozične usporiadaný ako správa o tragédii jednej rodiny, pričom o jej priebehu sa dozvedáme až na konci a na začiatku sú nám oznámené jej následky. Autorka rozpráva príbeh v 3. osobe, akoby stála nad príbehom a nad postavami, o ktorých všetko vie, ale rozpráva nám o nich citlivo a súcitne. Zvláštnosťou je priama reč vo vnútorných monológoch.
Hl. postavy : rodina Jarretovcov – Beth, Calvin, Buck, Conrad, dr.Berger
Hl. myšlienka : človek sa musí vedieť vyrovnať s najťažšími ranami osudu, pričom mu môže pomôcť priateľstvo, spolupatričnosť a láska.
Dej : 17-ročný Conrad Jarret sa vracia po 8 mesiacoch z psychiatrického ústavu, kde sa liečil po pokuse o samovraždu. Nastáva preňho rozhodujúce obdobie, v ktorom sú nastolené nové otázky, či sa dokáže začleniť do normálneho života, či dokáže nájsť vnútornú silu a narušenú vnútornú rovnováhu. V nemocnici, totiž bol určitým spôsobom chránený pred okolitým svetom, no teraz má pocit neistoty. Odcudzil sa spolužiakom, dopadajú naň napäté vzťahy v rodine a nedôveruje sebe samému. Beth a Calvin Jarretovci donedávna spokojná priemerná USA rodina sa zrazu nedokážu vyrovnať z ranami osudu. Najskôr počas dovolenky na Michiganskom jazere sa nešťastnou náhodou v búrke utopí ich starší syn Buck, potom sa pokúsi o samovraždu mladší Conrad, pretože si nemôže odpustiť smrť zbožňovaného brata. V rodine zostáva veľa nevypovedaného, v dôsledku toho dochádza k ochladeniu vzťahov medzi otcom a matkou, medzi matkou a synom. Na otcovo naliehanie začne Conrad navštevovať vynikajúceho psychiatra dr. Bergera a postupne sa začína uzdravovať. Nemyslí už len na svoj pocit viny, ale začínajú ho zaujímať i problémy iných. Prežíva lásku a keď si konečne uvedomí silu lásky, priateľstva, porozumenia a vzájomnej pomoci, rodičia po vzájomných nezhodách sa rozchádzajú. Conrad však už psychicky zosilnel, zmieruje sa s tým, vyrovnáva sa s osudom i s myšlienkami na mŕtveho brata. Spoznáva totiž, že vzájomná spolupatričnosť pomáha človeku nájsť seba samého, zbaviť sa strachu a pozerať sa s dôverou a vierou v seba do budúcnosti.
SUE TOWNSENDOVÁ
Tajný denník Adriana Mola -
- tento román je prvou časťou 4-dielneho cyklu; 2. časť – Strasty a útrapy A. Mola, 3. časť – Pravdivé vyznanie A. Mola, 4. časť – Najbúrlivejšie roky A. Mola
Téma : problémy dospievajúceho chlapca a jeho okolia
Prostredie : dej románu sa odohráva počas 3 rokov v Anglicku, v 80 - tých rokoch 20. Storočia
Kompozícia : rozprávačom príbehu je hl. hrdina A. Mol, ktorý dej prerozpráva pomocou svojho denníka. Sú to groteskné, trpko-smiešne záznamy skoro 14-ročného puberťáka.
Hl. postavy : A. Mol, George a Paulína Molovci, Pandora
Hl. myšlienka : kniha vtipnou a zábavnou formou zobrazuje skutočné i domnelé problémy mladého dospievajúceho chlapca i jeho okolia.
Dej : začína sa nový rok, keď si Adrian so svojho denníka zapisuje novoročné predsavzatia. Jeho záznamy sú poznámkami precitlivelého chlapca, príliš sústredeného na seba. Z bežného pupenca na tvári urobí rodinnú tragédiu, obviňuje matku, že varí nekvalitné jedlá, svojho lekára, že sa nestará o jeho zdravotný stav. Je nešťastne zaľúbený do spolužiačky Pandory, ktorá je preňho nedostupnou. Svojou roztržitosťou, keď si napriek zákazu oblečie v piatok do školy červené ponožky, spôsobí, že sa stáva hrdinom a Pandora sa začína o neho zaujímať. Adrian má však i skutočné problémy – sleduje rozpad rodiny, keď matka ujde so susedom, milencom, otec stráca zamestnanie. Nakoniec však všetko dobre skončí ako v rozprávke, otec získa zamestnanie, matka sa vracia, problém je však v tom, že otcova priateľka i matka čakajú dieťa a Adriana považujúceho sa za veľkého intelektuála čakajú záverečné skúšky.
MILAN KUNDERA
Neznesiteľná ľahkosť bytia -
- je to príbeh s pozadím augustových udalostí v roku 1968 v ČSR, pričom hl. hrdinovia sú zaujatý hľadaním lásky a sexu. Tomáš, úspešný mozgový chirurg, je vyznávačom nezáväzných erotických vzťahov. Vylúčil zo svojho života lásku ako niečo čo ho spútava a obmedzuje v slobode. V kaviarničke kúpeľného mestečka sa pri koňaku zoznámi s čašníčkou Terezou, ktorá číta Annu Kareninovú. Po návrate do Prahy sa naďalej stretáva s výtvarníčkou Sabinou, ženou podobných názorov na lásku ako má on. Keď však na dvere jeho pražského bytu zaklope Tereza, navzdory svojím zásadám jej ponúkne spolužitie. Tereza sa so Sabininou pomocou presadzuje ako fotografka. Keď oslavujú jej prvý úspech v bare, sú svedkami arogantného správania českých a ruských aparátnikov a zároveň Tomáš začína žiarliť, pretože Tereza flirtuje s jeho kolegom. Tomáš publikuje úvahu o poklese morálky v súvislosti s arogantnosťou aparátnikov a zosobáši sa s Terezou, pričom svedkom je Pavel, Tomášov pacient a priateľ. V augustu 1968 dochádza k okupácií ČSR. Tereza udalosti fotografuje a filmy pašuje na západ. Sabina emigruje do Švajčiarska, onedlho ju do Ženevy nasleduje i Tomáš s Terezou. Tomáš dostane miesto chirurga a Tereza vo všetkom závislá na ňom, frustrovaná prázdnotou emigrantského života i Tomášovým záletníctvom sa vracia domov. Tomáš zistí, že bez nej nemôže žiť a odchádza za ňou. Vezmú mu pas a žiadajú, aby odvolal publikovanú úvahu. Keď odmietne, končí ako umývač okien. V dusivej atmosfére normalizačnej Prahy nedokážu žiť, odchádzajú k priateľovi Pavlovi na vidiek a Sabina, ktorá utiekla pred pevným vzťahov do Kalifornie sa z listu dozvedá, že Tomáš a Tereza zahynuli pri autohavárií.
c.) Moderné prúdy vo svet. lit. :
existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.
absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.
nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.
neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.
skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.
kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.
beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .
d.) Súvetia :
- je spojením 2 a viac viet, má dva a viac prísudkov, vyjadruje dve a viac myšlienok
- delí sa : jednoduché (2 prísudky, myšlienky)
zložené ( 3 a viac prísudkov, myšlienok)
- priraďovacie – vety sú gramaticky rovnocenné (zlučovacie s., stupňovacie s., odporovacie s.,
vylučovacie s.)
- podraďovacie – jedna veta je nadradená, druhá podradená (VV – prísudková; podmetová;
predmetová; prívlastková; doplnková; príslovková – miesta, časová, príčinná,
spôsobová) pozn.: v priraďovacom súvetí môžeme vety rozložiť na samostatné jednoduché vety. V podraďovacom súvetí VV vyjadruje niektorý vetný člen HV.
a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí :
- problémy začlenenia sa medzi dospelých (zamestnanie, vlastný byt, …)
- problémy s drogovou závislosťou
- citové problémy, ťažké nadväzovanie nových známostí
- ťažkosť znášania zodpovednosti …
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JEROME DAVID SALINGER
Kto chytá v žite -
Téma : problémy mladej generácie
Prostredie : Pencey, New York
Kompozícia : príbeh rozpráva hl. hrdina Holden Caufield, potom čo sa udalosti odohrali. Táto silne subjektívna výpoveď sa deje ako generačná spoveď dospievajúcej mládeže tedajšej doby. Príbeh začína „zu Media Ires“ do stredu deja, v sobotu pred vianočnými prázdninami. Prebieha počas 3 dní.
Hl. hrdina : Holden Caufield – je to asi 16-ročný mladý chlapec. Pochádza z dobrej rodiny a dôjde k presvedčeniu, že jeho najbližšie spoločenské a školské prostredie je zlé a pokrytecké. Preto z akéhosi vzdoru sa prestáva učiť, utečie, túla sa po predvianočnom NY. Chce utiecť na západ a túži po láske, čistých a úprimných vzťahoch, ale nakoniec po rozhovore so svojou sestrou Phoebe sa vracia naspäť.
Hl. myšlienka : konanie a úvahy hl. hrdinu symbolizujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nechcela zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.
Dej : Holden Caufield v sobotu pred odchodom na vianočné prázdniny sa rozhodne opustiť strednú školu v Pencey. Prepadá zo 4 predmetov, pobil sa so spolužiakom, škola ho otravuje, ale najmä je znechutený z falošnosti a nespravodlivosti, či už v škole alebo v najbližšom okolí. On sám totiž má na seba a okolie vysoké nároky, uznáva vzdelanie, inteligenciu, spravodlivosť. Jeho sen nie je založený na materiálnych hodnotách. Uteká do predvianočného NY a konfrontuje často svoje naivné romantické predstavy s ľuďmi, ktorých stretá. S bývalým profesorom, prostitútkou a nakoniec po rozhovoroch so svojou sestrou sa rozhodne vrátiť naspäť. Sníva o tom, že bude zachraňovať deti behajúce po veľkom žitnom poli pred pádom z veľkého strmého útesu.
JUDIT QUESTOVÁ
Obyčajní ľudia -
Téma : tragédia jednej rodiny
Prostredie : USA, Michiganské jazero
Kompozícia : román je kompozične usporiadaný ako správa o tragédii jednej rodiny, pričom o jej priebehu sa dozvedáme až na konci a na začiatku sú nám oznámené jej následky. Autorka rozpráva príbeh v 3. osobe, akoby stála nad príbehom a nad postavami, o ktorých všetko vie, ale rozpráva nám o nich citlivo a súcitne. Zvláštnosťou je priama reč vo vnútorných monológoch.
Hl. postavy : rodina Jarretovcov – Beth, Calvin, Buck, Conrad, dr.Berger
Hl. myšlienka : človek sa musí vedieť vyrovnať s najťažšími ranami osudu, pričom mu môže pomôcť priateľstvo, spolupatričnosť a láska.
Dej : 17-ročný Conrad Jarret sa vracia po 8 mesiacoch z psychiatrického ústavu, kde sa liečil po pokuse o samovraždu. Nastáva preňho rozhodujúce obdobie, v ktorom sú nastolené nové otázky, či sa dokáže začleniť do normálneho života, či dokáže nájsť vnútornú silu a narušenú vnútornú rovnováhu. V nemocnici, totiž bol určitým spôsobom chránený pred okolitým svetom, no teraz má pocit neistoty. Odcudzil sa spolužiakom, dopadajú naň napäté vzťahy v rodine a nedôveruje sebe samému. Beth a Calvin Jarretovci donedávna spokojná priemerná USA rodina sa zrazu nedokážu vyrovnať z ranami osudu. Najskôr počas dovolenky na Michiganskom jazere sa nešťastnou náhodou v búrke utopí ich starší syn Buck, potom sa pokúsi o samovraždu mladší Conrad, pretože si nemôže odpustiť smrť zbožňovaného brata. V rodine zostáva veľa nevypovedaného, v dôsledku toho dochádza k ochladeniu vzťahov medzi otcom a matkou, medzi matkou a synom. Na otcovo naliehanie začne Conrad navštevovať vynikajúceho psychiatra dr. Bergera a postupne sa začína uzdravovať. Nemyslí už len na svoj pocit viny, ale začínajú ho zaujímať i problémy iných. Prežíva lásku a keď si konečne uvedomí silu lásky, priateľstva, porozumenia a vzájomnej pomoci, rodičia po vzájomných nezhodách sa rozchádzajú. Conrad však už psychicky zosilnel, zmieruje sa s tým, vyrovnáva sa s osudom i s myšlienkami na mŕtveho brata. Spoznáva totiž, že vzájomná spolupatričnosť pomáha človeku nájsť seba samého, zbaviť sa strachu a pozerať sa s dôverou a vierou v seba do budúcnosti.
