utorok 29. januára 2008

Super video : Evolution of Dance,

Katarína

Krstné meno Katarína je gréckeho pôvodu a znamená "čistá", "mravná". Na Slovensku patrí toto meno medzi Katka, Katarínka, Katuška medzi bežné a meniny oslavujú 25. novembra. U nositeliek krstného mena Katarína prevládajú obratnosť, inteligencia, emócie a súcit. Kataríny či Katky sa nedajú len tak ľahko ovplyvniť. Sú introvertky so vzťahovačnými sklonmi. Majú pevnú vôľu, no nie všetky úlohy dotiahnu. Neraz si nestihnú veci dôkladne premyslieť. Veľmi ľahko sa prispôsobujú a neúspechy znášajú pokojne. Kataríny sa môžu uplatniť napríklad v oblasti médií, umenia, politiky, ale aj v biznise. Ich životaschopnosť je dobrá, ale zdravie nestále, priveľmi ovplyvňované náladami. Kataríny potrebujú hlavne uvoľnenie a dostatočný odpočinok. Ovplyvňuje ich planéta Slnko. Šťastné farby dám s uvedeným menom sú zlatá a žltá. Ochranné rastliny ľubovník a mak, ochranné kamene jantár a olivín.

Kristína

Ženské meno Kristína má grécky pôvod a v preklade znamená "kresťanka". Toto meno patrí na Slovensku k populárnym a nositeľky oslovujeme Tina, Tinka, Kristínka. Meniny oslavujú 16. januára. Kristíny konajú s veľkou rozvahou a nedajú sa len tak ľahko rozhnevať. Stoja oboma nohami na pevnej zemi. Sú cieľavedomé a dôkladne študujú, či ide o filozofiu, právo alebo ekonómiu. Už v dievčenskom veku sú Kristínky roztomilé, ale aj opatrné a dosť uzavreté. V citovej oblasti oceňujú porozumenie a nežnosť. Ich zdravie je v podstate dobré, no v detstve si vyžadujú veľkú opateru. Kristínam prospeje striedmosť v strave a častý pobyt v prírode. Obľúbená farba týchto žien je pomarančová a biela, ochranné kamene jaspis a nefrit. Ich totemová rastlina je encián.

Lea

Ženské meno Lea má hebrejský pôvod a v preklade znamená "antilopa". Nositeľky tohto biblického, na Slovensku menej častého mena oslovujeme Lejka, Leji. Meniny majú 29. apríla. Ich zvierací totem je laň, ktorá dobre vysvetľuje emotívnosť, ktora sa ich zavše zmocní. Tú vyvažuje upokojujúca lipa, ktorá je rastlinným totemom týchto žien. Lejky sú aj objektívne, čestné a málo ovplyvniteľné. Drsné správanie iných v nich vyvoláva prudké reakcie. Radi sa obetujú, sú šťastné vtedy, keď dávajú. Obávajú sa všetkých "hier" týkajúcich sa citov. Životaschopnosť týchto žien je skvelá, odolávajú dobre únave aj preťaženosti. Ich šťastné farby sú modrá, čierna a zelená, ochranné rastliny medovka, baza a divozel, ochranné kamene ametyst, jaspis a perla.

Ľudovít

Mužské meno Ľudovít je na Slovensku menej zaužívané, nemeckého pôvodu a v preklade znamená "slávny bojovník", "preslávený v boji". Nositeľov oslovujeme Ľudo, Ľudko, Ľudovítko, Lalino a meniny oslavujú 25. augusta. Muži s týmto menom sú obdarení veľkou emotívnosťou a tvorivosťou. Sú aj výrazne nezávislí a predvídaví. Ľudovítovia sú ľudia s veľkolepými myšlienkami a pozoruhodnou predstavivosťou. Ich vystupovanie je na vysokej úrovni. Môžu sa uplatniť napríklad v oblasti techniky alebo marketingu. Nie je vždy ľahké s nimi vychádzať. Životaschopnosť Ľudovítov nie je celkom taká, aká by mala byť. Ich nedisciplinovanosť sa prejavuje hlavne v stravovaní. Ovplyvňuje ich planéta Mesiac. Šťastné farby Ľudovítov sú modrá a zelená. Ochranné rastliny repík a sedmokráska, ochranné kamene avanturín, karneol a achát

Malvína

Ženské krstné meno Malvína má germánsky pôvod, čo v preklade znamená "priateľka práva, "spravodlivá". Malvíny, ktoré oslovujeme Malvínka, Malka majú meniny 11. januára. Na Slovensku toto meno nie je časté. Vystupovanie Malvíniek je odmalička sebaisté. Sú tiež veľmi citlivé, niekedy až impulzívne. Ťažko nachádzajú rovnováhu a vaľakrát veci nadsadzujú, len aby zapôsobili na okolie. Priťahuje ich dramatické umenie. Malvíny sú spoločensky zamerané ženy a dokonalé ako hostiteľky. Majú výnimočnú schopnosť prispôsobiť sa, cítia sa dobre takmer všade. Zdravie týchto žien je uspokojivé, ale ak majú nevyváženú životosprávu, riskujú, že priberú. Malvíny by si mali dopriať dostatok spánku. Ich obľúbená farba je modrá, ochranná rastlina levanduľa, ochranné kamene topás a granát.

Marcel

Mužské meno Marcel má latinský pôvod a jeho význam je "bojovník". Nositeľov tohto na Slovensku menej rozšíreného mena oslovujeme aj Marcelko, Macko, Maco. Meniny oslavujú 20. apríla. Marcelovia sa rozhodujú zdanlivo narýchlo, no v skutočnosti ich rozhodnutia dlho dozrievajú. Veľmi dobre vedia využívať svoje schopnosti a kontakty. Môžu byť z nich preto napríklad úspešní obchodní zástupcovia. Ich prístup k ľuďom je individuálny. Citlivosť Marcelov je skutočná, miestami sa k nej pripája vypočítavosť. Marcelovia majú životnú silu zdatného rysa. Potrebujú hlavne pohyb. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Ich šťastné farby sú modrá a žltá, ochranné rastliny žihľava, skalica a šalvia, ochranné kamene ametyst a tyrkys.

sobota 26. januára 2008

Marek

Mužské meno Marek má latinský pôvod a v preklade znie "bojovník". Meniny majú 25. apríla a toto meno patrí na Slovensku v súčasnosti medzi menej zaužívané. Ak chceme Marka výstižne charakterizovať, prirovnáme ho k zvieracieho totemu, tuleňovi, ktorý nestráca svoj osobitý charakter. City, ktoré prejavujú a prijímajú, z nich robia bytosti schopné pochopiť veľa vecí. Markovia sú predovšetkým vľúdni a veľmi vnímaví. Ich náklonnosť aj láska majú niekoľko odtieňov. V detstve ich netreba nútiť k veľkolepým prejavom lásky, ale je potrebné chápať ich a vedieť vyčítať z ich pohľadu, koho rešpektujú a milujú. V dospelosti by nemali sľubovať, čo nemôžu splniť. Zdravie majú Markovia vyvážené. Prospeje im piť prírodné ovocné a zeleninové šťavy a vylúčiť jedlá, ktoré zvyšujú hladinu cholesterolu. Ich obľúbené farby sú tmavomodrá a biela, ochranné rastliny estragón a palina dračia, ochranné kamene achát, karneol a opál.

Martina

Ženské meno Martina má latinský pôvod a v preklade znamená "zasvätená rímskemu bohu vojny Martovi", "bojovná". Nositeľky tohto mena oslovujeme Martinka, Maťa, Maťka, Tinka. Na Slovensku patrí medzi bežne zaužívané. Martiny, ktoré oslavujú meniny 9. septembra, sú sympatické a elegantné dámy, ktoré sa vyjadrujú skutkami. Martiny neúspechy veľmi nerozrušia. Majú sklon potláčať city a nedajú sa ľahko ovplyvniť. Sú dobré študentky, aj keď sa s obľubou s vyučujúcimi škriepia. Výber povolania je pre Martiny jasný, priťahujú ich tie, pri ktorých možno zadávať úlohy a riadiť iných. Zdravie majú priemerné. Prospeje im vyvážená životospráva a dostatok spánku. Do svojho jedálneho lístka by mali zaradiť hlavne ryby, neúdené syry, uhorky a orechy. Ovplyvňujú ich planéty Jupiter a Neptún. Šťastné farby týchto žien sú modrozelená a biela. Ochranné rastliny skorocel a ruža, kamene akvamarín, ametyst a smaragd.

Matej

Mužské meno Matej je novozákonné, má hebrejský pôvod a v preklade znamená "dar boha". Nositeľov tohto na Slovensku pomerne obľúbeného mena oslovujeme Maťo, Maťko. Meniny majú 24. februára. Matejovia sa vedia prejaviť, aj zdôveriť. Majú pritom výrazný intelekt, sú komunikatívni a chcú za každú cenu vedieť o všetkom čo sa okolo nich deje. Maťovia by sa mali pravidelne sa stravovať. Ich šťastné farby sú svetlozelená, krémová, strieborná. Ochranné rastliny konvalinka, rumanček, zvonček, biela ľalia, ochranné kamene achát, perla. Rastlinný totem Matejov je figovník, strom, ktorý bol podľa Písma od dávnych vekov symbolom múdrosti a objavov.
Pomôžte vytvoriť najväčší zoznam mien ! Keď máte informácie o ďalších menách ktoré ste v tomto zozname nenašli pošlite my ich na erbamar@gmail.com . Ďakujem

Maximilián

Mužské meno Maximilián má latinský pôvod a v preklade znamená "najväčší, významný". S nositeľmi tohto mena sa na Slovensku nestretávame často a oslovujeme ich Max, Maxík, Maxo, Maximiliánko. Väčšinou Maximiliánovia, ktorí majú meniny 12. októbra, pôsobia pokojne a takí sú aj v skutočnosti. Dosť dlho premýšľajú, kým sa pustia do nejakej činnosti a trpezlivosť je ich silnou stránkou. Priťahuje ich štúdium jazykov. Môžu byť preto napríklad zdatnými prekladateľmi alebo tlmočníkmi. Povolanie, ktoré si vyberú, vykonávajú s maximálnym nasadením. Veľakrát váhajú a nechcú sa celkom zaväzovať. Správajú sa niekedy odmerane. Ich životaschopnosť a zdravie sú priemerné. V strave by si mali dopriať aj zeleninové šaláty, jablká a citrusové plody. Maximiliánov ovplyvňuje planéta Slnko. Ich šťastné farby sú oranžová a hnedá. Ochranné rastliny mak, nechtík a rumanček, ochranné kamene kryštál, granát a ónyx.