SUE TOWNSENDOVÁ
Tajný denník Adriana Mola -
- tento román je prvou časťou 4-dielneho cyklu; 2. časť – Strasty a útrapy A. Mola, 3. časť – Pravdivé vyznanie A. Mola, 4. časť – Najbúrlivejšie roky A. Mola
Téma : problémy dospievajúceho chlapca a jeho okolia
Prostredie : dej románu sa odohráva počas 3 rokov v Anglicku, v 80 - tých rokoch 20. Storočia
Kompozícia : rozprávačom príbehu je hl. hrdina A. Mol, ktorý dej prerozpráva pomocou svojho denníka. Sú to groteskné, trpko-smiešne záznamy skoro 14-ročného puberťáka.
Hl. postavy : A. Mol, George a Paulína Molovci, Pandora
Hl. myšlienka : kniha vtipnou a zábavnou formou zobrazuje skutočné i domnelé problémy mladého dospievajúceho chlapca i jeho okolia.
Dej : začína sa nový rok, keď si Adrian so svojho denníka zapisuje novoročné predsavzatia. Jeho záznamy sú poznámkami precitlivelého chlapca, príliš sústredeného na seba. Z bežného pupenca na tvári urobí rodinnú tragédiu, obviňuje matku, že varí nekvalitné jedlá, svojho lekára, že sa nestará o jeho zdravotný stav. Je nešťastne zaľúbený do spolužiačky Pandory, ktorá je preňho nedostupnou. Svojou roztržitosťou, keď si napriek zákazu oblečie v piatok do školy červené ponožky, spôsobí, že sa stáva hrdinom a Pandora sa začína o neho zaujímať. Adrian má však i skutočné problémy – sleduje rozpad rodiny, keď matka ujde so susedom, milencom, otec stráca zamestnanie. Nakoniec však všetko dobre skončí ako v rozprávke, otec získa zamestnanie, matka sa vracia, problém je však v tom, že otcova priateľka i matka čakajú dieťa a Adriana považujúceho sa za veľkého intelektuála čakajú záverečné skúšky.
MILAN KUNDERA
Neznesiteľná ľahkosť bytia -
- je to príbeh s pozadím augustových udalostí v roku 1968 v ČSR, pričom hl. hrdinovia sú zaujatý hľadaním lásky a sexu. Tomáš, úspešný mozgový chirurg, je vyznávačom nezáväzných erotických vzťahov. Vylúčil zo svojho života lásku ako niečo čo ho spútava a obmedzuje v slobode. V kaviarničke kúpeľného mestečka sa pri koňaku zoznámi s čašníčkou Terezou, ktorá číta Annu Kareninovú. Po návrate do Prahy sa naďalej stretáva s výtvarníčkou Sabinou, ženou podobných názorov na lásku ako má on. Keď však na dvere jeho pražského bytu zaklope Tereza, navzdory svojím zásadám jej ponúkne spolužitie. Tereza sa so Sabininou pomocou presadzuje ako fotografka. Keď oslavujú jej prvý úspech v bare, sú svedkami arogantného správania českých a ruských aparátnikov a zároveň Tomáš začína žiarliť, pretože Tereza flirtuje s jeho kolegom. Tomáš publikuje úvahu o poklese morálky v súvislosti s arogantnosťou aparátnikov a zosobáši sa s Terezou, pričom svedkom je Pavel, Tomášov pacient a priateľ. V augustu 1968 dochádza k okupácií ČSR. Tereza udalosti fotografuje a filmy pašuje na západ. Sabina emigruje do Švajčiarska, onedlho ju do Ženevy nasleduje i Tomáš s Terezou. Tomáš dostane miesto chirurga a Tereza vo všetkom závislá na ňom, frustrovaná prázdnotou emigrantského života i Tomášovým záletníctvom sa vracia domov. Tomáš zistí, že bez nej nemôže žiť a odchádza za ňou. Vezmú mu pas a žiadajú, aby odvolal publikovanú úvahu. Keď odmietne, končí ako umývač okien. V dusivej atmosfére normalizačnej Prahy nedokážu žiť, odchádzajú k priateľovi Pavlovi na vidiek a Sabina, ktorá utiekla pred pevným vzťahov do Kalifornie sa z listu dozvedá, že Tomáš a Tereza zahynuli pri autohavárií.
c.) Moderné prúdy vo svet. lit. :
existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.
absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.
nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.
neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.
skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.
kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.
beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .
d.) Súvetia :
- je spojením 2 a viac viet, má dva a viac prísudkov, vyjadruje dve a viac myšlienok
- delí sa : jednoduché (2 prísudky, myšlienky)
zložené ( 3 a viac prísudkov, myšlienok)
- priraďovacie – vety sú gramaticky rovnocenné (zlučovacie s., stupňovacie s., odporovacie s.,
vylučovacie s.)
- podraďovacie – jedna veta je nadradená, druhá podradená (VV – prísudková; podmetová;
predmetová; prívlastková; doplnková; príslovková – miesta, časová, príčinná,
spôsobová) pozn.: v priraďovacom súvetí môžeme vety rozložiť na samostatné jednoduché vety. V podraďovacom súvetí VV vyjadruje niektorý vetný člen HV.
19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre
19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny :
- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JOSEPH HELLER
Hlava XII –
- vyšiel roku 1961 a písal ho 9 rokov. Motto : „Hlave XII nikto neprešiel cez rozum“.
Téma : II. svet. vojna, človek a vojnová mašinéria
Kompozícia : tvorí 42 kapitol pomenovaných väčšinou menami hl. postáv jednotlivých epizód, pričom ich spája postava hl. hrdinu Iossariana. Pre štýl románu je typická irónia, satira a výsmech. Vrcholom je kapitola „Večné mesto“, keď opustený Iossarian blúdi rozbombardovaným Rímom a zamýšľa sa nad zničenými morálnymi hodnotami a vlastnou ničotnosťou.
Hl. postavy : Iossarian, Cathcart, Orr, Milo, Danby
Hl. myšlienka : Autor odsudzuje vojnu a svoj ostrý protest mieri proti absurdnosti vojenského prostredia, vojenských zákonov a nadriadených.
Prostredie : dej sa odohráva na malom ostrove Pianoso, 13 km od Elby, neďaleko I brehov počas II. svet. vojny.
Dej : Na ostrove Pianoso neďaleko I je USA vojenská, letecká základňa, kde Američania robia nálety na D pozície v severnom I. Ctižiadostivý, karieristický plukovník Cathcart v snahe o povýšenie a zapáčenie sa svojim nadriadeným neustále svojvoľne zvyšuje počet náletov, hoci osádky lietadiel mali byť už dávno vystriedané. Hl. hrdina kapitán Iossarian vidí bezvýchodiskovosť svojho postavenia v rámci vojenskej mašinérie. Bojí sa smrti, jeho nepriateľom nie sú len D, ale i hlúpe vojenské nariadenia, zákony a svojvôľa nadriadených. Iossarian sa bojí smrti, lebo z každého náletu sa niekto nevráti živý. Snaží sa zo všetkých síl prežiť, bomby zhadzuje čo najrýchlejšie, je častým návštevníkom ošetrovne a robí zo seba blázna. Už nevie nájsť spôsob akoby ho bez straty osobnej dôstojnosti prepustili a nájde ho až vtedy, keď pochopí, že jeho priateľ Orr nezahynul, ale dezertoval a za pomoci kaplána a majora Danbyho dezertuje i on a uteká za vidinou nohatých švédskych blondínok, ktoré symbolizujú všetko nedosiahnuteľné vo vojne, hlavne mier.
WILLIAM STYRON
Sophiina voľba –
Téma : príbeh mladej Poľky Sophie Zawistowskej, ktorú fašizmus pripravil o jej najbližších: otca, muža a 2 detí.
Kompozícia : rozprávačom príbehu je mladý, začínajúci spisovateľ Stingo, pričom z jeho rozprávania a deja sa prelínajú dve dejové línie – minulosť (II. svet. vojna), prítomnosť (2roky po vojne). Zároveň sú v knihe úvahy o spisovateľskej práci.
Hl. postavy : Sophia Zawistowská – mladá, krásna Poľka pochádzajúca z pronemeckej a protižidovskej rodiny, ktorá zhodou okolností a doby príde o najbližších, prežije koncentrák, ale len za cenu výčitiek a pocitu viny, ktoré ju privedú k samovražde.
Nathau Landau – newyorský žid, schizofrenik a narkoman, ktorý z tragédie židov počas II. svet. vojny obviňuje všetkých nežidov.
Stingo – začínajúci spisovateľ, pochádzajúci z juhu USA, kde sú prítomné rasistické tendencie. Spoznáva svet a ľudí okolo seba.
Hl. myšlienka : Román je umeleckou analýzou zhubného vplyvu fašizmu na jedinca, ale zároveň výpoveďou o tragickom rozpore medzi ilúziami o individuálnej slobode človeka a spoločenskej determinovanosti jeho konania.
Prostredie : II. svet. vojna – Poľsko => Osvienčim
1947 – USA => New York, Brooklyn
Dej : Začínajúci spisovateľ Stingo rozpráva príbeh o tom ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophie. Stingo ako obyvateľ brooklynského penziónu je sused mileneckého páru Sophie a Nathaua. Až postupne preniká do záhad tragického, patologického vzťahu týchto ľudí a tiež do minulosti a psychiky Sophie. Sophii fašisti popravia otca i manžela, ona sa môže zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu pred osudom svojich dvoch detí tak neurobí. Toto je jej prvá voľba. Osud si s ňou však zahrá, a nešťastnou náhodou sa dostáva do Osvienčimu, kde jej opitý SS z rozmaru navrhne, aby vybrala jedno svoje dieťa a poslala ho do plynu a tak zachránila druhé. Ona pristúpi na túto stupídnosť, prežije koncentrák, ale za cenu viny a výčitiek, že sa nevedela postaviť proti zlu. Uteká do USA, spoznáva sa s Nathauom. Neskoro pochopí, že je to schizofrenik a narkoman, prežíva s ním RAJ i PEKLO. Pokúsi sa zachrániť vo vzťahu so Stingom, ale vracia sa k Nathauovi, aby spoločne odišli zo sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich otrávených v objatí.
JURIJ BONDAREV
Breh –
Motto : „Šťastie to je spomienka na to, čo nemožno zopakovať“.
Téma : vojna a láska => láska, ktorú nemožno zopakovať
vojna, hrôza, ktorá sa nesmie zopakovať
Kompozícia : prelína sa tu minulosť (koniec II. svet. vojny) s prítomnosťou (niekoľko rokov po vojne).
Hl. postavy : Vadim Nikitin, Ema Herbertová, Kňažko, Samsonov
Hl. myšlienka : odsúdenie nezmyselnosti vojny, ktorá preruší ľúbostný vzťah dvoch ľudí. Konfrontácia minulosti a prítomnosti, z ktorej vyplýva varovanie pred vojnou. Porovnanie dvoch spoločenských sústav – rozdiel socializmus a kapitalizmus. Názov BREH symbolizuje rozdiel dvoch životov a nezlučiteľnosť dvoch svetov.
Prostredie : Nemecko – Königsdorf ; bývalé NSR – Hamburg ; bývalé CCCP
Dej : V r. 1945 krátko pred koncom vojny sa poručík CCCP armády Vadim Nikitin stretol v malom D mestečku s D dievčinou Emou, ktorú zachránil pred znásilnením vlastnými vojakmi. Obaja sa do seba zaľúbia, láska víťazí nad hrôzami vojny, nad nezmyselnosťou. Nevadí jej, že sa milujú príslušníci znepriatelených národov. Vojna však ešte ukáže svoju moc. Zbytočne a nezmyselne zomiera poručík Kňažko a cesty Vadima a Emy sa rozchádzajú. Prejdú 10-ročia, prejde vojna, nastupuje atómový vek, jadrové zbrane, kozmické lety, TV i bipolárny svet. Je tu však studená vojna. Z Vadima Nikitina sa stal známy CCCP spisovateľ, ktorý spolu s kolegom spisovateľom Samsonovom prichádza do SNR na sériu besied s čitateľmi, ktoré zorganizovala tajuplná pani Herbertová. V inteligentnej a príťažlivej pani Herbertovej Vadim spoznáva svoju vojnovú lásku Emu. Obaja cítia, že ich vzťah i napriek času stále trvá. Ustavične sa k nemu vracajú, pretože spomienky na prežité chvíle nemožno vymazať. Zároveň však cítia, že ich priveľa vecí rozdeľuje, že žijú svojimi životmi v úplne inom prostredí, v rozdielnych spoločenských sústavách. Obaja síce veria v pokračovanie minulosti, v zázrak novej mladosti, ale pochopia, že to nie je možné a rozchádzajú sa. Teraz už naveky ona ostáva v neónoch hamburského letiska, on odchádza naspäť do CCCP k manželke.
ALBERTO MORAVIA
Vrchárka – tento román vyšiel r. 1957 a je obrazom autorových životných skúseností, keď ako politicky podozrivý sa v posledných mesiacoch II. svet. vojny musel skrývať v horách neďaleko Fondie. Tieto zážitky z vojny, z tvrdého nemilosrdného sveta, zo života medzi utečencami s podobnými osudmi ako jeho sa odrazili v románe.
- Je príbeh dvoch žien, obyčajnej rímskej obchodníčky Cesiri a jej dcéry Rosetty. Obidve utekajú pred bombardovaním Ríma do Cesirinich rodných hôr. Zo zdanlivo pokojného zázemia maličkého obchodíka sa dostávajú do sveta plneného chaosu, drsných vzťahov, narušenej morálky, medzi utečencov, ľudí charakterných i bezcharakterných. Spoznávajú sa so študentom Michelom – antifašistom a filozofom, ktoré však zavraždia Nemci. Keď sa končí vojna a oni si myslia, že prežili najhoršie, pri návrate domov ich znásilnia marokánski vojaci a zbohabojného dievčaťa Rosetty sa stáva obyčajná prostitútka. Prežité útrapy i rany osudu majú však na Cesiru priaznivý vplyv, pretože z malomeštiackej Rimanky sa stáva žena, ktorú zaujímajú nielen vlastné problémy, ale i osudy iných.
c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom :
Odborný štýl (náučný) sa používa všade tam, kde potrebujeme sprostredkovať informácie alebo vedecké poznatky. Využíva vrstvu odborných slov, rozličné zložené súvetia, schémy, nákresy, tabuľky, grafy, výpočty a množstvo interpunkčných znamienok, zátvoriek. Rozoznávame dva druhy náučného štýlu :
- vedecko-náučný = cudzie slová, citácia alebo parafrázovanie, prísna kompozícia
- populárno-náučný = menej cudzích slov, voľná citácia alebo parafrázovanie, bohatšie členenie textu na odseky.
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny :
- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JOSEPH HELLER
Hlava XII –
- vyšiel roku 1961 a písal ho 9 rokov. Motto : „Hlave XII nikto neprešiel cez rozum“.
Téma : II. svet. vojna, človek a vojnová mašinéria
Kompozícia : tvorí 42 kapitol pomenovaných väčšinou menami hl. postáv jednotlivých epizód, pričom ich spája postava hl. hrdinu Iossariana. Pre štýl románu je typická irónia, satira a výsmech. Vrcholom je kapitola „Večné mesto“, keď opustený Iossarian blúdi rozbombardovaným Rímom a zamýšľa sa nad zničenými morálnymi hodnotami a vlastnou ničotnosťou.
Hl. postavy : Iossarian, Cathcart, Orr, Milo, Danby
Hl. myšlienka : Autor odsudzuje vojnu a svoj ostrý protest mieri proti absurdnosti vojenského prostredia, vojenských zákonov a nadriadených.
Prostredie : dej sa odohráva na malom ostrove Pianoso, 13 km od Elby, neďaleko I brehov počas II. svet. vojny.
Dej : Na ostrove Pianoso neďaleko I je USA vojenská, letecká základňa, kde Američania robia nálety na D pozície v severnom I. Ctižiadostivý, karieristický plukovník Cathcart v snahe o povýšenie a zapáčenie sa svojim nadriadeným neustále svojvoľne zvyšuje počet náletov, hoci osádky lietadiel mali byť už dávno vystriedané. Hl. hrdina kapitán Iossarian vidí bezvýchodiskovosť svojho postavenia v rámci vojenskej mašinérie. Bojí sa smrti, jeho nepriateľom nie sú len D, ale i hlúpe vojenské nariadenia, zákony a svojvôľa nadriadených. Iossarian sa bojí smrti, lebo z každého náletu sa niekto nevráti živý. Snaží sa zo všetkých síl prežiť, bomby zhadzuje čo najrýchlejšie, je častým návštevníkom ošetrovne a robí zo seba blázna. Už nevie nájsť spôsob akoby ho bez straty osobnej dôstojnosti prepustili a nájde ho až vtedy, keď pochopí, že jeho priateľ Orr nezahynul, ale dezertoval a za pomoci kaplána a majora Danbyho dezertuje i on a uteká za vidinou nohatých švédskych blondínok, ktoré symbolizujú všetko nedosiahnuteľné vo vojne, hlavne mier.
WILLIAM STYRON
Sophiina voľba –
Téma : príbeh mladej Poľky Sophie Zawistowskej, ktorú fašizmus pripravil o jej najbližších: otca, muža a 2 detí.
Kompozícia : rozprávačom príbehu je mladý, začínajúci spisovateľ Stingo, pričom z jeho rozprávania a deja sa prelínajú dve dejové línie – minulosť (II. svet. vojna), prítomnosť (2roky po vojne). Zároveň sú v knihe úvahy o spisovateľskej práci.
Hl. postavy : Sophia Zawistowská – mladá, krásna Poľka pochádzajúca z pronemeckej a protižidovskej rodiny, ktorá zhodou okolností a doby príde o najbližších, prežije koncentrák, ale len za cenu výčitiek a pocitu viny, ktoré ju privedú k samovražde.
Nathau Landau – newyorský žid, schizofrenik a narkoman, ktorý z tragédie židov počas II. svet. vojny obviňuje všetkých nežidov.
Stingo – začínajúci spisovateľ, pochádzajúci z juhu USA, kde sú prítomné rasistické tendencie. Spoznáva svet a ľudí okolo seba.
Hl. myšlienka : Román je umeleckou analýzou zhubného vplyvu fašizmu na jedinca, ale zároveň výpoveďou o tragickom rozpore medzi ilúziami o individuálnej slobode človeka a spoločenskej determinovanosti jeho konania.
Prostredie : II. svet. vojna – Poľsko => Osvienčim
1947 – USA => New York, Brooklyn
Dej : Začínajúci spisovateľ Stingo rozpráva príbeh o tom ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophie. Stingo ako obyvateľ brooklynského penziónu je sused mileneckého páru Sophie a Nathaua. Až postupne preniká do záhad tragického, patologického vzťahu týchto ľudí a tiež do minulosti a psychiky Sophie. Sophii fašisti popravia otca i manžela, ona sa môže zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu pred osudom svojich dvoch detí tak neurobí. Toto je jej prvá voľba. Osud si s ňou však zahrá, a nešťastnou náhodou sa dostáva do Osvienčimu, kde jej opitý SS z rozmaru navrhne, aby vybrala jedno svoje dieťa a poslala ho do plynu a tak zachránila druhé. Ona pristúpi na túto stupídnosť, prežije koncentrák, ale za cenu viny a výčitiek, že sa nevedela postaviť proti zlu. Uteká do USA, spoznáva sa s Nathauom. Neskoro pochopí, že je to schizofrenik a narkoman, prežíva s ním RAJ i PEKLO. Pokúsi sa zachrániť vo vzťahu so Stingom, ale vracia sa k Nathauovi, aby spoločne odišli zo sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich otrávených v objatí.
JURIJ BONDAREV
Breh –
Motto : „Šťastie to je spomienka na to, čo nemožno zopakovať“.
Téma : vojna a láska => láska, ktorú nemožno zopakovať
vojna, hrôza, ktorá sa nesmie zopakovať
Kompozícia : prelína sa tu minulosť (koniec II. svet. vojny) s prítomnosťou (niekoľko rokov po vojne).
Hl. postavy : Vadim Nikitin, Ema Herbertová, Kňažko, Samsonov
Hl. myšlienka : odsúdenie nezmyselnosti vojny, ktorá preruší ľúbostný vzťah dvoch ľudí. Konfrontácia minulosti a prítomnosti, z ktorej vyplýva varovanie pred vojnou. Porovnanie dvoch spoločenských sústav – rozdiel socializmus a kapitalizmus. Názov BREH symbolizuje rozdiel dvoch životov a nezlučiteľnosť dvoch svetov.
Prostredie : Nemecko – Königsdorf ; bývalé NSR – Hamburg ; bývalé CCCP
Dej : V r. 1945 krátko pred koncom vojny sa poručík CCCP armády Vadim Nikitin stretol v malom D mestečku s D dievčinou Emou, ktorú zachránil pred znásilnením vlastnými vojakmi. Obaja sa do seba zaľúbia, láska víťazí nad hrôzami vojny, nad nezmyselnosťou. Nevadí jej, že sa milujú príslušníci znepriatelených národov. Vojna však ešte ukáže svoju moc. Zbytočne a nezmyselne zomiera poručík Kňažko a cesty Vadima a Emy sa rozchádzajú. Prejdú 10-ročia, prejde vojna, nastupuje atómový vek, jadrové zbrane, kozmické lety, TV i bipolárny svet. Je tu však studená vojna. Z Vadima Nikitina sa stal známy CCCP spisovateľ, ktorý spolu s kolegom spisovateľom Samsonovom prichádza do SNR na sériu besied s čitateľmi, ktoré zorganizovala tajuplná pani Herbertová. V inteligentnej a príťažlivej pani Herbertovej Vadim spoznáva svoju vojnovú lásku Emu. Obaja cítia, že ich vzťah i napriek času stále trvá. Ustavične sa k nemu vracajú, pretože spomienky na prežité chvíle nemožno vymazať. Zároveň však cítia, že ich priveľa vecí rozdeľuje, že žijú svojimi životmi v úplne inom prostredí, v rozdielnych spoločenských sústavách. Obaja síce veria v pokračovanie minulosti, v zázrak novej mladosti, ale pochopia, že to nie je možné a rozchádzajú sa. Teraz už naveky ona ostáva v neónoch hamburského letiska, on odchádza naspäť do CCCP k manželke.
ALBERTO MORAVIA
Vrchárka – tento román vyšiel r. 1957 a je obrazom autorových životných skúseností, keď ako politicky podozrivý sa v posledných mesiacoch II. svet. vojny musel skrývať v horách neďaleko Fondie. Tieto zážitky z vojny, z tvrdého nemilosrdného sveta, zo života medzi utečencami s podobnými osudmi ako jeho sa odrazili v románe.
- Je príbeh dvoch žien, obyčajnej rímskej obchodníčky Cesiri a jej dcéry Rosetty. Obidve utekajú pred bombardovaním Ríma do Cesirinich rodných hôr. Zo zdanlivo pokojného zázemia maličkého obchodíka sa dostávajú do sveta plneného chaosu, drsných vzťahov, narušenej morálky, medzi utečencov, ľudí charakterných i bezcharakterných. Spoznávajú sa so študentom Michelom – antifašistom a filozofom, ktoré však zavraždia Nemci. Keď sa končí vojna a oni si myslia, že prežili najhoršie, pri návrate domov ich znásilnia marokánski vojaci a zbohabojného dievčaťa Rosetty sa stáva obyčajná prostitútka. Prežité útrapy i rany osudu majú však na Cesiru priaznivý vplyv, pretože z malomeštiackej Rimanky sa stáva žena, ktorú zaujímajú nielen vlastné problémy, ale i osudy iných.
c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom :
Odborný štýl (náučný) sa používa všade tam, kde potrebujeme sprostredkovať informácie alebo vedecké poznatky. Využíva vrstvu odborných slov, rozličné zložené súvetia, schémy, nákresy, tabuľky, grafy, výpočty a množstvo interpunkčných znamienok, zátvoriek. Rozoznávame dva druhy náučného štýlu :
- vedecko-náučný = cudzie slová, citácia alebo parafrázovanie, prísna kompozícia
- populárno-náučný = menej cudzích slov, voľná citácia alebo parafrázovanie, bohatšie členenie textu na odseky.
20. téma : Moderné lit. smery vo svetovej lit., súčastný svet. román
a.) moderné smery vo svet. lit. :
existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.
absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.
nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.
neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.
skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.
kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.
beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .
b.) analyzujte vybraný román zo súč. svet. lit. na základe vlastného čítania :
Čingiz AJTMANOV MATERINSKÉ POLE
Stará Tolgonaj sa vracia na rodné pole, s ktorým je citovo spätá, kde si začne spomínať na svoju životnú púť.