Miloslava

Ženské meno Miloslava má slovanský pôvod a jeho význam je "milujúca slávu". Nositeľky tohto mena oslovujeme aj Miluška, Milka, Milunka a meniny majú 17. februára. Miloslavy sú predovšetkým nezávislé ženy, ktoré milujú prepych a pohodlie. Všetko sa ich dotýka, charakteristická pre ne je emotívnosť. Majú vrodený zmysel pre poéziu, krásu a eleganciu, zaujímajú sa o umenie. Mnohokrát sú názorovo v opozícii. Sú citlivé na neúspechy, pokladajú ich za urážku svojho pôvabu. Občasné menšie zdravotné problémy sú väčšinou psychického pôvodu. Mimoriadnu pozornosť by mali venovať raňajkám. Obľúbené farby týchto žien sú zelená a biela. Ochranné rastliny podbeľ, biela margaréta, ochranné kamene tigrie oko, topás a achát.

Nadežda

Meno Nadežda má ruský pôvod a jeho význam je "nádej". S Naďami, Naďkami sa u nás často nestretávame. Meniny oslavujú tieto dievčatká a dámy 23. decembra. Ak sa záležitosti nevyvíjajú tak, ako by Nadeždy chceli, uzavrú sa do seba, oponujú alebo sa hnevajú. Zaľúbenie nachádzajú v poctách. Keďže sú ctižiadostivé, pomerne rýchlo podľahnú túžbe hnať sa za akademickými titulmi. Ťažko sa prispôsobujú. Do svojej domácnosti príjmajú len úzky okruh známych. Nechcú, aby sa vedelo o ich súkromí. Životaschopnosť Nadeždy je pozoruhodná. Sú obdarené dobrou vitalitou, vedia si vytvoriť životnú rovnováhu. Ovplyvňuje ich planéta Venuša. Šťastné farby Nadeždy sú fľaškovozelená a biela. Ochranné rastliny myší chvost, fialka, ochranné kamene achát a zafír.

Natália

Ženské meno Natália má latinský pôvod a jeho voľný preklad je "dieťa Vianoc". Nositeľky oslovujeme Natálka, Naťa, Natka a na našom území patrí v súčasnosti toto meno medzi populárne. Natálie, ktoré oslavujú meniny 6. októbra, sú prevažne materialisticky založené. Sú aj neskrotné, niekedy úskočné a iba ťažko prijímajú názory iných. Potrebujú predovšetkým ocenenie, porozumenie a lásku. Zvyčajne svedomito študujú a keďže sú ctižiadostivé, neváhajú použiť všetky dostupné prostriedky na dosiahnutie svojho cieľa. V citovej oblasti je Natália zdržanlivá a ťažko čitateľná. Natálie sú väčšinou odolné a obdarené dobrou vitalitou. Môžu sa však u nich prejaviť zdravotné problémy spojené s dýchaním. Stravou by si mali dopĺňať najmä vitamíny A a E. Ovplyvňuje ich planéta Venuša. Šťastné farby Natálie sú svetlomodrá a žltá. Ochranné rastliny mäta, prvosienka a rebarbora, ochranné kamene opál a citrín.

Renáta

Ženské meno Renáta patrí na Slovensku medzi obľúbené. Jeho pôvod je latinský a v preklade znamená "znovuzrodená". Nositeľky tohto krstného mena oslovujeme Reni, Renátka, Renka, Renča. Renáty, ktoré majú meniny 6. novembra, sú od prírody silné. Zvyčajne majú vysokú emotívnosť aj aktívnosť. Nie je vždy ľahké s nimi vychádzať. Odpovedajú aj na menší slovný útok spôsobom, ktorý zaráža. Už ako dievčatá majú Renátky ambície a sú výkonné študentky. Keď si niečo vezmú do hlavy, vynaložia maximálne úsilie, aby to dosiahli. Pracovne sú veľmi zdatné, aj keď nie veľmi dôverujú svojím nápadom. Zdá sa, že celý ich organizmus sa obáva akejsi núdze. Aj preto sú náchylné na priberanie. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Šťastné farby Renáty sú zelená, biela a modrá. Ochranné rastliny slez, šalvia, ochranné kamene granát a chalcedón.

Rudolf

Mužské meno Rudolf má germánsky pôvod a v preklade znamená "slávny vlk". Nositeľov tohto v súčasnosti menej rozšíreného a skôr dedičného mena, oslovujeme prevažne Rudko, Rudo, Rudino. Meniny oslavujú 17. apríla. Rudolfovia sú málo ovplyvniteľní a úplnej oddanosti nie sú schopní. Ak sú o niečom presvedčení, idú za tým s pevnou istotou, až kým nedosiahnu svoj cieľ. Majú pevnú vôľu. Podobajú sa symbolicky tŕnistému kríku, borievke, ktorý je ich rastlinným totemom. Je pre nich veľmi dôležité správne zvoliť smer štúdií. Uplatniť sa môžu napríklad ako spisovatelia alebo pedagógovia. Ich mravnosť väčšinou nepozná ústupky a zázemie v rodine pre nich veľmi veľa znamená. Zdravie Rudolfov je priemerné. Obľúbené farby týchto mužov sú čierna a modrá, ochranná rastlina divozel, kamene obsidián a jaspis.

Pomôžte vytvoriť najväčší zoznam mien ! Keď viete informácie o ďalších menách ktoré ste v tomto zozname nenašli pošlite my ich na erbamar@gmail.com . Ďakujem

Sabína

Ženské meno Sabína má latinský pôvod a jeho význam je "pochádzajúca z kmeňa Sabínov" v Taliansku. Na Slovensku sa veľmi neudomácnilo, ak sa ale predsa s nositeľkami tohto mena stretneme, oslovujeme ich Saba, Sabi, Sabínka. Sabíny, ktoré majú meniny 27. októbra, sú prevažne materialisticky založené a dôležitý v ich živote je úspech. Ak sa pre niečo rozhodli, je ťažké chcieť, aby zmenili názor. Priateľstvo so Sabínou je skôr vzácnosť. Iba zriedkavo dôverujú iným a o svojom súkromí hovoria málo. Aj v školských laviciach, rovnako ako počas celého života, podľahnú túžbe súťažiť a s prehľadom získavajú akademické tituly. Ich život je silne zameraný na výber povolania a sebarealizáciu v práci. Sabíny sa v pracovnom tíme prejavujú ako cieľavedomé, taktné a odmerané. Sabíny sa vedia psychicky i fyzicky brániť a vytvoriť si životnú rovnováhu. Z času na čas môžu ale zaznamenať problémy s ochoreniami dýchacích ciest. Do svojho jedálnička by mali zaradiť hlavne sezónne ovocie a morské ryby.

Samuel

Mužské meno Samuel má hebrejský pôvod a v preklade znamená "meno božie". Toto biblické starozákonné meno je na Slovensku menej zaužívané a nositeľov oslovujeme Samo, Samko. Samuelovia, ktorí majú meniny 26. augusta, sú seriózni a usilovní muži, ktorí vedia presne čo chcú. Bezprostredne prinášajú lásku ľuďom, ktorí sú im blízki. Pomerne zavčasu vedia, aké povolenie si vyberú. Väčšinou sa rozhodnú pre miesto advokáta, či sudcu, uplatnenie môžu nájsť aj v odboroch alebo v umení. Ich reakcie sú zdržanlivé. V spoločnosti dokážu Samuelovia pútavo a múdro rozprávať. Ako priateľ je Samuel ten, ktorý vždy prejavuje pochopenie a dôveru. Zdravie Samuelov je priemerné, sú odolní voči únave. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Šťastné farby Samkov sú žltá a modrá. Ochranné rastliny žihľava a rimbaba a ochranné kamene ametyst, smaragd a tyrkys

Slavomír

Mužské meno Slavomír má slovanský pôvod a význam mena je "sláviaci mier". Nositeľov tohto na našom území menej rozšíreného mena oslovujeme aj Slavo, Slavko. Meniny majú 22. apríla. Slavomírovia sú veční chlapci, ktorí sa chcú hrať a unášať udalosťami. Niekedy pôsobia niesto. Slavovia sú málo objektívni. V citovom živote sú Slavkovia vlastnícki, usilujú sa sústrediť na seba všetku pozornosť blízkych. V živote hľadajú hlavne uplatnenie a zázemie. Majú dobrú intuíciu, a v profesii, ktorú si veberú dosahujú väčšinou pozoruhodné výsledky. Ich životaschopnosť je dobrá, zdravie však kolísavé. Slávkov ovplyvňuje planéta Merkúr. Ich šťastné farby sú červená a modrá. Ochranné rastliny podbeľ, kôpor a petržlen, ochranné kamene tigrie oko, topás a achát.