Ako malé dieťa sem chodila s rodičmi na žatvu, jej otec bol želiar – nádenník. Keď vyrástla stalo sa z nej pekné, mladé dievča. Na poly pracovala ako žnica a keď mala 17 zoznámila sa so Suvankulom z Horného Talazu. Bol veľmi pracovitý a spolu chodievali na pole ako prví. V jednu nádhernú mesačnú noc si povedali svoje áno. Tvrdou prácou si postavili dom, zadovážili nejaký dobytok a založili spolu rodinu, mali troch synov Kasyma, Maselbeka a Džajnaka. Suvankul sa rozhodol, že bude navštevovať kurz traktoristu na druhom brehu rieky v Záriečí, pretože v aule sa nenašiel ani jeden gramotný človek, čo by mohol ísť do kurzu. Zavčasu na jar prišiel Suvankul na traktory, pričom sa okolo neho zbehlo plno národa. Pribehla aj Tolgon, pričom ako prvých zazrela svojich troch synov ako pyšne stoja na traktory vedľa svojho otca a vtedy si všimla, ako sa synovia ponášajú na svojho otca. Traktor sa presunul na koniec dediny a všetci húfne za ním. Keď začal orať, Tolgon ostala na roly sama a zapriala si: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“. Čas plynul, synovia rástli a každý z nich si určoval cestu sám.
Kasym kráčal v otcových šľapajach, stal sa traktoristom, a potom sa vyučil za kombajnistu.
Maselbek zavčasu opustil rodičovský dom. V škole sa dobra učil a keď skončil školu odišiel do mesta na štúdia, chce sa stať učiteľom.
A z najmladšieho Džajnaka vyrástol pekný, driečny mládenec. V kolchoze ho zvolili za tajomníka Komsomolu. Onedlho si Kasym priviedol nevestu Aliman, keď robil pomocníka kombajnistu v Záriečí z dediny Kaínd. V tom období nastala veľká povodeň, ktorá odniesla sa sebou staré háje. No počasie bolo horúce a pšenica sa ťahala do výšky, čo poukazovalo na dobrú úrodu. Tolgon chodievala spolu so svojou nevestou Aliman na žatvu a vtedy si uvedomila akú má dobrú nevestu. Počas žatvy ich náhle prekvapil ruský jazdec, ktorý priniesol správu, že začala vojna. Roboty pribúdalo a pribúdalo a mužov v dedine bolo čoraz menej. Prišiel rad aj na najstaršieho zo synov, Kasyma. Po dlhšom čase sa ozval aj Maselbek, ktorého tiež povolali a je v Novosibirsku na vojenskej škole. Suvankul vypomáhal na vojenskej správe a Tolgon si v duchu myslela, že jej muža ako dobrého skupinára nepovolajú, ale zmýlila sa. Doma ostala sama spolu s Aliman a najmladším Džajnakom ktorý tiež pomaly čaká na povolávací rozkaz. Tolgon sa ešte stala skupinárkou v kolchoze, na miesto svojho muža Suvankula. Musela veľa obetovať, nastal hlad a bieda, ale ona odolávala. Raz jej predseda Usenbaj doručil telegram od Maselbeka, v ktorom stálo, že prechádzajú krajom a chce vidieť mať. Tolgon spolu s nevestou Aliman sa vydali na stanicu, pričom obidve sa veľmi tešili. Dlho čakali a keď Maselbekov vlak prechádzal stanicou nezastal. Maselbek len stihol mame na pamiatku hodiť čiapku a obe sa smutne vrátili domov. Prišiel list od Kasyma, že žije. V tú zimu začal Džajnak chodiť na vojenskú správu na výcvik. Jedného dňa odišiel a zanechal po sebe list, v ktorom sa ospravedlňoval, že tak bez rozlúčky odišiel na vojnu. Išiel ako dobrovoľník na výzvu v kolchoze. Slúžil ako parašutista a po jednej z akcií zmizol. Onedlho prišla správa, že Kasym a Suvankul zahynuli v boji. Tretí a štvrtý rok vojny boli ťažké. Nastal hlad a ešte k tomu z kolchozu ukradli tri kone, medzi nimi bol aj Kasymov inochodník – nastali ťažké časy. Raz Tolgon napadla myšlienka, že by sa mohol zorať úhor pre dedinčanov, pretože všetko obilie, ktoré posiali pôjde na front. Tolgon chodila z domu ku domu a pýtala od ľudí obilie, niektorí dali radi, iní neradi. Keď sa šlo osivo siať, vrecia so zrnom niekto ukradol a Tolgon sa ich vydala hľadať. Aj ich dobehla a zistila, že medzi koňmi, na ktorých išli lupiči bol inochodník a vtedy si uvedomila, že tým zlodejom je zbeh Dženšenkul. Kričala po nich a vyriekla i meno a vtom sa otočil a vystrelil po Tolgon a trafil koňa. Tolgon sa zranila a dlho sa zotavovala. Jedného dňa keď odpočívala na dvore prišiel poštár Temirčal s dopisom od Maselbeka, v ktorom sa lúčil s mamou a vysvetľoval jej, že umiera za národ (mal za úlohu zničiť nepriateľský muničný sklad). Po piatich rokoch sa vojna skončila a domov sa začali vracať bývalí vojaci. V tom Aliman napadlo, že Džajnak by mohol žiť, že by to bolo nespravodlivé, aby 4 chlapi v jednej rodine umreli. Tak čakali, veď sa nenašlo Džajnakove telo. Tolgon sa vzdá funkcie skupinárky a po čase si začne vyčítať, že nedala Aliman viac volnú ruku. Raz večer prišla Aliman neskoro domov. Bola napol holá, s roztrhanými šatmi, strapatými vlasmi a bola opitá. Tolgon na túto tému s Aliman nerada hovorila. Po dlhšej dobe chytili zbeha a lupiča Dženšenkula a Tolgon vyzvali, aby prišla na úrad spísať výpoveď. Vtedy sa Dženšenkul ohradzoval, že na jeho usvedčenie nemajú fakty, ale Tolgon sa nedala a všetko o ňom vyrozprávala: V tom sa na Tolgon osopila Dženšenkulova žena a povedala jej, že jej nevesta je tehotná. Aliman tlačilo svedomie a jedného dňa odišla k svojej rodine do Kaínd. Tolgon začalo byť smutne a myslela len na to najhoršie, že by ju rodina nepriala, a že by sa jej vysmievali. Tak sa rozhodla, že pôjde za ňou. V polovici cesty ako išla autom zazrela postavu a hneď spoznala, že je to Aliman. Keď sa vrátili čakali už len na tú chvíľu, kedy bude pôrod. Až jedného dňa sa uprostred noci zobudila Tolgon a zistila, že Aliman nie je v posteli. Vybehla von hľadať ju a zrazu počula výkrik z kôlne. A tam Aliman v pôrodných bolestiach. Tolgon išla k susedom a požiadala Bektaša, aby zapriahol kone (išli do nemocnice v Záriečí). Počas cesta začalo silno snežiť a pršať, noc bola tmavá a na Aliman to prišlo a začala kričať a vravieť, že umiera. Celá horela a chytila ju zimnica a chrapľavo dýchala. Bola vysilená a pomaly sa strácala. V tom povedala Aliman Tolgon, aby je odpustila a skonala, ale dieťa medzičasom porodila . Bol to chlapec a dali mu meno Žambolot.
Kompozícia : je sociálny román, ktorý sa skladá z 18 kapitol. Využívajú sa tu monológy a dialógy. Celý príbeh rozpráva hl. hrdinka Tolgon, ako spomienku na svoje šťastie a ťažký život v tej dobe.
Téma : II. Svetová vojna a je dopad na civilné obyvateľstvo v zázemí.
Hl. postavy : Tolgon, Suvankul, Kasym, Maselbek, Džajnak, Aliman,
Prostredie : ruský vidiek počas II. svetovej vojny ( dedina Kaínd …)
Hlavná myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny a jej dopad na
civilné obyvateľstvo a zároveň vyzdvihol silnú stránku hlavnej postavy, ktorá sa statočne stavia proti nepriazni osudu.
Citát: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“.
c.) rozprávanie :
- je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom, aj slohovým útvarom. Môže byť subjektívne – 1. osoba, alebo objektívne – 3. osoba. Na oživenie sa využíva zápletka, historický prezent (prít. čas sa použije na označenie minul. deja), citoslovcia … Najčastejšie používa jednoduché vety.
existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.
absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.
nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.
neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.
skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.
kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.
beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .
b.) analyzujte vybraný román zo súč. svet. lit. na základe vlastného čítania :
Čingiz AJTMANOV MATERINSKÉ POLE
Stará Tolgonaj sa vracia na rodné pole, s ktorým je citovo spätá, kde si začne spomínať na svoju životnú púť.
Ako malé dieťa sem chodila s rodičmi na žatvu, jej otec bol želiar – nádenník. Keď vyrástla stalo sa z nej pekné, mladé dievča. Na poly pracovala ako žnica a keď mala 17 zoznámila sa so Suvankulom z Horného Talazu. Bol veľmi pracovitý a spolu chodievali na pole ako prví. V jednu nádhernú mesačnú noc si povedali svoje áno. Tvrdou prácou si postavili dom, zadovážili nejaký dobytok a založili spolu rodinu, mali troch synov Kasyma, Maselbeka a Džajnaka. Suvankul sa rozhodol, že bude navštevovať kurz traktoristu na druhom brehu rieky v Záriečí, pretože v aule sa nenašiel ani jeden gramotný človek, čo by mohol ísť do kurzu. Zavčasu na jar prišiel Suvankul na traktory, pričom sa okolo neho zbehlo plno národa. Pribehla aj Tolgon, pričom ako prvých zazrela svojich troch synov ako pyšne stoja na traktory vedľa svojho otca a vtedy si všimla, ako sa synovia ponášajú na svojho otca. Traktor sa presunul na koniec dediny a všetci húfne za ním. Keď začal orať, Tolgon ostala na roly sama a zapriala si: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“. Čas plynul, synovia rástli a každý z nich si určoval cestu sám.
Kasym kráčal v otcových šľapajach, stal sa traktoristom, a potom sa vyučil za kombajnistu.
Maselbek zavčasu opustil rodičovský dom. V škole sa dobra učil a keď skončil školu odišiel do mesta na štúdia, chce sa stať učiteľom.
A z najmladšieho Džajnaka vyrástol pekný, driečny mládenec. V kolchoze ho zvolili za tajomníka Komsomolu. Onedlho si Kasym priviedol nevestu Aliman, keď robil pomocníka kombajnistu v Záriečí z dediny Kaínd. V tom období nastala veľká povodeň, ktorá odniesla sa sebou staré háje. No počasie bolo horúce a pšenica sa ťahala do výšky, čo poukazovalo na dobrú úrodu. Tolgon chodievala spolu so svojou nevestou Aliman na žatvu a vtedy si uvedomila akú má dobrú nevestu. Počas žatvy ich náhle prekvapil ruský jazdec, ktorý priniesol správu, že začala vojna. Roboty pribúdalo a pribúdalo a mužov v dedine bolo čoraz menej. Prišiel rad aj na najstaršieho zo synov, Kasyma. Po dlhšom čase sa ozval aj Maselbek, ktorého tiež povolali a je v Novosibirsku na vojenskej škole. Suvankul vypomáhal na vojenskej správe a Tolgon si v duchu myslela, že jej muža ako dobrého skupinára nepovolajú, ale zmýlila sa. Doma ostala sama spolu s Aliman a najmladším Džajnakom ktorý tiež pomaly čaká na povolávací rozkaz. Tolgon sa ešte stala skupinárkou v kolchoze, na miesto svojho muža Suvankula. Musela veľa obetovať, nastal hlad a bieda, ale ona odolávala. Raz jej predseda Usenbaj doručil telegram od Maselbeka, v ktorom stálo, že prechádzajú krajom a chce vidieť mať. Tolgon spolu s nevestou Aliman sa vydali na stanicu, pričom obidve sa veľmi tešili. Dlho čakali a keď Maselbekov vlak prechádzal stanicou nezastal. Maselbek len stihol mame na pamiatku hodiť čiapku a obe sa smutne vrátili domov. Prišiel list od Kasyma, že žije. V tú zimu začal Džajnak chodiť na vojenskú správu na výcvik. Jedného dňa odišiel a zanechal po sebe list, v ktorom sa ospravedlňoval, že tak bez rozlúčky odišiel na vojnu. Išiel ako dobrovoľník na výzvu v kolchoze. Slúžil ako parašutista a po jednej z akcií zmizol. Onedlho prišla správa, že Kasym a Suvankul zahynuli v boji. Tretí a štvrtý rok vojny boli ťažké. Nastal hlad a ešte k tomu z kolchozu ukradli tri kone, medzi nimi bol aj Kasymov inochodník – nastali ťažké časy. Raz Tolgon napadla myšlienka, že by sa mohol zorať úhor pre dedinčanov, pretože všetko obilie, ktoré posiali pôjde na front. Tolgon chodila z domu ku domu a pýtala od ľudí obilie, niektorí dali radi, iní neradi. Keď sa šlo osivo siať, vrecia so zrnom niekto ukradol a Tolgon sa ich vydala hľadať. Aj ich dobehla a zistila, že medzi koňmi, na ktorých išli lupiči bol inochodník a vtedy si uvedomila, že tým zlodejom je zbeh Dženšenkul. Kričala po nich a vyriekla i meno a vtom sa otočil a vystrelil po Tolgon a trafil koňa. Tolgon sa zranila a dlho sa zotavovala. Jedného dňa keď odpočívala na dvore prišiel poštár Temirčal s dopisom od Maselbeka, v ktorom sa lúčil s mamou a vysvetľoval jej, že umiera za národ (mal za úlohu zničiť nepriateľský muničný sklad). Po piatich rokoch sa vojna skončila a domov sa začali vracať bývalí vojaci. V tom Aliman napadlo, že Džajnak by mohol žiť, že by to bolo nespravodlivé, aby 4 chlapi v jednej rodine umreli. Tak čakali, veď sa nenašlo Džajnakove telo. Tolgon sa vzdá funkcie skupinárky a po čase si začne vyčítať, že nedala Aliman viac volnú ruku. Raz večer prišla Aliman neskoro domov. Bola napol holá, s roztrhanými šatmi, strapatými vlasmi a bola opitá. Tolgon na túto tému s Aliman nerada hovorila. Po dlhšej dobe chytili zbeha a lupiča Dženšenkula a Tolgon vyzvali, aby prišla na úrad spísať výpoveď. Vtedy sa Dženšenkul ohradzoval, že na jeho usvedčenie nemajú fakty, ale Tolgon sa nedala a všetko o ňom vyrozprávala: V tom sa na Tolgon osopila Dženšenkulova žena a povedala jej, že jej nevesta je tehotná. Aliman tlačilo svedomie a jedného dňa odišla k svojej rodine do Kaínd. Tolgon začalo byť smutne a myslela len na to najhoršie, že by ju rodina nepriala, a že by sa jej vysmievali. Tak sa rozhodla, že pôjde za ňou. V polovici cesty ako išla autom zazrela postavu a hneď spoznala, že je to Aliman. Keď sa vrátili čakali už len na tú chvíľu, kedy bude pôrod. Až jedného dňa sa uprostred noci zobudila Tolgon a zistila, že Aliman nie je v posteli. Vybehla von hľadať ju a zrazu počula výkrik z kôlne. A tam Aliman v pôrodných bolestiach. Tolgon išla k susedom a požiadala Bektaša, aby zapriahol kone (išli do nemocnice v Záriečí). Počas cesta začalo silno snežiť a pršať, noc bola tmavá a na Aliman to prišlo a začala kričať a vravieť, že umiera. Celá horela a chytila ju zimnica a chrapľavo dýchala. Bola vysilená a pomaly sa strácala. V tom povedala Aliman Tolgon, aby je odpustila a skonala, ale dieťa medzičasom porodila . Bol to chlapec a dali mu meno Žambolot.