Slavomíra

Ženské meno Slavomíra má slovanský pôvod a znamená "sláva mieru". Nositeľky tohto mena oslovujeme aj Slávka, Slávenka. Na Slovensku nie je veľmi časté. Slavomíry, ktoré majú meniny 10. októbra, sú dynamické ženy s bleskovými reakciami. Potrebujú mať pocit istoty, a preto stále niečo zháňajú, vybavujú, až dosiahnu svoj cieľ a usadia sa. Najlepšie sa cítia vo svojom "bytíku", kde nachádzajú pohodlie. Slavomíry majú pozoruhodné profesionálne uvedomenie. Keď sa pevne rozhodnú, vytrvalo sa pustia do štúdia. Priťahujú ich "adrenalínové" profesie. Môžu byť napríklad letuškami alebo záchranárkami. Slavomíry nemajú rady veľké prejavy nehy. Treba vedieť milovať tieto stvorenia a porozumieť im. Ako každý majú svoje slabé zdravotné stránky, sú to kosti a pečeň. Slavomíry potrebujú predovšetkým uvoľnenie, odpočinok a vitamíny. Slavomíry ovplyvňuje planéta Slnko. Ich šťastné farby sú zlatá a čokoládovo hnedá. Ochranné rastliny majú ľubovník, bobkový list, ochranné kamene jantár, topás a olivín

Stanislav

Mužské meno Stanislav má slovanský pôvod a vo voľnom preklade znamená "upevni slávu, staň sa slávnym". Toto krstné meno je na Slovensku bežne zaužívané, aj keď v súčasnosti nie veľmi časté, a jeho nositeľov oslovujeme Stano, Stanko, Stando. Stanislavovia, ktorí oslavujú meniny 13. novembra, majú skalopevné zásady a snažia sa ich vnucovať aj iným. Ich spôsob komunikácie nie je vždy príjemný. V zamestnaní sa vrhnú na akékoľvek odvetvie, hlavné je, že sa realizujú a že dosiahnu, čo si zaumienili. V priateľstve sú Stanislavovia požadovační, ale aj verní. Neradi strácajú čas s ľuďmi, s ktorými si nemajú čo povedať. Láska je pre podaktorých z nich prežitok. Ženskú dušu sa snažia pochopiť, no nie vždy sa im to podarí. Stanislavovia dostali do vienka vynikajúcu životaschopnosť. Aj keď sa necítia dobre, ťahajú až na doraz. Často sa nesprávne stravujú, chýbajú im vitamíny. Ovplyvňuje ich planéta Mars. Šťastná farba Stanislava je červená a modrá.
Pomôžte vytvoriť najväčší zoznam mien ! Keď viete informácie o ďalších menách ktoré ste v tomto zozname nenašli pošlite my ich na erbamar@gmail.com . Ďakujem

Rastislav

Mužské meno Rastislav má slovanský pôvod a vo voľnom preklade znamená "ten, kto rastie v sláve". Nositeľov tohto mena oslovujeme Rasťo, Rastík a patrí medzi menej zaužívané. Rasťovia, ktorí oslavujú meniny 13. januára, sú zdržanliví, pedantní ľudia a tiež veľmi dobrí pozorovatelia. Majú svoj vysnívaný svet, do ktorého smie nazrieť len niekoľko blízkych ľudí. Sú ďalej sympatickí, rozvážni a materiálne založení. Rasťovia chcú, aby sme ich ľúbili, ale nie sú si istí, či budú vedieť vyjadriť lásku, ktorú cítia. Reagujú niekedy uštipačne alebo pomalšie. Aj keď sa zdá, že Rasťovia študujú viac z povinnosti ako z ozajstného záujmu, sú dokonale spôsobilí na dlhotrvajúce štúdium, síce bez nadšenia, ale zato svedomito. Môžu sa stať napríklad vysokými úradníkmi, či uplatniť sa v oblasti priemyslu. Čo sa týka zdravia, Rasťovia by si mali dávať pozor na pečeň a pľúca. Ich obľúbená farba je červená a biela, ochranná rastlina podbeľ, ochranné kamene tigrie oko, topás a achát.
Pomôžte vytvoriť najväčší zoznam mien ! Keď viete informácie o ďalších menách ktoré ste v tomto zozname nenašli pošlite my ich na erbamar@gmail.com . Ďakujem

Uršula

Ženské meno Uršuľa je svätecké, má latinský pôvod a jeho význam je "medvedica". Na Slovensku sa stretávame s nositeľkami tohto mena iba málokedy a oslovujeme ich aj Uľa, Uľka, Urli. Uršuľa, ktorá má meniny 21. októbra, je rozhodná a má veľkú odvahu. Je jej blízka pozícia šéfky, v práci je výkonná, pozorná a nekompromisná. Nie je ľahké nadviazať s ňou priateľský kontakt, pretože je dosť nedôverčivá. Uršule sa zabávajú len po istú hranicu. Súkromie si pred inými dokonale strážia. Prospejú im časté prechádzky a plávanie. Vyhýbať by sa mali koreneným jedlám. Ovplyvňuje ich planéta Jupiter. Šťastné farby týchto žien sú fialová, žltá a modrá. Ochranné rastliny žihľava, šalvia, ochranné kamene ametyst a smaragd.

Vojtech

Mužské meno Vojtech má slovanský pôvod a význam mena je "tešiteľ vojska". Nositeľov tohto na Slovensku menej častého mena oslovujeme aj Vojto, Vojtko. Vojtechovia, ktorí majú meniny 23. apríla, sú prívetiví, rozumní a taktní ľudia. Tak ako chobotnica, ich totemové zviera, aj oni sú neustále v strehu. Vo svojej profesii sú svedomití, výkonní a tvoriví. Radi sa angažujú vo verejnom alebo politickom živote. Zdravie Vojtechov je pevné. Menšie problémy môžu mať však so žalúdkom. Ovplyvňuje ich planéta Saturn. Ich šťastné farby sú čierna a zelená. Ochranné rastliny kostihoj, štiav, ochranné kamene achát, zafír a opál.

štvrtok 24. januára 2008

50cm...

Príde chlap za doktorom a hovorí:
"Pán doktor, mám jeden veľký problém."
"Hovorte, počúvam Vás"
"Viete, mám taky problém, že ´ho´ mám príliš dlhého"
"A aký je dlhý???"
"50 cm !"
"50 cm !?. Preboha chlape, však to musíte byľ štastný človek."
"Hej. Ale to nie som"
"No tak dobre. Ukážte mi ho !"
Chlap si teda rozopne nohavice, dá dole slipy a ukáže mu jeho 50 cm čudo. A tak chlap hovorí:
"Viete Pán doktor, chcem sa spýtať, či by sa nedal nejako skrátiť, alebo zmenšiť ?!"
Doktor sa pozerá na jeho prirodzenie, rozmýšľa, vymýšľa rôzne variácie, ale nič ho nenapadá. A tak so skrčenymi plecami hovorí:
"Nuž, som bezradnný !"
"Ale Pán doktor, nie je nijaká možnosť ?"
Doktor ešte chvíľku rozmýšľa a napadne ho jedná vec:
"Akurát som si spomenul na jednu žabku, ktorá žije v strede lesa, v maličkom jazierku. Ked k nej prídete tak sa spýtajte:-žabka, žabka daj mi prosím pusu.- a žaba určite povie "nie", tak ho budete ho mať o 10 cm kratší !!!"
A tak chlap šiel do lesa, a tam fakt našiel jazierko v ktorom žila žabka. A tak sa jej pýta:
"žabka, žabka daj mi prosím pusu !"
" NIE !!!"
Chlap sa pozrie dole a vidí, že sa mu skrátil na 40 cm, ale to mu nestači, tak sa ešte raz pýta:
"žabka, žabka daj mi prosím pusu !"
" N-I-E !!!"
Chlap sa zas pozrie dole a zase ho má o 10 cm kratší, ale povie si, že 30 cm je ešte stále veľa, tak sa pokúsi ešte posledný raz:
"žabka, žabka daj mi prosím pusu !"
A žaba: " NIE, NIE a NIE !!!!!!!!!!"

Nemá gumu

Pani ucitelka pise malemu jankovi do ziackej poznámku.
"Vas syn pichal spoluziacku..." potom sa zamyslí a dospeje k názoru ze nepouzila správne slovo a tak pyta janka gumu. odpovie ze nema a pani učitelka cela bez seba dopise- "...a este k tomu nemal gumu."

Biznis

Dvaja bezdomovci v Dedine rozmyšľajú ako zarobiť.
Počuj Fero, každú nedelu sa tu hraje futbal, futbalisti chodia stale cez polčas čurať tam k tomu plotu. budeme tam na nich čakať, a keď pridu priložime im k penisu nôž a budeme pytať 500sk. Fero sa zamyslel a s radosťou suhlasil.
Po polčase sa stretnu a Fero sa pyta Jana.
No Jano ako sa darilo? - Ja super 8000sk a ty?
No ja len 750 a dva koko......

streda 23. januára 2008

pondelok 21. januára 2008

MATURITNÉ OTÁZKY ZO SLOVENSKÉHO JAZYKA

1. téma : Človek v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť. Porovnanie jednotlivých literárnych periód.
a.) Čo je periodizácia
b.) Periodizácia slovenskej literatúry
c.) Stručná charakteristika jednotlivých lit. období
d.) Detailný rozbor dvoch literárnych období
e.) Teoretický vysvetli
f.) Načrtnite osnovu a tézy z uvedeného textu na excerpčný lístok



2. téma : Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre
a.) Vysvetli podmienky vzniku staroslovienskej kult. , lit. a vzdelanosti vo VM
b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľov a historikov
c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky



3. téma : Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele J. Kollára a J. Hollého
a.) Klasicizmus a osvietenstvo vo svet. literatúre
b.) Charakterizujte ideu osvietenstva, rozvoja národného cítenia v našej lit.
c.) Objasnite myš. slovanstva, jej príčiny vzniku a jej odraz v diele J. Kollára a J. Hollého
d.) Znaky rečníckeho prejavu



4. téma : Romantická revolta proti spoločnosti vo svetovej romantickej literatúre
a.) Romantizmus v svetovej literatúre
b.) Anglický romantizmus
c.) Francúzsky romantizmus
d.) Nemecký romantizmus
e.) Ruský romantizmus
f.) Slovotvorné postupy v slovenčine
g.) Utvorenosť význam. slov



5. téma : Romantický prejav túžby po slobode, spravodlivosti. Vyjadrenie lásky k rodnej zemi v slovenskej romantickej lit.
a.) Hlavné znaky romantizmu
b.) Romantizmus v SR lit.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov v slovenskom romantizme
d.) Porovnaj dielo „MÁJ“ a „SMRŤ JÁNOŠÍKOVA“
e.) Literárne druhy a žánre


6. téma: Literárne podoby a porovnanie obrazu ľudu a pánov v dielach slovenskej romantickej a realistickej literatúry
a.) Porovnanie hlavných znakov romantizmu a realizmu
b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu
c.) Porovnanie „HÁJNIKOVEJ ŽENY“ a „DETVANA“
d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby



7. téma : Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského,
P.O. Hviezdoslava a M. Kukučina
a.) Čo je zemianstvo
b.) Dôvody o záujme o zemianstvo medzi slov. spis.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby
d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach
e.) Frazeologizmy



8. téma : Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe J. Chalúpka, J. Palárika a J. G. Tajovského
a.) Vývoj drámy v SR
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Viacvýznamové slová



9. téma : Estetický, filozofický, morálny a spoločenský prínos svetovej realistickej lit.
a.) Porovnajte romantizmus a realizmus
b.) Prehľad svet. realizmu
c.) Honóre de Balzac
d.) Charakteristika a druhy charakteristík



10. téma : Od osobného k národnému, sociálnemu, svetonázorovému a všeľudskému v lyrike P. O Hviezdoslava
a.) Životopis P. O. Hviezdoslav + tvorba
b.) Rozbor lyriky
c.) Expresívne slová



11. téma : Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučina, J. G. Tajovského a B. Slančíkovej-Timravy
a.) 2. vlna slov. lit. realizmu
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Slohové postupy a útvary



12. téma : Slovenská lit. moderna
a.) Moderné a avangardné smery
b.) Charakteristika slov. lit. moderny
c.) Rozbor tvorby jednotlivých autorov
d.) Kritika



13. téma : Obraz I. svet. vojny vo svet. lit.
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny
b.) Stratená generácia
c.) Tvorba jednotlivých autorov
d.) Porovnanie diel
e.) Opis pracovného postupu



14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. stor..
a.) Vývin slov. medzivojnovej poézie a poézie po roku 1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Analyzujte báseň jedného autora



15. téma : Slovenská medzivojnová próza
a.) Spol.-politické pomery a smery a prúdy v próze 1918-1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Úvaha



16. téma : Obraz I. svet. vojny v slov. medzivojnovej próze
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Porovnanie diel
d.) Slovné druhy



17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slov. lit..
a.) Lyrizovaná próza
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Opis a druhy opisu



18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií
a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Moderné prúdy vo svet. lit..
d.) Súvetia
19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svet. lit..
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom



20. téma : Moderné lit. smery vo svet. lit., súčastný svet. román
a.) Moderné lit. smery
b.) Rozbor svet. románu na základe vlastného čítania
c.) Rozprávanie



21. téma : Spisovatelia môjho regiónu
a.) Stručná charakteristika regiónu + autori
b.) Rozbor na základe vlastného čítania
c.) Slovenské nárečie



22. téma : Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej próze po roku 1945
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny a SNP
b.) Rozbor tvorby 3 vybraných autorov
c.) Zápisnica, životopis a posudok



23. téma : Žánrová a ideová diferencovanosť súčasnej slovenskej prózy
a.) Vývin slovenskej prózy po roku 1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Publicistický štýl a jeho žánre



24. téma : Súčasná slovenská a česká próza
a.) Vývin slovenskej prózy po roku 1945
b.) Rozbor na základe vlastného čítania
c.) Diskusný príspevok
d.) Diskusný príspevok o problémoch súčastnej mládeže



25. téma : Konflikty a problémy súčastného človeka a spol. v slovenskej dramatickej tvorbe
a.) Vývin drámy po roku 1945
b.) Rozbor jednotlivých autorov
c.) Humor a satira v slovenskej dráma
d.) Cudzie slová, domáce slová, zdomácnelé slová, kalky …

2. téma: Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre.

a.) Vysvetli podmienky vzniku staroslovienskej kult., lit. a vzdelanosti vo VM :

VM založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Ras­tislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorá si upevňovala moc šírením kresťanstva franskými kňazmi. Preto Rasti­slav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia So­lúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore z kacírstva. Konštantín a Metod museli prísť obhájiť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Meto­dovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Po Svätoplukovej smrti vládne jeho syn Mojmír II, ktorý má neustále rozpory s bratom Svätoplukom II. Okrem toho je ríša vnut. nestabilná a neustále napádaná Franskou ríšou a Maďarskými kmeňmi. Roku 906-907 po bitke pri Bratislave sa VM rozpadá.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovan­ského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol mace­dónskym nárečím z okolia Solúna.)
písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy)
jazyk: STAROSLOVIENSKY
Staroslovienska lit. patrí do staršej lit. (800-1780) stredovekej (800-1500).
- staroslovienska lit. sa delí :
1. Prekladová : vzniká na území VM, autori sú K a M.
- Omšová kniha (misál)
- Evanjelia (Nový zákon)
- Modlitebná kniha pre kňazov (breviár)
- Zbierka zákonov (žaltár)
- Spevník
- Súdny zákonník pre svätých ľudí
- Biblia
- M ešte preložil : Starý zákon, okrem kníh Mahabejských; zachovala sa len
v neskorších odpisoch z 10.-11. stor..
2. Pôvodná : vzniká na území VM a Bulharska
- Proglas – autorom je K; oslava slovan. prekladu Písma, prvá slovan. báseň, vyzdvihuje sa dom. jazyk ako základ múdrosti a vzdelanosti.
- Moravsko-panónske legendy – delí sa :
- Život svätého K : autorom je žiak Kliment; opisuje jeho detstvo, štúdium,
predmoravskú činnosť, ale i jeho obhajobu bohoslužby.
- Život svätého M : autorom je Gorazd; je kratšia, epickejšia, menej legendová.
Zaoberá sa najmä činnosťou M v VM.
- Pochvala Cyrilovi filozofovi (autor Kliment)
- Pochvalné slová na C a M (autor Kliment)
- Život Konštantína (autor Kliment)
v Bulharsku :
- O písmenách
- Život Naumov

b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľova historikov :

-Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národ­ného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kol­lár, Ľ. Štúr, J.M. Hurban,).

c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky :

SLOVANSKÉ JAZYKY:
Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho jazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoloč­nej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spi­sovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.

Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina


INDOEURÓPSKY JAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoe­urópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace ob­lasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú sku­pinu.

6. téma: Literárne podoby a porovnanie obrazu ľudu a pánov v dielach slovenskej romantickej a realistickej literatúry

a.) Porovnanie hl. znakov romantizmu a realizmu:

Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejovotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu

Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira

b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu :

ANDREJ SLÁDKOVIČ Tvorba: Marína, Nehaňte ľud môj, Ohlasy, Zaspievam pieseň o
slobodnej vlasti, Detvan, Milica…
Detvan
- lyricko-epická bás. skladba, v ktorej ospieval krásu slov. prírody a krásu čistého slov. charakteru. Dej skladby situoval do Detvy a kraja pod Poľanou, ideu slov. ľudu tu symbolizuje Martin Hudcovie a jeho milá Elena, pričom tieto postavy a ich vlastnosti sú idealizované, ale idealizovaný je i predstaviteľ pánskeho sveta – kráľ Matiáš.
Kompozícia: skladba začína básňou Vrstovníkom, v ktorej vyzýva svojich vrstovníkov, aby sa zaujímali o slov. ľud. Potom pokračuje 5 spevmi: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Epickú zložku kompozície tvorí jednoduchá dej. línia, lyrickú zložku tvoria opisy kraja pod Poľanou a úvahy o slov. ľude.
Rozbor jednotlivých spevov:
1. Martin – je oslavou krásy, prírody, pričom sa zdôrazňuje zrastenosť slov. ľudu s prírodou. Táto zrastenosť určuje i charakter. vlastnosti slov. národa. Je nedeľa, na lúke tancujú dievčatá, medzi nimi Elena, prichádza Martin, ktorý si zatancuje s najkrajšou z dievčat, vidí ako sokol zaútočí na zajaca a zabíja ho. Z Poľany počuje gajdy a vábia ho.
2. Družina – na Poľane pri vatre sedí skupina mládencov s bačom. Baran je dopečený a hostina sa začína. Sládkovič však tento obraz dopĺňa úvahami o ľud. umení, ukazuje ako spev, hra na fujare a gajdách, rezbárske umenie valachov sú prejavom tvorivých schopností ľudu a zárukou jeho budúcnosti, treba len veriť vo vlastné sily a rozvíjať vlastné schopnosti a potom nám budú všetci závidieť. Podozriví zbojníci snoria po okolí a zajmú Elenu, ktorá hľadá Martina. Martin sa zatiaľ priznáva priateľom, že zabil sokola a podľa krúžku na nohe zistia, že to bol kráľov sokol. Martin sa rozhodne čestne priznať a cestou oslobodí Elenu.
3. Slatinský jarmok – kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, aby videl ako žije ľud. Martin sa s ním stretne a statočne hovorí o sokolovi, o zbojníkoch a za odmenu dostáva od kráľa koňa a kantár.
4. Vohľady – tento spev je spevom Eleny. Básnik ju vykresľuje ako ideálnu Slovenku, ktorá krásne spieva, je verná a hrdá. Je sobota večer, Detva je vyčistená, všetko spí, len Elena na priedomí čaká na Martina. Prichádza neznámy vojak, ktorý ju zvádza, ona mu však pohrozí Martinom. Zahrá mu na drumbli, za čo dostáva prsteň. V závere vidíme zaľúbencov, ktorí sa boja odlúčenia.
5. Lapačka – ožíva tu atmosféra lapačiek. Po Detve chodia verbovači a lákajú chlapcov do vojska. K Hudcovcom za Martinom prichádzajú kráľ. poslovia s odkazom, aby prišiel na zámok. Prijíma ho sám kráľ a oznamuje mu, že bude slúžiť v jeho slávnom čiernom pluku. Martin súhlasí, prisahá vernosť kráľovi, len žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru – teda atribúty svojej nár. svojbytnosti.

P. O. HVIEZDOSLAV Tvorba: - lyrika – Sonety, Letorosty 1,2,3, Žalmy a hymny,
Prechádzka jarom, letom, Krvavé sonety
- epika – Hájnikova žena, Ežo a Gábor Vlkolinský,
Bútora a Čutora, Zuzanka Hraškovie, Kain
- dráma – Herodes a Herodia
Hájníkova žena
Dej: do vynovenej hájovne na Podvrši sa po smrti svojho otca, so zvolením starého zemepána Villányho, nasťahoval jeho syn mladý hájnik Mišo Čajka. Priviedol si sem i mladú ženu Hanku a prežijú v horskej samote šťastné chvíle. Na Podvršie však zablúdi Artuš Villany, ktorému sa mladá hájnička zaľúbila a podbieha jej. Počas poľovačky, keď Artuš poslal Miša na hon za jeleňom, prepadne Hanku a ona v obrane svoje ženskej cti ho zabije. Vinu berie na seba Miško a uväznia ho. A Hanka sa utrápená vracia do rodičovského domu. Jej matka sa však na smrť utrápi nad nešťastím Hanky a ona z veľkého bôľu upadá do šialenstva a blúdi po okolitých poliach a lesoch. Na súde žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no uprostred obhajcovej reči vtŕha do siene Hanka a priznáva sa k vine. Súd Miška oslobodzuje, vracia sa s Hankou znovu do horárne a trpezlivo ju lieči. Prispeje k tomu i Miško, zachraňujúci koč so starým Villanym a jeho dcérou od zahynutia v rozbúrenej rieke, ktorá strhla most. Nakoniec sa do hájovne vráti šťastie a Hanka sa vylieči.
- je to lyricko-epická bás. skladba, ktorá zobrazuje dramatický príbeh manžel. lásky a stavia do protikladu mravnosť ľudu proti zhýralosti šľachty, zároveň celý dej sa odohráva v krásnej hornooravskej prírode.
Kompozícia: skladba sa skladá z úvodnej básne Pozdrav, potom nasleduje 18 kapitol, ktoré sú dopĺňané piesňovými vsuvkami a končí sa básňou Zbohom. Základom kompozície je kontrast, ktorý sa prejavuje, napr. v protiklade ľudu a šľachty, mravnosti a zhýralosti, v tragickosti konfliktu a krásy prírody.
Hl. postavy: - ľud – Mišo Čajka, Hanka
-šľachta – Artuš Villany, starý Villany
Hl. myšlienka: autor tu vyjadril vieru v obrodu národa cez dravé ľudské vrstvy a odsúdil odcudzenú šľachtu, ktorá prináša ľudu iba utrpenie.

c.) Porovnanie Hájnikovej ženy a Detvana :

Ľud: v Detvanovi predstavitelia sú idealizovaný, sú ideálom slov. národa, v Hájnikovej žene sú to morálny pracujúci ľudia, majú tu i záporné vlastnosti
Šľachta: v Detvanovi je i panovník idealizovaný a podľa ľudu je i spravodlivý, v HŽ je mladá šľachta povýšenecká, nemorálna, egoistická, ale stará šľachta je spravodlivá a vie odpúšťať ľuďom
Konflikty: v HŽ je konflikt medzi prostým ľudom a šľachtou, medzi morálnosťou, čestnosťou – zhýralosťou, nemorálnosťou a tiež medzi umiestnením sveta chalúp (lesy sú symbolickým ochrancom sveta chalúp) a sveta kaštieľov (stoja na skalách a kopcoch).


d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby:

7. téma : Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava a M. Kukučina.

a.) Čo je zemianstvo :

Je nižšie vrstva šľachty, ktorá vlastní väčšinu pôdy, ktorú prenajíma sedliakom

b.) Dôvody o záujem o zemianstvo medzi slov. spis. :

Spisovatelia chceli poukázať na povýšeneckú a zároveň upadajúcu časť spoločnosti – zemianstvo a zároveň im dávali rady, ako by z tejto krízy mohli výjsť. Väčšina je pomaďarčená a má politickú a spol. moc. A preto si autori vybrali za hl. tému zemianstvo, aby pomohli ľudu.

c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby :

JÁN KALINČIAK tvorba: Historické povesti – Bozkovci, Serbianka, Knieža liptovské,
Mládenec slovenský, Mních, Púť lásky
Humoristická próza – Reštaurácia

Reštaurácia : je humoristicko-parodická novela, ktorá humorným a satirickým spôsobom zachytáva voľby vicišpána v 30-tych rokoch 19. stor. Má podtitul „Obrazy z nedávnych čias“.
Kompozícia: novela, hoci sa skladá z 10 kapitol nie je kompozične ucelené dielo, ale tvorí ju len rad obrazov, výjavov voľne prepojených láskou Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Dôležitou súčasťou diela je množstvo ľudových prísloví a porekadiel.
Hl. postavy: Anička Bešeňovská, Štefan Levický, Adam Bešeňovský – otec, Ondrej Levický – strýko, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, gróf Želinský.
Hl. myšlienka: Autor v tomto diele podáva obraz zemianstva v humoricko-satirickej podobe. Je k zemianstvu kritický, pretože ukazuje ako upadá hospodársky a morálne. Vidíme to najmä na postave Matiáša Bešeňovského, ktorý je za peniaze ochotný predať hoci čo i hoci koho, ale podobní sú si aj ostatní páni bratia – zemania, lebo vo voľbách volia toho, kto im dá viac vypiť a zajesť.
Dej: Adam sa chce stať vo voľbách prvým vicišpánom. Jeho protikandidátom je Ján Potocký. Adam má dcéru Aničku, ktorú sľúbil za ženu grófovi Želinskému, ktorý financoval jeho kampaň. Lenže Anička miluje Štefan Levického. Adam mu ju nechce dať a posmešne sa vyjadrí, že len v prípade keď bude druhým vicišpánom. Tohoto sľubu sa chytí Štefanov strýko Levický a sľúbi Levických hlasy Potockému, v prípade, že urobí Štefana druhým vicišpánom. Potocký to sľúbi. Potocký chce získať na svoju stranu i vábnika Matiáša Bešeňovského, ten ho však zradí, lebo je to podplatný človek idúci za tým, kto dá viac. Za trest ho Levický chytia, z inscenujú nad ním súd, zbijú ho, čím stratil zemiansku česť a držia ho v šachu. Preto i nakoniec vo voľbách väčšinou hlasov víťazí Ján Potocký, mladý Štefan Levický sa stáva druhým vicišpánom a Adam Bešeňovský i keď nerád je nútený dať Štefanovi svoju dcéru Aničku za ženu.

Púť lásky: je príbeh odohrávajúci sa v okolí Myjavy, keď pán hradu Branč – Janko Černok sa zaľúbi do najkrajšej dievčiny z Myjavy. Chcú sa zobrať, ale v deň svadby Aga Osman – veliteľ Turkov unáša Černoka, lebo on si chce tiež zobrať Žofiu. Žofia v zármutku hľadá Janka , až kým neprichádza do Turecka, kde Aga Osman zistí, že Žofia ľúbi Janka, tak ho púšťa. Pri návrate domov Janka zabijú sedliaci v domnení , že je Turek, lebo mal turecké šaty. O niekoľko týždňov umiera i Žofia, a na jej hrob i Janov chodí Žofiin otec i tiež Aga Osman.

Svetozár Hurban VAJANSKÝ - tvorba : román – Kotlín, Koreň a výhonky, Suchá ratolesť
novela – Letiace tiene.
poézia – Tatry a more, Spod jarma, Verše.

Suchá ratolesť : do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje so svojím prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slov. národa – statkár Vanovský, jeho žena Mária ich chovanica Anna, vdova Adela Rybárička, učiteľ Tichý … na druhej strane Maďari - Svatnay, gróf Vinický, Sladič … Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolané národným útlakom. On zasahuje do ostatných sporov (duel Radoloského so Svatnayom), no vyvrchoľuje vo volebných scénach. Stanislava upúta osobnosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragicky údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slov. národa. Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje, ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ a maliar Werner. Na výlete pod Vodinským hradom ho zaujme čarovný zjav mladej vdovy Adély Rybáričky. Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej ho vyzýva Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania. Adéla Rybárička opatruje ťažko raneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobranným zápasom slovenského ľudu.
Tento román zachytáva problémy zemianstva a národného zápasu 60. a 70. rokov 19. stor. Vajanský však vedome nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
Téma: Život slovenského národa a postavenie zemianstva.
Prostredie: Dedina Rudopolie na Západnom Slovensku v 60. – 70. rokoch
Kompozícia: Román má bohatú dejovú líniu, skladá sa z 10 kapitol a je rámcovaný dvomi scénami. Na začiatku je to cesta kočom Vanovských, na konci je to znova cesta kočom Vanovských, ale po roku.
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Po štúdiách sa vracia domov na kaštieľ. Z počiatku ho nezaujíma národnostná problematika, mení sa až pod vplyvom učiteľa Tichého, Vanovských a Adély.
Karol Vanovský – národný uvedomelý statkár, ktorý pre hospodárske a národnostné otázky zanedbáva manželku, čo sa v závere mení.
Mária Vanovská – krásna statkárova manželka, cíti sa opustená, ale je verná svojmu manželovi a v závere znova nájdu cestu k sebe.
Adéla – mladá, krásna vdova, nekonvenčná, samostatná. Má hlboký vzťah k slovenskému národu.
Albert Tichý – učiteľ a priateľ Vanovských, všetky svoje sily venuje pre slovenský národ. Prežíva tragickú lásku k slepnúcej Anne, ktorá mu zomiera.
Hl. myšlienka: Autor sa v románe zaoberá myšlienkou, kto má stáť na čele slovenského národa. Hoci zemianstvo pokladá za suchú ratolesť kmeňa slovenského národa myslí, že najlepší jednotlivci z jeho radov s pevným hospodárskym zázemím – Karol Vanovský, alebo s vysokou inteligenciou a rozhľadenosťou vo svete – Stanislav Rudopoľský, by mohli stáť na čele národa.