Kompozícia : je sociálny román, ktorý sa skladá z 18 kapitol. Využívajú sa tu monológy a dialógy. Celý príbeh rozpráva hl. hrdinka Tolgon, ako spomienku na svoje šťastie a ťažký život v tej dobe.
Téma : II. Svetová vojna a je dopad na civilné obyvateľstvo v zázemí.
Hl. postavy : Tolgon, Suvankul, Kasym, Maselbek, Džajnak, Aliman,
Prostredie : ruský vidiek počas II. svetovej vojny ( dedina Kaínd …)
Hlavná myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny a jej dopad na
civilné obyvateľstvo a zároveň vyzdvihol silnú stránku hlavnej postavy, ktorá sa statočne stavia proti nepriazni osudu.
Citát: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“.
c.) rozprávanie :
- je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom, aj slohovým útvarom. Môže byť subjektívne – 1. osoba, alebo objektívne – 3. osoba. Na oživenie sa využíva zápletka, historický prezent (prít. čas sa použije na označenie minul. deja), citoslovcia … Najčastejšie používa jednoduché vety.
21. téma : Spisovatelia môjho regiónu.
a.) Vymenuj významných autorov vášho regiónu :
- I v senickom regióne, v ktorom bývam žilo veľa významných literárnych osobností, ktorých zaraďujeme do obdobia II. svet. vojny až po súčastnosť.
L. NOVOMESKÝ
J. MAJERNÍK
J. MORAVČÍK
I. HORVATH
P. PIUS
J. REPKO
J. MLČOCHOVÁ
A. ŠEVČÍKOVÁ
b.) Stručne charakterizuj tvorbu jedného autora :
ANNA ŠEVČÍKOVÁ Kľúč od bielej aleje
Je príbeh mladej dievčiny Lenky, ktorá je učiteľkou. Roku 1942 počas nemeckej okupácie ju povolajú ako učiteľku do dediny Podbarichovce na Spiši. V tomto období vládne veľké ponemčovanie a utláčanie Slovákov a samotnej slovenčiny. Inšpektor slovenského inšpektorátu školstva pre Spišský región bol prekvapený, že im poslali ženu, pretože tu na Spiši je to veľmi ťažké, ale najmä skrz Nemcov. Prvé dni boli pre Lenku ťažké a mala veľkú chuť odísť, ale podržala ju „školníčka“ Katrína, ktorá chodievala občas upratovať triedu a naučila ju k zvyklostiam tunajších ľudí. September ubehol ako voda a podľa tradície sa mala Lenka stať aj organistkou v kostole. Tá aj súhlasila, ale pod tou podmienkou, že v kostole sa bude spievať po slovensky. Podarilo sa jej aj zorganizovať divadlo, na ktoré prišlo veľa ľudí aj z okresu. Toto sa stalo tŕňom v oku Tomaschekovi, predsedovi Deutsche Partei, ktorý pritvrdil v ďalšej germanizácii, pričom si u ľudí viac pohoršil. Lenka však využila schôdzu riaditeľov menšinových škôl z celého SR, kde poukázala na vplyv ponemčovania a zároveň ho odsúdila.
Raz keď si chcela Lenka vziať kľúč od obecnej sály, kde chcela so žiakmi nacvičiť divadlo, preukázal Tomaschek svoju bezočivosť, keď Lenke povedal, že sále nie je obecná, ale nemecká. Lenka si to nenechala ľúbiť a išla sa sťažovať na OÚ, kde sa na ňu Tomaschek pripravil s advokátom. Lenka však advokáta „odpísala“ a kľúč od sály získala, čím si Tomascheka ešte viac rozhnevala. Tomaschek hneď napísal listy (aj vo svojom mene, aj anonymne), v ktorých stálo, že učiteľka je obecne nebezpečná a javí sa ako burička. Listy boli adresované na ministerstvo školstva. Neubehol ani mesiac a do Lenkinej školy prišiel inšpektor, ktorý bol veľmi prekvapený z úrovne žiakov a schválil Lenke globálnu metódu učenia, ktorá bola zväčša zakázaná.
Koncom vojny Podbarichovce obsadilo nemecké vojsko a začala postupná evakuácia ľudí, najmä tých, ktorí mali nemecké korene (mnohí o nich ani nevedeli). Tomaschek nakoniec chcel evakuovať do Nemecka celú dedinu, pričom toto rozhodnutie odmietli mnohý ľudia, ktorých oboznámila Lenka, bez toho aby tušila čo tým spôsobí. A spôsobila to, že Tomaschek vymohol pre ňu zatykač. Lenka sa zachránila útekom do povstaleckých hôr. V nich čakala na deň slobody.
Téma: spomienky na výuku v malotriednych školách
Hl. postavy: Lenka, Tomaschek, Katrína, inšpektor …
Hl. myšlienka: autorka poukazovala na ponemčovanie slov. ľudu na sever. Slovensku a zároveň vyzdvihla učiteľov, ktorí nepodľahli nemeckému nátlaku, ale sa proti nemeckému nátlaku vzopreli a šírili vlastenectvo.
Prostredie: dedina Podbarichovce počas II. svetovej vojny
Kompozícia: dej romána je prerozprávaný v chronologickom slede. Je popretkávaný mnohými dialógmi. Rozprávačkou príbehu je autorka. Dej prerozprávala s odporom voči germanizácií na Slovensku.
Citát: „ Dlho oznamoval ľubietovský zvon dedinám a dolinám radostnú zvesť. Vyzváňal pieseň mieru. “
- táto kniha má ešte poviedku „Čriepky so Starého dvora“.
c.) Slovenské nárečie :
- Praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko-naddunajskej oblasti sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu. Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko-naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej slovenčiny. V 14. - 15. storočí preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky. Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina, východoslovenčina.
Na kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton BERNOLÁK; kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít ŠTÚR. Spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách v roku 1852 dostala vcelku už dnešnú podobu.
členenie slovenského jazyka
Územie slovenského národného jazyka sa člení na viacero nárečí:
Nárečia
západoslovenské:
1. severné
2. južné
3. záhorské
stredoslovenské:
4. severozápadné
5. juhovýchodné
6. gemerské
východoslovenské:
7. spišské
8. šarišské
9. zemplínske
10. sotácke
- I v senickom regióne, v ktorom bývam žilo veľa významných literárnych osobností, ktorých zaraďujeme do obdobia II. svet. vojny až po súčastnosť.
L. NOVOMESKÝ
J. MAJERNÍK
J. MORAVČÍK
I. HORVATH
P. PIUS
J. REPKO
J. MLČOCHOVÁ
A. ŠEVČÍKOVÁ
b.) Stručne charakterizuj tvorbu jedného autora :
ANNA ŠEVČÍKOVÁ Kľúč od bielej aleje
Je príbeh mladej dievčiny Lenky, ktorá je učiteľkou. Roku 1942 počas nemeckej okupácie ju povolajú ako učiteľku do dediny Podbarichovce na Spiši. V tomto období vládne veľké ponemčovanie a utláčanie Slovákov a samotnej slovenčiny. Inšpektor slovenského inšpektorátu školstva pre Spišský región bol prekvapený, že im poslali ženu, pretože tu na Spiši je to veľmi ťažké, ale najmä skrz Nemcov. Prvé dni boli pre Lenku ťažké a mala veľkú chuť odísť, ale podržala ju „školníčka“ Katrína, ktorá chodievala občas upratovať triedu a naučila ju k zvyklostiam tunajších ľudí. September ubehol ako voda a podľa tradície sa mala Lenka stať aj organistkou v kostole. Tá aj súhlasila, ale pod tou podmienkou, že v kostole sa bude spievať po slovensky. Podarilo sa jej aj zorganizovať divadlo, na ktoré prišlo veľa ľudí aj z okresu. Toto sa stalo tŕňom v oku Tomaschekovi, predsedovi Deutsche Partei, ktorý pritvrdil v ďalšej germanizácii, pričom si u ľudí viac pohoršil. Lenka však využila schôdzu riaditeľov menšinových škôl z celého SR, kde poukázala na vplyv ponemčovania a zároveň ho odsúdila.
Raz keď si chcela Lenka vziať kľúč od obecnej sály, kde chcela so žiakmi nacvičiť divadlo, preukázal Tomaschek svoju bezočivosť, keď Lenke povedal, že sále nie je obecná, ale nemecká. Lenka si to nenechala ľúbiť a išla sa sťažovať na OÚ, kde sa na ňu Tomaschek pripravil s advokátom. Lenka však advokáta „odpísala“ a kľúč od sály získala, čím si Tomascheka ešte viac rozhnevala. Tomaschek hneď napísal listy (aj vo svojom mene, aj anonymne), v ktorých stálo, že učiteľka je obecne nebezpečná a javí sa ako burička. Listy boli adresované na ministerstvo školstva. Neubehol ani mesiac a do Lenkinej školy prišiel inšpektor, ktorý bol veľmi prekvapený z úrovne žiakov a schválil Lenke globálnu metódu učenia, ktorá bola zväčša zakázaná.
Koncom vojny Podbarichovce obsadilo nemecké vojsko a začala postupná evakuácia ľudí, najmä tých, ktorí mali nemecké korene (mnohí o nich ani nevedeli). Tomaschek nakoniec chcel evakuovať do Nemecka celú dedinu, pričom toto rozhodnutie odmietli mnohý ľudia, ktorých oboznámila Lenka, bez toho aby tušila čo tým spôsobí. A spôsobila to, že Tomaschek vymohol pre ňu zatykač. Lenka sa zachránila útekom do povstaleckých hôr. V nich čakala na deň slobody.
Téma: spomienky na výuku v malotriednych školách
Hl. postavy: Lenka, Tomaschek, Katrína, inšpektor …
Hl. myšlienka: autorka poukazovala na ponemčovanie slov. ľudu na sever. Slovensku a zároveň vyzdvihla učiteľov, ktorí nepodľahli nemeckému nátlaku, ale sa proti nemeckému nátlaku vzopreli a šírili vlastenectvo.