P. O. HVIEZDOSLAV tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety

2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia

Ežo Vlkolinský – po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem matka ho vyhnala z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofou a po nej sa Ežo usadí v kurií, ktorú bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov so starou mamou Ester.
V tomto spoločenskom epose autor spomína na svoje rodisko, ktoré tu nazýva Vlkolincom. Zaoberá sa tu problematikou zemianstva a jeho pomerom k sedliactvu. Zemania ako nižšia šľachta dávali obyčajnému ľudu neustále pocítiť svoju moc. Mnohí z nich sa nevedeli zmieriť zo zrušením poddanstva a stavovských rozdielov. Tak i vo Vlkolíne sa zemania i tí chudobní nevedeli zbaviť rodovej pýchy. Oddeľovali sa od sedliakov na priadkach, zábavách a v kostoloch. Inak sa obliekali, inak sa rozprávali. Takouto pyšnou zemiankou bola i Ežova matka Estera, ktorá sa dostáva do konfliktu s vlastným synom Ežom, pretože ten chodí so sedliačkou Žofiou Bockovie, ktorú si berie za ženu. Ežo je tak moderný mladý človek, akýsi priekopník v zbližovaní zemanov a sedliakov. Preňho je zemianstvo zašlá sláva, rodová pýcha nič neznamená a jeho prípitok na vlastnej svadbe o rovnosti ľudí pred bohom znamená, že sa rozišiel navždy s triednymi predsudkami.

Gábor Vlkolinský – bol Ežov príbuzný, bol prvým družbom na jeho svadbe. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, ktorej morálny a hmotný rozklad je typický pre tedajšiu dobu. Matka pije a otec jedinú záchranu rodiny vidí v tom, že by Gábor priviedol do domu gazdinú. On by si i priviedol, ale každá matka sa bojí dať dcéru do domu pijanky. Na Ežov podnet sa začína Gábor zaujímať o Marku Tomašovie. Tá však stále myslí na Eža, ktorý ju zanechal kvôli Žofe. Gábor skúša šťastie u Driečnej Zuzky, tú mu však v tanci preberie pán Aladár. Ťažko znáša tento neúspech, navyše mu umiera Marka Tomašovie, a keď mu zomrie i matka a keď začne piť i otec, ktorý prehajdákava zvyšok majetku, nešťastný Gábor sa chce hodiť na kosu. Zabráni mu v tom Ežo a vnukne mu spásonosnú myšlienku nech ide na pytačky do Blažkov. Takto sa skrachovaný zeman zachraňuje v chudobnej sedliackej rodine.

MARTIN KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor

Keď báčik z Chochoľova umrie – priekupník Ondrej Tráva z Kamenia sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adúšom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami, ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti sa vyberie k Adúšovi až po jarmoku v Svätom Tomášovi. Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juraňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adúšovho majetku. Návšteva u Adúša ho o tom presvedčí, no Adúš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeňa zvalí na Trávu, že nedodržal dohovorený termín. O Adúšovi Domanickom je známe, že je na pokraji úpadku, a že čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Keď Adúšovi príde Ondrej Tráva je prekvapený. Ondrej už od Adúša nežiada vrátenie desiatky, alebo jačmeňa, ale žiada od neho jasene za sypárňou. Adúš zostáva prekvapený a spytuje sa, kto mu to navrhol. Ondrej sa odvoláva na Adama Adúšovho paholka, ktorého Adúš okamžite vyháňa. Adúš sa chce z toho vyvliecť, ale nedarí sa mu. Adúš sa snaží Ondreja prehovoriť, že tam má pochovaných starých rodičov a rodičov. Ale Ondrej sa nedá a Adúšovi vraví, keď môžeš okrádať živých môžeš aj mŕtvych. Po tomto výroku sa Adúš zamyslel a náhle sa zmenil. Priznal sa, že jačmene má, ibaže peniaze rozhajdákal. Dohodli sa, že na jarmoku v Zámostí sa vyrovnajú. Aj sa tak stalo.
Táto poviedka sa zaoberá problematikou zemianstva. Pre Kukučína zemianstvo ako celok, hmotne a morálne upadá, ale jednotlivci by sa azda ešte mohli obrodiť. Ukazuje to na hlavnej postave Adúšovi, ktorého postavenie charakterizuje i menom, ale ktorého pri pohľade na zašlú slávu a svoje konanie nenecháva celkom padnúť. Kukučín ukazuje i niečo naviac, ukazuje novo nasledujúcu buržoáznu triedu, ktorú predstavuje priekupník Ondrej Tráva. Ondrej je človek dravý, nezničiteľný, príznačný je preňho triedny sen, keď všetci sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.

Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.

Dom v stráni – je jeden z najvýznamnejších Kukučínových románov. Jeho dej sa odohráva v Dalmácii, ale je to len preto, aby mohol slobodne vyjadriť svoje názory na sedliactvo a vzťah sedliakov a statkárov. Kukučín tu hovorí o rozpade patriarchátneho sedliactva (smrť Mate Beraca) a tiež o nemožnosti rovnocenného vzťahu medzi sedliactvom a statkárstvom (vznik a rozpad medzi Katicou a Nikom).
Pod Grabovihom žije rodina roľníka Mateka Beraca. Na hostinu prichádzajú zo služby v meste i jeho dve dcéry Matia a Katica. Na panskom plese sa zahladí syn statkárky Šory Anzuly, mladý Niko Dubčič do Katice a rozvinie sa medzi nimi ľúbosť. Šora Anzula mu pripravovala inú nevestu a to dcéru priateľky Doricu Zorkovičovú, ktorá v tom čase bola v ústave pre výchovu dievčat. Nesúhlasí ani Mate, Katicin otec, no nakoniec sa s Nikovou matkou dohodne, že mladým nebudú brániť, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku, alebo len o chvíľkové očarenie. Žiarli iba Paško Bobica – chudobný mládenec, ktorý Katicu veľmi ľúbi. Zandome zariadi, aby odišiel do služby do mesta. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Medzi obidvoma dochádza k prudkej zrážke, pretože Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice. Po oberačke ochorie Mate a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá jeho rodina. Dubčicovci, Zozkovičovci a nakoniec sa zmieruje i Katica, ktorej lásku si znova získava Paško Bobica.


d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach :

P.O. Hviezdoslav ukazuje celkový hmotný, ale i morálny úpadok zemianstva, pričom jedinú jeho záchranu vidí v splynutí zo sedliactvom, ako to symbolicky naznačuje svadba Eža a Žofy.
S.H. Vajanský nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
M. Kukučín vidí zemianstvo ako celok hmotne a morálne upadať, ale jednotlivci by sa
azda ešte mohli obrodiť.

e.) Frazeologizmy :

Je to súčasťou lexikológie a je to náuka o frazeologizmoch. Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá najmä z dvoch slov a má obrazný prenesený význam.
Ľudové – príslovie a porekadlá
Intelektuálne – sú prevzaté prostredníctvom vzdelania, najmä z latinčiny.
Europeizmy – sú spoločné pre viaceré jazyky, najmä pre slovanské.

8. téma : Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe J. Chalúpku, J. Palárika a J. G. Tajovského.

a.) Vývoj drámy v SR:
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr

Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.

JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch

Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.

Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.

Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.

J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci

Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.

Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.

c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.

9. téma : Estetický, filozofický, morálny a spoločenský prínos svetovej realistickej lit..

a.) Porovnajte romantizmus a realizmus :

Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu

Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira

b.) Prehľad svet. realizmu :

Anglická realistická lit.

CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román : Jana Eyrová
EMILY BRONTEOVÁ – román : Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – román : Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David
Copperfield, Malá Doritka
rozprávky : Vianočné knihy

Francúzska realistická lit.

HEMRI BEYLE-STENDHAL – román :Čierny a čierny, Kaztúza parmska
GUSTAVE FLAUBERT – román :Pani Bovaryová, Citová výchova
GUY de MAUPASSANT – román : Miláčik,
realistická satira : Mont-Oriot
HONORÉ de BALZAC – zb. románov a poviedok : Ľudská komédia



Nemecká realistická lit.

GERHART HAUPTMANN – komédia : Bobrí kožuch
novela : Apoštol
dráma : Ifigénia v Aulide, Elektra
román : Emanuele Guint, blázon v Kristu
GOTTFRIED KELLER – novela : Rómeo a Júlia na dedine, Šaty robia človeka
román : Martin Salander
HENRICH IBSEN – dráma : Peer Gynt, Nora, Staviteľ Solness
BJORNSTJERNE BJORNSON – div. hra : Rukavička
poviedka : Veselý chlapec, Rybárča
báseň : Áno ,milujem túto krajinu

Poľská realistická lit.

BOLESLAW PRUSH – epopeja : Bábka
hist. román : Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – trilógia : Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowski román : Guo vadis

Maďarská realistická lit.

IMRE MADÁCH – dráma : Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – poviedka : Slovenský rodáci
román : Posledný hradný pán, Podivné manželstvo
Ruská realistická lit.

N. V. GOGOĽ – komédia : Revízor
román : Mŕtve duše
I. S. TURGENEV – román : Rudin, Otcovia a deti
F. M. DOSTOJEVSKY – román : Biedny ľudia, Zločin a trest, Idiot,
Bratia Kamarovovci
L. M. TOLSTOJ – román : Vojna a mier, Anna Kareninova, Vzkriesenie
A. P. ČECHOV – div. hry : Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad

Česká realistická lit.