Prostredie: dedina Podbarichovce počas II. svetovej vojny
Kompozícia: dej romána je prerozprávaný v chronologickom slede. Je popretkávaný mnohými dialógmi. Rozprávačkou príbehu je autorka. Dej prerozprávala s odporom voči germanizácií na Slovensku.
Citát: „ Dlho oznamoval ľubietovský zvon dedinám a dolinám radostnú zvesť. Vyzváňal pieseň mieru. “
- táto kniha má ešte poviedku „Čriepky so Starého dvora“.
c.) Slovenské nárečie :
- Praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko-naddunajskej oblasti sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu. Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko-naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej slovenčiny. V 14. - 15. storočí preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky. Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina, východoslovenčina.
Na kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton BERNOLÁK; kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít ŠTÚR. Spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách v roku 1852 dostala vcelku už dnešnú podobu.
členenie slovenského jazyka
Územie slovenského národného jazyka sa člení na viacero nárečí:
Nárečia
západoslovenské:
1. severné
2. južné
3. záhorské
stredoslovenské:
4. severozápadné
5. juhovýchodné
6. gemerské
východoslovenské:
7. spišské
8. šarišské
9. zemplínske
10. sotácke
piatok 18. januára 2008
22. téma : Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej próze po roku 1945
a.) Stručné deji II. svet. vojny a SNP :
- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
- na Slovensku sa najviac prejavil odpor voči D vznikom SNP, ktoré trvalo od 29. augusta 1944 do 27. októbra 1944. Najväčšie boje sa odohrali na Strečne, Ostrý Grúň. Zahynulo okolo 30 000 vojakov.
b.) Rozbor tvorby 3 autorov :
RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy
Námestie sv. Alžbety –
Námet : našiel ho v kronike mesta Nitra
Téma : zobrazuje tu profašistický, judácky Slovenský štát po prijatí protižidovských zákonov, pričom proti sebe postavil lásku dvoch mladých ľudí bez konfesiálnych predsudkov, proti ktorej stojí neľudskosť vojny profašistického režimu a protižidovských zákonov (katolík – židovka).
Prostredie : väčšina deja sa odohráva v starej veži na námestí slov. malomesta (Nitra), ktoré autor nazýva „Mesto pod viničným vrchom“.
Kompozícia : základom je kontrast: čistá láska – neľudskosť vojny umocnená protižidovskými zákonmi. Badáme tu filozofiu rezignácie v konaní postáv.
Hl. myšlienka : autor zobrazil vnútorný zápas jednotlivcov umocnený láskou, neľudskosťou fašizmu umocnenou protižidovskými zákonmi.
Hl. postavy : Igor Namara, Eva Weimanová, holič Flórik, Žltý Dodo, Maxim, Samko, Maguš
Dej : Igor je mladý 18-ročný chlapec, študent gymnázia, ktorého otec sníval, že bude z neho pán. Otec však zomrel, matka ochorela a Igor musel zanechať štúdiá, aby uživil rodinu. Spoznáva sa so Židovkou Evou, pochádzajúcou z bohatej rodiny (otec Samko spolu s Maximom majú prievoznícku firmu), zamilujú sa do seba. Stretávajú sa v starej veži na námestí, plný strachu a obáv z budúcnosti, pretože je to v období prijatia protižidovských zákonov, keď Židia musia nosiť žltú hviezdu. Dochádza k zákazu povolania, k arizáciám a k transportom do koncentrákov. Igor chce zachrániť Evu, chce ju dať pokrstiť. Farár sa najskôr bojí, potom pod nátlakom a za úplatu privolí, ale keď Igor konečne zoženie peniaze, farár má už strach, lebo režim ohrozuje i kňazov. Igor sa rozhodne odísť s Evou na vidiek, čakajúc len na vyzdravenie matky. K tomu však už nedôjde, lebo holič Flórik túžiac získať salón vstupuje do HSĽS, stáva sa gardistom a dáva sa na cestu zločinu a udáva Evu. Fašisti ju zoberú a na stanici pri transporte, keď sa skláňa nad zabitím židovským chlapcom ju zastrelia. Nešťastný, zúfalý Igor sa pomstí a zabíja holiča Flórika a chce spáchať samovraždu od čoho ho odhovorí obuvník Maguš. Výčitky svedomia dotíchajú i na Samka, ktorý zabíja rodinu a spácha samovraždu.
LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc
Smrť menom Engelchen – je román – kronika, ktorý opisuje udalosti po 15 rokoch ako sa odohrali. Má silne autobiografické črty a ako priznal, veľmi málo si vymýšľal.
Námet : skutočné udalosti odohrávajúce sa na kopanici Ploština 18. apríla 1945.
Téma : život partizánov.
Prostredie : kopanica Ploština, Vsetínska nemocnica a moravsko-slovenské pohraničie.
Hl. myšlienka : románom sa prelína pocit viny a ide tu o akési ospravedlnenie a seba spytovanie svedomia za činy a rozhodnutia, ktoré spôsobili smrť nevinných ľudí.
Kompozícia : v diele sa prelína minulosť (obdobie vojny, SNP), s prítomnosťou (obdobie krátko po skončení 2. svet. vojny). Ide tu o rozprávanie v 1. osobe, rozprávačom je tu ranený partizán Voloďa, ktorý rozpráva o svojich životných osudoch v partizánskom oddieli sestričke Eliške. Román sa člení na kapitoly a každá kapitola sa začína citátom, ktorý súvisí s obsahom kapitoly.
Postavy : Voloďa, Eliška, Marta, Raško, Rašková, Brázda, Nikolaj, Skorzeny, Engelchen
Dej : vo Vsetínskej nemocnici niekoľko dní pred koncom 2. svet. vojny sa ocitá mladý, vojnovými hrôzami oťukaný partizán Voloďa. Pod dohľadom Dr. Brázdu a mladej sestričky Elišky sa zotavuje, nielen z ochrnutia nôh ako následku zranenia, ale hľadá i vykúpenie a pokoj duše. Zbližuje sa s Eliškou a postupne jej rozpráva o svojom živote medzi partizánmi. Ako mladý neskúsený chlapec sa dostal medzi partizánov, ktorým velil Nikolaj. Poznal okolie, bol vzdelaný a ovládal nemčinu, a preto bol poverený špeciálnymi úlohami. Často náročnými a zložitými. Nikolajov oddiel mal základňu na kopanici Ploština, kde sa Voloďa spoznal s mladou atraktívnou rozviedčíčkou Martou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Marta však získavala informácie tak, že spávala s Nemcami. Postupne sa stala morálne deprimovanou, chorou ženou, bojacou sa odhalenia svojho židovského pôvodu a Voloďova láska bola jej liekom. Počas jednej akcie Marta nezmyselne zabíja D generála, navyše sa do oddielu votrie konfident a partizánom hrozí trestná výprava. Nezmyselne, zbytočne zomiera Nikolaj a stávajú sa nejednotnými. Po dlhom váhaní sa rozhodnú opustiť Ploštinu, nechajúc kopaničiarov napospas osudu a rozpŕchli sa do okolitých hôr. Za svoje rozhodnutie však kruto platili, Nemci napadnú Ploštinu a pred zrakom žien a detí upália 27 ploštinských mužov. Po bojoch, prenasledovaniach i obkľúčení sa postupne prebili a pomáhali oslobodzovať okolité mestá a dediny, natrvalo však v nich zostal pocit viny a výčitky svedomie za Ploštinu a tiež túžba pomstiť sa fašistom, ktorý tragédiu spôsobili. Marta v mieri po oslobodení sa nedokáže vyrovnať so svojím tragickým osudom a spácha samovraždu.
ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných
Sklený vrch – je to román s tajomstvom, ktorý bol pomenovaný podľa vrchu vypínajúceho sa nad miestom deja. Román prelomil schematizmus v našej lit. a zobrazuje nového hrdinu, ktorým je človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom a navyše sa autor v ňom nebál ukázať, že budovanie socializmu vôbec nebude jednoduché. Kompozične je román písaný denníkovou formou, kde sa prelínajú spomienky na vzdialenejšiu, či bližšiu minulosť z bezprostredne prežívanou prítomnosťou. Denník si píše hlavná hrdinka Ema Klaasová a vyplýva z neho jej vzťah k trom mužom: Milanovi Kališovi, Zoltánovi Ballovi a Ing. Jožovi Solanovi. Tichá dolina je miestom deja a symbolizuje oázu pokoja, mieru a šťastia.
Dej : hl. hrdinkou je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívrženec fašizmu. Matku odvliekli Nemci a Ema uteká do Tichej doliny k chatárovi Doubkovi. Tam sa zoznamuje s partizánom Milanom Kališom, zamilujú sa do seba a sľúbia si, že sa po vojne v Tichej doline stretnú. K tomu však už nedôjde, pretože Milana na prieskume pred očami spolubojovníkov umučia fašisti a v Tichej doline zostal už len jeho hrob. Ema sa to dozvie a nechá si zobrať dieťa, ktoré s ním čakala. Po oslobodení sa chystá do Tichej doliny so svojím snúbencom Zoltánom Ballom, rozpozná však jeho bezcharakternosť. Na stanici sa pohádajú a do Tichej doliny odchádza sama. Tam sa stretáva s partiou mladých ľudí, medzi ktorými je i Ing. Jožo Solan. Zamilujú sa do seba, zoberú sa a odchádzajú pracovať na stavbu priehrady neďaleko Tichej doliny. Nastávajú problémy v práci, keď Jožo sa nevie zmieriť s neodbornosťou a neporiadkom na stavbe a navyše ich manželstvo sa dostáva do krízy, pretože Ema Jožovi nepovedala o svojej minulosti a nevysvetlila mu, že nemôže mať deti. Ema chce všetko vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. K tomu však už nedôjde, pretože vstúpi na podhodené elektrické vedenie a zomiera. O jej živote sa Jožo dozvedá z jej denníka.
VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M
c.) Administratívny štýl :
Zápisnica – z rozličných porád, schôdzok sa píšu tzv. zápisnice o ich priebehu
- je to dôležitý dokument o priebehu schôdze, porady a pod.
- dôležitá je najmä z hľadiska kontroly plnenia uznesený z týchto schôdzí
Osnova zápisnice:
1. názov zápisnice – oboznámenie 5. uznesenie
2. počet prítomných, ospravedlnených a kto viedol schôdzu 6. záver
3. program schôdze 7. podpis
4. priebeh schôdze
Životopis – obsahuje záhlavie /meno podávateľa, zamestnanie, adresu/, pod ním sa napíše na osobitnom riadku nadpis „Životopis“.
Obsah životopisu:
1. dátum a miesto narodenia, bydlisko, meno a povolanie rodičov
2. priebeh vzdelania
3. osobitné schopnosti /napr. jazykové, umelecké, technické/, záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy
4. záver: perspektívny cieľ
5. dátum a vlastnoručný podpis
Posudok – subjektívne vyjadrenie o určitej osobe, o jeho práci, činnosti, schopnostiach, názor na výkon jeho práce
- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
- na Slovensku sa najviac prejavil odpor voči D vznikom SNP, ktoré trvalo od 29. augusta 1944 do 27. októbra 1944. Najväčšie boje sa odohrali na Strečne, Ostrý Grúň. Zahynulo okolo 30 000 vojakov.
b.) Rozbor tvorby 3 autorov :
RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy
Námestie sv. Alžbety –
Námet : našiel ho v kronike mesta Nitra
Téma : zobrazuje tu profašistický, judácky Slovenský štát po prijatí protižidovských zákonov, pričom proti sebe postavil lásku dvoch mladých ľudí bez konfesiálnych predsudkov, proti ktorej stojí neľudskosť vojny profašistického režimu a protižidovských zákonov (katolík – židovka).
Prostredie : väčšina deja sa odohráva v starej veži na námestí slov. malomesta (Nitra), ktoré autor nazýva „Mesto pod viničným vrchom“.
Kompozícia : základom je kontrast: čistá láska – neľudskosť vojny umocnená protižidovskými zákonmi. Badáme tu filozofiu rezignácie v konaní postáv.
Hl. myšlienka : autor zobrazil vnútorný zápas jednotlivcov umocnený láskou, neľudskosťou fašizmu umocnenou protižidovskými zákonmi.
Hl. postavy : Igor Namara, Eva Weimanová, holič Flórik, Žltý Dodo, Maxim, Samko, Maguš
Dej : Igor je mladý 18-ročný chlapec, študent gymnázia, ktorého otec sníval, že bude z neho pán. Otec však zomrel, matka ochorela a Igor musel zanechať štúdiá, aby uživil rodinu. Spoznáva sa so Židovkou Evou, pochádzajúcou z bohatej rodiny (otec Samko spolu s Maximom majú prievoznícku firmu), zamilujú sa do seba. Stretávajú sa v starej veži na námestí, plný strachu a obáv z budúcnosti, pretože je to v období prijatia protižidovských zákonov, keď Židia musia nosiť žltú hviezdu. Dochádza k zákazu povolania, k arizáciám a k transportom do koncentrákov. Igor chce zachrániť Evu, chce ju dať pokrstiť. Farár sa najskôr bojí, potom pod nátlakom a za úplatu privolí, ale keď Igor konečne zoženie peniaze, farár má už strach, lebo režim ohrozuje i kňazov. Igor sa rozhodne odísť s Evou na vidiek, čakajúc len na vyzdravenie matky. K tomu však už nedôjde, lebo holič Flórik túžiac získať salón vstupuje do HSĽS, stáva sa gardistom a dáva sa na cestu zločinu a udáva Evu. Fašisti ju zoberú a na stanici pri transporte, keď sa skláňa nad zabitím židovským chlapcom ju zastrelia. Nešťastný, zúfalý Igor sa pomstí a zabíja holiča Flórika a chce spáchať samovraždu od čoho ho odhovorí obuvník Maguš. Výčitky svedomia dotíchajú i na Samka, ktorý zabíja rodinu a spácha samovraždu.
LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc
Smrť menom Engelchen – je román – kronika, ktorý opisuje udalosti po 15 rokoch ako sa odohrali. Má silne autobiografické črty a ako priznal, veľmi málo si vymýšľal.
Námet : skutočné udalosti odohrávajúce sa na kopanici Ploština 18. apríla 1945.
Téma : život partizánov.
Prostredie : kopanica Ploština, Vsetínska nemocnica a moravsko-slovenské pohraničie.
Hl. myšlienka : románom sa prelína pocit viny a ide tu o akési ospravedlnenie a seba spytovanie svedomia za činy a rozhodnutia, ktoré spôsobili smrť nevinných ľudí.
Kompozícia : v diele sa prelína minulosť (obdobie vojny, SNP), s prítomnosťou (obdobie krátko po skončení 2. svet. vojny). Ide tu o rozprávanie v 1. osobe, rozprávačom je tu ranený partizán Voloďa, ktorý rozpráva o svojich životných osudoch v partizánskom oddieli sestričke Eliške. Román sa člení na kapitoly a každá kapitola sa začína citátom, ktorý súvisí s obsahom kapitoly.
Postavy : Voloďa, Eliška, Marta, Raško, Rašková, Brázda, Nikolaj, Skorzeny, Engelchen
Dej : vo Vsetínskej nemocnici niekoľko dní pred koncom 2. svet. vojny sa ocitá mladý, vojnovými hrôzami oťukaný partizán Voloďa. Pod dohľadom Dr. Brázdu a mladej sestričky Elišky sa zotavuje, nielen z ochrnutia nôh ako následku zranenia, ale hľadá i vykúpenie a pokoj duše. Zbližuje sa s Eliškou a postupne jej rozpráva o svojom živote medzi partizánmi. Ako mladý neskúsený chlapec sa dostal medzi partizánov, ktorým velil Nikolaj. Poznal okolie, bol vzdelaný a ovládal nemčinu, a preto bol poverený špeciálnymi úlohami. Často náročnými a zložitými. Nikolajov oddiel mal základňu na kopanici Ploština, kde sa Voloďa spoznal s mladou atraktívnou rozviedčíčkou Martou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Marta však získavala informácie tak, že spávala s Nemcami. Postupne sa stala morálne deprimovanou, chorou ženou, bojacou sa odhalenia svojho židovského pôvodu a Voloďova láska bola jej liekom. Počas jednej akcie Marta nezmyselne zabíja D generála, navyše sa do oddielu votrie konfident a partizánom hrozí trestná výprava. Nezmyselne, zbytočne zomiera Nikolaj a stávajú sa nejednotnými. Po dlhom váhaní sa rozhodnú opustiť Ploštinu, nechajúc kopaničiarov napospas osudu a rozpŕchli sa do okolitých hôr. Za svoje rozhodnutie však kruto platili, Nemci napadnú Ploštinu a pred zrakom žien a detí upália 27 ploštinských mužov. Po bojoch, prenasledovaniach i obkľúčení sa postupne prebili a pomáhali oslobodzovať okolité mestá a dediny, natrvalo však v nich zostal pocit viny a výčitky svedomie za Ploštinu a tiež túžba pomstiť sa fašistom, ktorý tragédiu spôsobili. Marta v mieri po oslobodení sa nedokáže vyrovnať so svojím tragickým osudom a spácha samovraždu.
ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných
Sklený vrch – je to román s tajomstvom, ktorý bol pomenovaný podľa vrchu vypínajúceho sa nad miestom deja. Román prelomil schematizmus v našej lit. a zobrazuje nového hrdinu, ktorým je človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom a navyše sa autor v ňom nebál ukázať, že budovanie socializmu vôbec nebude jednoduché. Kompozične je román písaný denníkovou formou, kde sa prelínajú spomienky na vzdialenejšiu, či bližšiu minulosť z bezprostredne prežívanou prítomnosťou. Denník si píše hlavná hrdinka Ema Klaasová a vyplýva z neho jej vzťah k trom mužom: Milanovi Kališovi, Zoltánovi Ballovi a Ing. Jožovi Solanovi. Tichá dolina je miestom deja a symbolizuje oázu pokoja, mieru a šťastia.
Dej : hl. hrdinkou je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívrženec fašizmu. Matku odvliekli Nemci a Ema uteká do Tichej doliny k chatárovi Doubkovi. Tam sa zoznamuje s partizánom Milanom Kališom, zamilujú sa do seba a sľúbia si, že sa po vojne v Tichej doline stretnú. K tomu však už nedôjde, pretože Milana na prieskume pred očami spolubojovníkov umučia fašisti a v Tichej doline zostal už len jeho hrob. Ema sa to dozvie a nechá si zobrať dieťa, ktoré s ním čakala. Po oslobodení sa chystá do Tichej doliny so svojím snúbencom Zoltánom Ballom, rozpozná však jeho bezcharakternosť. Na stanici sa pohádajú a do Tichej doliny odchádza sama. Tam sa stretáva s partiou mladých ľudí, medzi ktorými je i Ing. Jožo Solan. Zamilujú sa do seba, zoberú sa a odchádzajú pracovať na stavbu priehrady neďaleko Tichej doliny. Nastávajú problémy v práci, keď Jožo sa nevie zmieriť s neodbornosťou a neporiadkom na stavbe a navyše ich manželstvo sa dostáva do krízy, pretože Ema Jožovi nepovedala o svojej minulosti a nevysvetlila mu, že nemôže mať deti. Ema chce všetko vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. K tomu však už nedôjde, pretože vstúpi na podhodené elektrické vedenie a zomiera. O jej živote sa Jožo dozvedá z jej denníka.
VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M
c.) Administratívny štýl :
Zápisnica – z rozličných porád, schôdzok sa píšu tzv. zápisnice o ich priebehu
- je to dôležitý dokument o priebehu schôdze, porady a pod.
- dôležitá je najmä z hľadiska kontroly plnenia uznesený z týchto schôdzí
Osnova zápisnice:
1. názov zápisnice – oboznámenie 5. uznesenie
2. počet prítomných, ospravedlnených a kto viedol schôdzu 6. záver
3. program schôdze 7. podpis
4. priebeh schôdze
Životopis – obsahuje záhlavie /meno podávateľa, zamestnanie, adresu/, pod ním sa napíše na osobitnom riadku nadpis „Životopis“.
Obsah životopisu:
1. dátum a miesto narodenia, bydlisko, meno a povolanie rodičov
2. priebeh vzdelania
3. osobitné schopnosti /napr. jazykové, umelecké, technické/, záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy
4. záver: perspektívny cieľ
5. dátum a vlastnoručný podpis
Posudok – subjektívne vyjadrenie o určitej osobe, o jeho práci, činnosti, schopnostiach, názor na výkon jeho práce
23. téma : Žánrová a ideová diferencovanosť súčastnej slovenskej prózy
a.) Vývin slov. prózy po r. 1945 :
- v prvom období v r. 1945-48 v SR próze prevažovali diela, ktoré pokračovali v poetike lyrizovanej prózy, i keď v mnohom prekračovali jej rámec (F. ŠVANTNER, M. FIGULI, J. HORÁK).
- v 50-tych r. s nástupom socializmu po r. 1948 i v próze bola prijatá metóda soc. realizmu, pričom úlohou lit. bolo plniť politické ciele. Vznikajú zjednodušené a schematické diela o súčasnosti, alebo sa autori tematicky vracajú do nedávnej minulosti, do obdobia vojny, SNP a SŠ. V druhej polovici 50-tych r. dochádza k prelomeniu schematizmu a dogmatizmu v próze. Známe diela A. BEDNÁRA zb. poviedok Hodiny a minúty a román Sklený vrch.
- v 60-tych r. nastupuje mladá generácia autorov. Rozvíja sa poviedka a novela, nastupuje novotárstvo v téme a v štýle. Prijímajú sa podnety západ. lit. smerov, najmä antirománu a existencionalizmu. V popredí je problém dnešného dňa a súčasného človeka, jeho etické problémy (R. SLOBODA, J. JOHANIDES, D. TATARKA …). V r. 1968 dochádza k okupácii ČSSR a onedlho nastáva normalizačné obdobie. Niektorí prozaici emigrujú (V. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ). Niektorí majú obmedzenú, alebo zakázanú možnosť publikovania (D. TATARKA, P. KARVAŠ, L. ŤAŽKÝ …).
- v 70-tych r. sa niektorí autori vracajú k problematike malomesta, niektorí sa vracajú k dedine (P. JAROŠ, V. ŠIKULA).
- v 80-tych r. sa presadzujú kratšie prozaické diela, začínajú sa uvoľňovať pomery s nástupom Gorbačova k moci a po r. 1989 sa do kontextu slov. prózy vracajú všetky znaky prózy.
- v 90-tych r. badáme nástup mladej generácie prozaikov (P. PIŠŤÁNEK, V. PANKOVČIN …).
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
FRANTIŠEK HEČKO tvorba – zb. z poézie : Vysťahovalci, Na pravé poludnie,
Slovanské verše
román : Červené víno, Drevená dedina, Svätá tma kniha spomienok : Od veršov k románom
Červené víno -
Námet : objednávka na rozprávku o matke od J. Kostru a rodinná kronika Hečkovcov. Kniha vyšla r. 1948 s ilustráciami M. Benku.
Prostredie : západoslov. vinohrad. obce Zelená Misa, Vlčindol
Téma : Život a obraz západoslov. vinohrad. dediny od začiatku storočia do 30-tych r. 20.stor., pričom historické pozadie tvorí I. svet. vojna, hospodárska kríza a kríza maloroľníckej výroby.
Kompozícia : román sa skladá z 3 častí. 1. časť – Živly, 2. časť – Hrdinka a hrdinča, 3. časť – Marek a Lucia.
Hl. postavy : je generačný román, kde hl. postavy tvoria 3 generácie rodiny Habdžovcov.
1. Michal, Verona ; 2. Mikuláš, Jozefka, Urban + žena Kristína ; 3. ich deti Marek, Magdaléna, Cyril a Metod – umrú, Adamko
- dedinský boháči : Silvester Bolebruch (Lucia, Jozef), Šimon Pančucha
Hl. myšlienka : je gener. román, ktorý na jednej strane zobrazuje na historickom pozadí ťažký život západoslov. vinohradníkov cez osudy rodiny Habdžovcov a na druhej strane ukazuje ako rodovú nenávisť môže preklenúť láska detí.
Dej : Mladí manželia Urban a Kristína Habdžovci odchádzajú pre ustavičné nezhody so svojim ročným synom Marekom z rodičovského domu, pretože starí Habdžovci sa nemôžu zmieriť s tým, že si ich syn zobral chudobnú dievčinu. Odchádzajú zo Zelenej Misy do Vlčindolu, kde kúpili dom, vinohrad a kus poľa po vysťahovalcoch. Urban je moderný, mladý človek, neustále sa vzdeláva, rozumie sa vinohradníctvu, ale svoje vedomosti si nenecháva iba pre seba, pomáha i iným. Onedlho má najlepší vinohrad v okolí. Proti nemu však vystupujú dedinskí boháči, ale hlavne Silvester Bolebruch, ktorému kedysi prebral Kristínu. Habdžovcom sa narodí dcéra Magdaléna, neskôr dvojičky, ktoré zomierajú. Žijú v rodinnej pohode, ktorú narúša iba choroba detí a odmietnutá pomoc starých Habdžovcov. Vypukne I. svet. vojna, Urban musí narukovať a Kristína sa všemožne usiluje udržať majetok. Spolu s Marekom od rána do noci drú vo vinohrade, musí predať kravu a zlodeji im ukradnú hrozno. Vojnu však prežijú a vracia sa i Urban s poranenou rukou. Po vojne dávajú Mareka študovať do vinohradníckej školy (spolu s Jožom Bolebruchom). Marek má rád Lucku Bolebruchovú a Jožo zas Magdalénu Habdžovcovu. Marek skončí školu s vyznamenaním a odchádza študovať do Prahy na hospodársku akadémiu. Neskôr musí narukovať a keď prichádza na opušťák domov nájde zomierať chorú matku. Nešťastný Urban začína piť a o dva týždne po smrti ženy spadne z rebríka a zomrie. Ostáva len Marek, Magdaléna a najmladší Adam. Spory medzi Bolebruchovcami a Habdžovcami preklenú až deti, keď Marek si berie Lucku a Jožo Magdu.