JÁN NERUDA – bas. zb. : Hřbitovní chvíli, Knihy veršú
balada : Poslání na Slovensku, Písne kosmické, Jak lvové bijem o mříže, Balada o romance, Prosté motívy
bas. kniha : Zpěvy pátečné
kniha próz : Arabesky, Povídky malostranské


c.) Tvorba autorov :

HONORÉ de BALZAC

- bol stelesnením ľudských slabostí a spis. geniality. Písal väčšinou romány a poviedky, v ktorých často krát postavy prechádzali z diela do diela. Hl. postavy boli uňho väčšinou z radu buržoázie. Typická pre jeho diela bola tzv. Balzacovska komp. = romány začínali väčšinou opisom prostredia a postáv. Dej je z počiatku pomalý, rozvláčny, potom sa prudko stupňuje a končí sa tragicky.
Zb. románov a poviedok : Ľudská komédia

Otec Goriot
Námet : život v Paríži v polovici 19. stor.
Téma : bezhraničná láska otca k svojim dvom dcéram a ich nevďak a cynizmus.
Prostredie : Paríž v polovici 19. stor
Kompozícia : je delený na kapitoly. Začína sa opisom prostredia, penziónu pani Vaguerovej, pokračuje rozsiahlymi char. hl. hrdinov. Dej je z počiatku rozvláčny, neskôr sa jeho tempo stupňuje a končí tragicky smrťou otca Goriota.
Hl. myšlienka : autor prostredníctvom individuálnych osudov ukazuje úpadok citov a mravností pod vplyvom odlúčenej buržoáznej spol..
Hl. postavy : otec Goriot – je to bývalý obchodník, ktorý zbohatol nie celkom čestným spôsobom počas francúzskej burž. rev.. Po smrti manželky svoju lásku venoval dvom dcéram. Jeho snom bolo dobre ich vydať. Postupne ho dcéry oberú o všetko a umiera chudobný a opustený.
Eugéne de Rastignac – mladý študent, pochádza z chudobnej vidieckej - šľachtickej rodiny, túži po bohatstve, k čomu existujú pre ne dve cesty. Jedna cesta zločinu, druhá cez spálne bohatých dám.
Anastasia de Restaud, Delphine de Nucingen – dcéry otca Goriota. Cinické, hanbia sa za otca a poznajú ho dovtedy kým má peniaze.
Vautrin – bývalý galejník, energický, neštíti sa ničoho ani zločinu. Uznáva heslo
„ Účel svätí prostriedky“
Dej : Začína sa opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spol.. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. V jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž. Nik o ňom nič nevie, volá sa otec Goriot. Do penziónu prišiel bohatý, ale hoci žil skromne, z roka na rok býval vyššie a vyššie. Preto sa stal zdrojom klebiet najmä Vautrina. Ďalším obyvateľom bol študent Eugéne de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších spol. kruhov. Preto navštevuje svoju príbuznú pani de Beausseant, aby si našiel bohatú a vplyvnú milenku (inú cestu mu radí Vautrin, cestu zločinu). U nej sa zoznámi s Anastásiou de Restaud, ktorá ho pozýva domov a tam náhodou stretá otca Goriota. Postupne sa pred Eugénom začína rozmotávať tajuplný Goriotov život. Anastásia je jedna z jeho dcér vydatá za šľachtica, Delphine vydatá za bankára. Delphine sa stáva Eugénovou milenkou a keď sa to dozvie otec, zariaďuje im byt tak, aby aspoň mohol vidieť jednu zo svojich dcér. Keď však Goriot ochorie a zomiera stará sa oň Eugén s priateľom. Dcéry nemajú čas, jedna je pohádaná s manželom a druhá sa chystá na ples. Nakoniec otec Goriot zomiera, v zúfalých úvahách o obrovskej otcovskej láske a nevďaku detí. Na jeho pohreb dcéry posielajú prázdne koče s erbami a za kočom kráča len Eugén a sluha.

d.) charakteristika a druhy charakteristík

Charakteristika: je druh opisu, kde vystihujeme základné, podstatné a typické znaky pozorovaného predmetu, alebo javu, ktoré zaraďujú tento predmet alebo jav do istej skupiny a odlišujú ho od inej skupiny predmetov a javov.
- priama : vzniká priamym vymenovaním charakterových vlastností človeka
- nepriama : vzniká vtedy, keď vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
- individuálna : je charakteristika určitého jedinca
- skupinová : je charakteristika určitej skupiny, ktorá má určité spoločné znaky, črty a vlastnosti
- objektívna : vzniká vtedy, keď vymenúvame vlastnosti osoby komplexne a nezaujate
- subjektívna : vzniká vtedy, keď autor vyberá iba niektoré vlastnosti
- administratívna : zaraďujeme k nej ako druh osobný posudok, protokol a životopis, musí byť subjektívna
- karikatúra : druh umeleckej charakteristiky, ktorá vzniká vtedy, keď zveličíme niektorú vnútornú, alebo vonkajšiu vlastnosť a je jedno či dobrú, alebo zlúautocharakteristika : vzniká vtedy, keď charakterizujeme seba samého

10. téma : Od osobného k národnému, sociálnemu, svetonázoro- vému a všeľudskému v lyrike P. O. Hviezdoslava

P. O. HVIEZDOSLAV

- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.

tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety

2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia

- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .

b.) Expresívne slová :

- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová

nedeľa 20. januára 2008

Funny video- Robotník pri práci

Funny video, Zábavné video,

Musicista - funny video

11. téma : Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského a B. Slančíkovej – Timravy.

a.) 2. vlna slovenského realizmu :

- vznik SR lit. realizmu sa oneskoril oproti svetovému o 50 rokov. I v našom sa presadzujú súčastné témy a priame zobrazenia skutočnosti. Z tém je v popredí : slovenský ľud – kde postupne vidíme diferenciáciu na bohatých a chudobných, takže sociálna problematika potláča národnú tematiku. Vznik realizmu u nás naznačuje rok 1871, keď P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell vydali almanach Napred , v ktorom boli realistické básne a r. 1879, keď S. H. Vajanský vydáva svoju zb. Tatry a more, v ktorej cyklus Jaderské listy boli realistické.

- Hl. predstavitelia : BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA, J.GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJÁK, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, (J. JESENSKÝ, IVAN KRASKO)-próza
- v popredí je próza (poviedka) a dráma.
- dôraz : proces diferencie SR národného života, sociálne otázky, vnútorný život človeka, kritické zobrazenie súčastného SR života, satira, karikatúra, drsný detail, malomesto-Jesenský


b.) tvorba hl. predstaviteľov :

M. KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor

Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
- Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.

Dies Irea – Jurko, syn starého lakomca a úžerníka Sýkoru má rád richtárovu dcéru Evku Zimovie. Richtár sa pre obecné veci zadĺži, vypožičia si tajne peniaze od Mazliačky, ktorú v mladosti v hanbe zanechal a opustil, a táto na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Sýkora zakáže aj svojmu synovi Jurovi chodiť do richtárov a oni ho aj starostlivo opatrujú, keď ochorie na choleru. Richtárova žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Medzitým zomiera Mojžiš a starý Sýkora utráca časť svojich peňazí. Keď mu zlodeji ukradnú i zvyšok peňazí, postupne sa mení. Spoznáva, že žil zle a vracia sa ako láskavý otec k Jurovi, zmieruje sa s richtárom a so svojim druhým synom.


J. G. TAJOVSKÝ tvorba : próza – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Rozprávka z Ruska, Obrázky nové i staré; naj. : Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apolina, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb …
dráma – 1. obdobie : viacdejstvové hry Ženský zákon, Statky-zmätky,
Nový život
1 – aktovky Tma, Matka, Hriech, V službe
2. obdobie : Smrť Jurka Langsfelda, blúznivci

Maco Mlieč – je to jedna z naj. poviedok, v ktorej zachytáva ťažký život a životné podmienky najtriednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť. Kritizuje tu vydieranie poctivého, pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším. Kompozične je to akýsi krátky príbeh bez zvratov a napätia, ale so zložitou stavbou : 1. Stretnutie rozprávača s Macom Mliečom, 2. Vysvetlenie rozprávača prečo zachytil stretnutie, 3. Prerozprávanie životných osudov M. M.. Je tam prekrásny opis hl. postavy.
Dej : Autor ako rozprávač sa zastavil pri M. M., ktorého prezývali Mliečnik, a ktorý pri ceste pásaval kravy a ako sa s nim dal do reči. Opýtal sa odkedy pracuje a poradil mu, aby si vyrátal koľko by už mal peňazí, keby ho gazda spravodlivo každý rok vyplácal. Macovi sa však nezdá, že by ho gazda – richtár zdieral. Od útleho detstva pozná iba robotu, nastúpil ako 18-ročný ku gazdovi do služby. Pracoval iba na ošatenie, obuv, jedlo, či tabak, staral sa gazdovi poctivo o kone, ktoré boli najlepšie v dedine. Neskôr, keď gazda kúpil nové mladé kone, tie sa splašili a dokaličili Maca. Gazda, aby sa zaň nehanbil, dal ho ku kravám a Maco, ktorý spočiatku i dbal o seba sa prestal starať o svoj zovňajšok. S ostatnými sluhami a slúžkami prestal jedávať i spávať, žil so zvieratami v telinci, ale i tak pokiaľ vládal poctivo pracoval pre gazdu. Jedného dňa prišiel Maco ku gazdovi s otázkou, čo mu je ešte dlžen, a keď áno, koľko by mal ešte dosluhovať. Cíti sa veľmi zle a práve preto má pesimistickú náladu a myslí len na smrť. Toto chovanie gazdu dojme a zrazu chce dať Macovi peniaze ako výplatu a sľúbil mu, že keď umrie vystrojí mu veľký pohreb. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telinci a gazda musel dodržať svoj sľub. Medzi sluhami a slúžkami sa povrávalo, že ho mal za čo pochovať.

Domov – Ďuro pracuje pri železnici a v jednu zimu si išiel vypiť borovičky. Keď sa vracal na miesto nešťastne spadol medzi vagóny a odrhlo mu pravú ruku a ľavú mu zlomilo. Lekári doporučovali ľavú ruku odrezať, pretože už bola otrávená. Ďurova žena Tonka nechcela aj keď jej radili, aby nechala muža umrieť. Nakoniec mu ju odrezali a zo začiatku sa o Ďura starala, až pokiaľ mali peniaze. Keď ich už nemali, Ďuro si vysúdil od železnice prácu, aby mali peniaze. Zo začiatku sa im darilo, ale opäť ich bolo menej a menej a boli prinútení presťahovať sa do menšieho bytu. Ďuro začal piť a peňazí bolo ešte menej. Ďuro začal vyčítať svojej Tonke, že nemá prácu a chcela by bývať v prepychu. Týmto sa na čas rozhádali. Po čase sa presťahovali do pôvodného bytu. Tonka si našla prácu a mali sa dobre.
Konflikt medzi Ďurom a Tonkou začal po tom, ako sa Ďuro stal mrzákom. Hl. podstatou boli peniaze a nešťastie. Ďuro ho riešil pitím a Tonka neverou za peniaze. Spolu sa zmierili a Tonka to urobila zo súcitu k Ďurovi, pretože bol mrzák a Ďuro to urobil najmä kôli tomu, že bol mrzák a nemal by sa o neho kto starať.