PETER JAROŠ tvorba – román : 1000-ročná včela => Nemé ucho, hluché oko
1000-ročná včela – dej románu umiestnil do rodnej dediny Hybe na Liptove.
Téma : životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918.
Hl. myšlienka : autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.
Kompozícia : román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, nadsázku, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov. Názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa.
Hl. postavy : Martin Pichanda – „Geografia“, ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; žobrák Gagoš; Julo Mitroň; Jožko Náder.
Dej : Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.
LADISLAV BALLEK tvorba – kniha poviedok : Južná pošta
román : Pomocník, Agáty, Lesné divadlo, Čudný spáč
Pomocník – je jeho najlepšie dielo, ktorého dej situoval do pohraničného južno-slovenského malomesta Palánku (Šahy). Veľkou prednosťou románu je vystihnutie atmosféry pohraničného malomesta krátko po II. svet. vojne s jeho typickými postavami, postavičkami a celou malomestskou spol.. Hl. hrdinom je tu mäsiar Riečan Štefan, ktorý prichádza z Horniakov do Palánku, kde dostal mäsiarstvo. Je to človek charakterný, spravodlivý, trochu slabošský, ktorého nešťastím je pomocník Valent Lančarič, ktorého získal spolu so živnosťou. Valent je typ hedonistického človeka, podvodník, pašerák, neštítiaci sa pre zisk urobiť hoci aké zlodejstvo. Postupne dokáže rozložiť morálne celú Riečanovu rodinu, keď sa na jeho stranu pridáva žena a dcéra. Riečan, ktorý sa od začiatku svojej novej úlohe podnikateľa necítil dobre, vidí záchranu v odchode z Palánku.
RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy
LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť menom Engelchen, Ako chutí moc
ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných
VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M
DOMINIK TATARKA tvorba : román – Panna zázračnica, Farská republika, Prvý a
druhý úder, Družné letá, Radostník
novela – Rozhovory bez konca – Kohútik v agónii,
Ešte s vami pobudnúť; Prútené kreslá
satira – Démon súhlasu trilógia – Písačky spomienky – Navrávačky zb. poviedok a noviel – Úzkosti hľadania
c.) Publicistický štýl a jeho žánre :
- pod pojmom publicistika rozumieme aktuálne, písomné a ústne prejavy určené pre širokú verejnosť a realizované prostriedkami masovej informácie tj. hlavne tlačou, rozhlasom, TV a internetom.
- hl. funkciou je informovať ale zároveň má i ďalšie funkcie, napr.: agitovať, propagovať, vzdelávať, zabávať.
- v publicistike sa stretávame s tzv. publicistickým štýlom prejavu, ktorého základné znaky sú zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť, musí zaujať človeka !!
- ak sa vyskytujú nejaké neobvyklé skratky, značky treba ich vysvetliť
1. automatizácia – je jav, keď sa v prejave používajú ustálené slovné spojenia, prípadne nejaké zaužívané „ošúchané“ spojenia
2. aktualizácia – je jav, keď sa v prejave využívajú neobvyklé, nezvyčajné jazykové prostriedky, alebo keď sa bežný jazykový prostriedok použije nezvyčajným spôsobom
P. Ž :
- v prvom období v r. 1945-48 v SR próze prevažovali diela, ktoré pokračovali v poetike lyrizovanej prózy, i keď v mnohom prekračovali jej rámec (F. ŠVANTNER, M. FIGULI, J. HORÁK).
- v 50-tych r. s nástupom socializmu po r. 1948 i v próze bola prijatá metóda soc. realizmu, pričom úlohou lit. bolo plniť politické ciele. Vznikajú zjednodušené a schematické diela o súčasnosti, alebo sa autori tematicky vracajú do nedávnej minulosti, do obdobia vojny, SNP a SŠ. V druhej polovici 50-tych r. dochádza k prelomeniu schematizmu a dogmatizmu v próze. Známe diela A. BEDNÁRA zb. poviedok Hodiny a minúty a román Sklený vrch.
- v 60-tych r. nastupuje mladá generácia autorov. Rozvíja sa poviedka a novela, nastupuje novotárstvo v téme a v štýle. Prijímajú sa podnety západ. lit. smerov, najmä antirománu a existencionalizmu. V popredí je problém dnešného dňa a súčasného človeka, jeho etické problémy (R. SLOBODA, J. JOHANIDES, D. TATARKA …). V r. 1968 dochádza k okupácii ČSSR a onedlho nastáva normalizačné obdobie. Niektorí prozaici emigrujú (V. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ). Niektorí majú obmedzenú, alebo zakázanú možnosť publikovania (D. TATARKA, P. KARVAŠ, L. ŤAŽKÝ …).
- v 70-tych r. sa niektorí autori vracajú k problematike malomesta, niektorí sa vracajú k dedine (P. JAROŠ, V. ŠIKULA).
- v 80-tych r. sa presadzujú kratšie prozaické diela, začínajú sa uvoľňovať pomery s nástupom Gorbačova k moci a po r. 1989 sa do kontextu slov. prózy vracajú všetky znaky prózy.
- v 90-tych r. badáme nástup mladej generácie prozaikov (P. PIŠŤÁNEK, V. PANKOVČIN …).
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
FRANTIŠEK HEČKO tvorba – zb. z poézie : Vysťahovalci, Na pravé poludnie,
Slovanské verše
román : Červené víno, Drevená dedina, Svätá tma kniha spomienok : Od veršov k románom
Červené víno -
Námet : objednávka na rozprávku o matke od J. Kostru a rodinná kronika Hečkovcov. Kniha vyšla r. 1948 s ilustráciami M. Benku.
Prostredie : západoslov. vinohrad. obce Zelená Misa, Vlčindol
Téma : Život a obraz západoslov. vinohrad. dediny od začiatku storočia do 30-tych r. 20.stor., pričom historické pozadie tvorí I. svet. vojna, hospodárska kríza a kríza maloroľníckej výroby.
Kompozícia : román sa skladá z 3 častí. 1. časť – Živly, 2. časť – Hrdinka a hrdinča, 3. časť – Marek a Lucia.
Hl. postavy : je generačný román, kde hl. postavy tvoria 3 generácie rodiny Habdžovcov.
1. Michal, Verona ; 2. Mikuláš, Jozefka, Urban + žena Kristína ; 3. ich deti Marek, Magdaléna, Cyril a Metod – umrú, Adamko
- dedinský boháči : Silvester Bolebruch (Lucia, Jozef), Šimon Pančucha
Hl. myšlienka : je gener. román, ktorý na jednej strane zobrazuje na historickom pozadí ťažký život západoslov. vinohradníkov cez osudy rodiny Habdžovcov a na druhej strane ukazuje ako rodovú nenávisť môže preklenúť láska detí.
Dej : Mladí manželia Urban a Kristína Habdžovci odchádzajú pre ustavičné nezhody so svojim ročným synom Marekom z rodičovského domu, pretože starí Habdžovci sa nemôžu zmieriť s tým, že si ich syn zobral chudobnú dievčinu. Odchádzajú zo Zelenej Misy do Vlčindolu, kde kúpili dom, vinohrad a kus poľa po vysťahovalcoch. Urban je moderný, mladý človek, neustále sa vzdeláva, rozumie sa vinohradníctvu, ale svoje vedomosti si nenecháva iba pre seba, pomáha i iným. Onedlho má najlepší vinohrad v okolí. Proti nemu však vystupujú dedinskí boháči, ale hlavne Silvester Bolebruch, ktorému kedysi prebral Kristínu. Habdžovcom sa narodí dcéra Magdaléna, neskôr dvojičky, ktoré zomierajú. Žijú v rodinnej pohode, ktorú narúša iba choroba detí a odmietnutá pomoc starých Habdžovcov. Vypukne I. svet. vojna, Urban musí narukovať a Kristína sa všemožne usiluje udržať majetok. Spolu s Marekom od rána do noci drú vo vinohrade, musí predať kravu a zlodeji im ukradnú hrozno. Vojnu však prežijú a vracia sa i Urban s poranenou rukou. Po vojne dávajú Mareka študovať do vinohradníckej školy (spolu s Jožom Bolebruchom). Marek má rád Lucku Bolebruchovú a Jožo zas Magdalénu Habdžovcovu. Marek skončí školu s vyznamenaním a odchádza študovať do Prahy na hospodársku akadémiu. Neskôr musí narukovať a keď prichádza na opušťák domov nájde zomierať chorú matku. Nešťastný Urban začína piť a o dva týždne po smrti ženy spadne z rebríka a zomrie. Ostáva len Marek, Magdaléna a najmladší Adam. Spory medzi Bolebruchovcami a Habdžovcami preklenú až deti, keď Marek si berie Lucku a Jožo Magdu.
PETER JAROŠ tvorba – román : 1000-ročná včela => Nemé ucho, hluché oko
1000-ročná včela – dej románu umiestnil do rodnej dediny Hybe na Liptove.
Téma : životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918.
Hl. myšlienka : autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.
Kompozícia : román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, nadsázku, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov. Názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa.
Hl. postavy : Martin Pichanda – „Geografia“, ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; žobrák Gagoš; Julo Mitroň; Jožko Náder.
Dej : Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.
LADISLAV BALLEK tvorba – kniha poviedok : Južná pošta
román : Pomocník, Agáty, Lesné divadlo, Čudný spáč
Pomocník – je jeho najlepšie dielo, ktorého dej situoval do pohraničného južno-slovenského malomesta Palánku (Šahy). Veľkou prednosťou románu je vystihnutie atmosféry pohraničného malomesta krátko po II. svet. vojne s jeho typickými postavami, postavičkami a celou malomestskou spol.. Hl. hrdinom je tu mäsiar Riečan Štefan, ktorý prichádza z Horniakov do Palánku, kde dostal mäsiarstvo. Je to človek charakterný, spravodlivý, trochu slabošský, ktorého nešťastím je pomocník Valent Lančarič, ktorého získal spolu so živnosťou. Valent je typ hedonistického človeka, podvodník, pašerák, neštítiaci sa pre zisk urobiť hoci aké zlodejstvo. Postupne dokáže rozložiť morálne celú Riečanovu rodinu, keď sa na jeho stranu pridáva žena a dcéra. Riečan, ktorý sa od začiatku svojej novej úlohe podnikateľa necítil dobre, vidí záchranu v odchode z Palánku.
RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy
LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť menom Engelchen, Ako chutí moc
ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných
VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M
DOMINIK TATARKA tvorba : román – Panna zázračnica, Farská republika, Prvý a
druhý úder, Družné letá, Radostník
novela – Rozhovory bez konca – Kohútik v agónii,
Ešte s vami pobudnúť; Prútené kreslá
satira – Démon súhlasu trilógia – Písačky spomienky – Navrávačky zb. poviedok a noviel – Úzkosti hľadania
c.) Publicistický štýl a jeho žánre :
- pod pojmom publicistika rozumieme aktuálne, písomné a ústne prejavy určené pre širokú verejnosť a realizované prostriedkami masovej informácie tj. hlavne tlačou, rozhlasom, TV a internetom.
- hl. funkciou je informovať ale zároveň má i ďalšie funkcie, napr.: agitovať, propagovať, vzdelávať, zabávať.
- v publicistike sa stretávame s tzv. publicistickým štýlom prejavu, ktorého základné znaky sú zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť, musí zaujať človeka !!
- ak sa vyskytujú nejaké neobvyklé skratky, značky treba ich vysvetliť
1. automatizácia – je jav, keď sa v prejave používajú ustálené slovné spojenia, prípadne nejaké zaužívané „ošúchané“ spojenia
2. aktualizácia – je jav, keď sa v prejave využívajú neobvyklé, nezvyčajné jazykové prostriedky, alebo keď sa bežný jazykový prostriedok použije nezvyčajným spôsobom
P. Ž :
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)