Mamka Pôstková – je príbeh starej, chudobnej ženičky, ktorá celý život ťažko pracovala. Na staré kolená sa musela starať a vypomáhať ešte i o nevestu a vnúčence, pretože jej syn sa stal opilcom. Okradol ju nesvedomitý gazda, ale ona i tak nestratila svoju dôstojnosť a statočnosť a predala ešte i perinu, len aby splatila dlžôbku v banke a mohla spokojne zomrieť.

Horký chlieb – je príbeh vdovy Mary Turianky, ktorá varuje v noci deti bohatých Krajčírovcov, hoci doma nechala samé vlastné deti, pretože sa o ne v noci bojí, úchytkom odbieha pozrieť sa na ne. Prechladne, ochorie a to je teda zárobok na horký chlieb, pretože nevie, čo s ňou bude, a s jej deťmi.

Do konca - poviedka je oslavou jeho starého otca, ktorý poctivo žil a pracoval až do svojej smrti. Jeho životným krédom bola skutočnosť zveľaďovať svoj majetok, nie pre seba, ale pre svoje deti a celkovo mal k peniazom normálny vzťah, neboli mu modlou, ale na uspokojenie potrieb. Ako bol statočný jeho život, tak statočná bola i smrť, keď ho našli mŕtveho, ako chcel ísť pomáhať starej matke.


B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiograf prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …

Ťapákovci – nastáva jar a príroda sa prebúdza. Všetci z dediny začínajú obrábať svoje polia, len u Ťapákovcov sa rozmýšľa, pretože je streda a orievať začínajú ako pominule v piatok. Ťapákovci sú veľká rodina (4 bratia so ženami a deťmi, zmrzačená sestra Anča =16). Rodinu nemá kto viesť, a preto sú v tejto rodine ešte hádky, najmä medzi Iľou – kráľovnou a Ančou – mrzáčkou. Iľa sa každú chvíľu rozčapuje a nie je stále z niečím spokojná a tým nadáva svojmu mužovi a jeho bratom, ktorý sa urážkam nebránia. Len Anča jej pokaždé odvrkne. Ťapákovci ako rodina sú zaostalí, a založený na tradíciách, kde Iľa ako pokroková chce spraviť zmeny, len Ťapákovci sú voči tomuto nevľúdny. Iľa sa snaží za každú cenu ohnúť ich zaostalosť, ale sa jej to nedarí, lebo ju majú len na posmech. Svojou neústupčivosťou a dôslednosťou prinúti aspoň svojho manžela Paľa – žartovníka, aby postavil pre nich dom, do ktorého sa odsťahujú.
- autorka v tejto poviedke zobrazila vo forme Ťapákovskej rodiny totálne zaostalý spôsob života, ktorý môžeme nazvať Ťapákovčina. Celá poviedka je založená na vnútornom a vonkajšom konflikte.
Vnútorný konflikt – tvorí osobná tragédia Anči. Je to dievča s krásnou tvárou, telom, však poznačeným detskou obrnou, šijúca čepce pre nevesty, hoci vie, že sa nikdy nevydá. Táto osobná tragédia ju robí zádrapčivou, neústupnou a hádavou, pričom vnútorne je plná citu.
Vonkajší konflikt – je konflikt medzi Iľou na jednej strane a Ťapákovcami a Ančou na druhej strane. Je konflikt medzi moderným spôsobom života, ktorý symbolizuje Iľa a zaostalým spôsobom života, ktorý symbolizujú Ťapákovci.

Skon Paľa Ročku – Paľo Ročko ochorel. Jeho žena Zuzka pochádzajúca z bohatej rodiny ho hnala do roboty a neverila mu, že je vážne chorý. Zobrali sa z veľkej lásky proti vôli rodičov, prežili ťažké roky, pretože Zuzke odmietli z domu akúkoľvek pomoc. Paľovi rodičia im nezanechali nič, iba pozemok, na ktorom si s veľkými ťažkosťami a dlhmi postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá mama mu pri stavbe nepomáhala, takže ju rozhnevaný Paľo nemilosrdne vystrčil z domu. Pri stavbe domu slúžil Paľo aj so ženou na fare, no aby dom čím skôr postavili pred termínom, opustili službu. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomrie.
- v tejto poviedke autorka ukazuje, ako neustála núdza, soc. problémy majú negatívny dopad na psychiku obyčajného človeka. Paľo Ročko sa stal takým akým bol, len preto, že bol chudobný, že sa boril životom sám, ťažko, zložito a nik mu nemohol pomôcť ani jeho najbližší z čoho pramení jeho pocit krivdy. Až v závere tesne pred smrťou mnohé akoby pochopil zmieruje sa s tými, s ktorými si nerozumel a zomiera.

Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti a nenávidia vojnu ako zlo prinášajúca chudobe iba utrpenie. Na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný, s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
















c.) slohové postupy, slohové útvary :



1. informačný

- stručné údaje na otázky :
kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?,
prečo?
-správa oznámenia (hovorové, administratívne, publicistické) bežné rozhovory.
2. rozprávací

- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti.

- rozprávanie, fejtón, povesť, bájka, rozprávka, poviedka,
román
3. opisný

- vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja).
- cestopis, životopis, reportáž, opis, návod, posudok.
4.
a.) výkladový



b.) úvahový


- vnútorné vzťahy (príčinné alebo dôsledkové).


- výklad, prednáška, odborný referát.

- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia.


- úvaha, kritika, recenzia, diskusný príspevok, prejav

12. téma : Slovenská literárna moderna.

12. téma : Slovenská literárna moderna.

a.) Moderné a avangardné európske smery :

- od 2. Polovice 19. stor. nastalo v svet. lit. rýchlejšie striedanie rozličných smerov, prúdov a lit. skupín. Súviselo to so spol. zmenami, s rozličnými protikladnými, filozofiami a politickými postojmi jednotlivých autorov a celých skupín. Hovoríme o vzniku a nástupe lit. moderny, ktorej zrod súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológií a konzervatinyzmu buržoázie. Časť umelcov je spätá s pokrokovými spol. a politickými hnutiami, časť presadzuje tzv. čisté umenie – tj. umenie zbavené politiky. Niektorými prvkami moderna súvisí s romantizmom a z hľadiska filozofie vplýva naň Marxizmus (K. Marx), pesimizmus (Shopenhouer) a individualizmus (F. Nietzsche). Jedným z najznámejších centier moderny bol Paríž, kde sa zgrupovala „ parížska bohéma“.

Moderné smery :
- symbolizmus : PAUL VERLAINE, CHARLES BAUDELAIRE, JEAN ARTHUR RIMBAUD
- je najznámejším medzi modernými smermi, vznikol vo FR.
- Básnici, ktorí k nemu patria (Prekliati básnici) vystupujú proti odlúčenej dobe, majú v sebe pocit odsúdenia, podliehajú pesimizmu, smútku, utiekajú sa do vlastného vnútra a vízií, zdôrazňujú obraznosť, fantáziu, zmyslové zobrazenie skutočnosti.
- Využívajú symboly, metafory, personifikáciu, alegóriu a ľubozvučnosť veršov.
- dekadencia : CHARLES BAUDELAIRE
- prevládajú pocity smútku, beznádeje, ale nie je odmietanie života, je to len obrana pred neľudskou dobou.
- impresionizmus : FRÁŇA ŠRÁMEK, IVAN GALL; maliari : E. MANET, C. MONET
- prejavuje sa najmä v maliarstve, ale i v lit. Autori sa snažili zachytiť tzv. pravdu sekundy, alebo moment unikajúcej chvíle.

Avangardné smery :
- futurizmus : F. T. MARINETTI – taliansky smer, V. MAJAKOVSKIJ – ruský smer
- za zdroj krásy považovali vedecké objavy, priemys. výrobky, tech. vymoženosti, stroje, bezdrôtovú telegrafiu a rýchlu dopravu. Ale niektorí z nich oslavovali aj dobyvačné vojny a opovrhovali davom (napr. Marinelli sa neskôr pridal k fašizmu a oslavoval Musoliniho).
- kubizmus : GOERGE BRAQUE – lit., PABLO PICASSO - maliarstvo
- prejavilo sa aj – aj. P.P. chcel odkryť krásu predmetov obklopujúcich človeka, opisoval ich v pokoji pomocou geometrických tvarov. Zdráhal sa opisovať prírodu a napodobňovať ju.
- kubofuturizmus : G. APOLLINAIRE
- vznikol spojením prvkov aj – aj, teda prepojením statických a dynamických prvkov.
- expresionizmus : B. BRECHT, E. M. REMARQUE
- prejavil sa najskôr v D v maliarstve, neskôr vo FR a tiež i v lit.
- snaží sa zachytiť vnútorné zážitky a pocity človeka. Spisovatelia sa zmietajú plný nepokoja v odlúčtenom svete a zamýšľajú sa nad postavením človeka v modernej dobe.


b.) Slovenská lit. moderna :

- začiatkom 20. stor. z viacerých časopiseckých príspevkov nastávajúcej lit. generácie badáme odklon od národnobuditeľského charakteru lit. a vidíme, že sa tu objavujú netradičné umelecké postupy a nové filozofické tendencie.
Súhrn týchto tendencií nazývame slovenská lit. moderna, alebo podľa hlavného predstaviteľa „Kraskova básnická škola“ Jej príslušníci netvoria básne na objekt ale na subjekt. Pôvodne publikujú svoje básne v časopisoch, napr. Dennica, Živena, Prúdy, Slovenské pohľady.

Hl. predstavitelia: Ivan KRASKO, J. JESENSKÝ, I. GALL, V. ROY, F. VOTRUBA
Vplyvy: 1. domáci – snaha dobehnúť Európu v kultúre, snaha prekonať kultúrnu izoláciu a stagnáciu a potreba vyjadriť svoje city, nálady, sklamania zosobňujúce pocity mladého človeka.
2. zahraničný – preklady svetového romantizmu a moderny.
Tvorivé zdroje:
Sl. romantizmus (J. KRÁĽ, A. SLÁDKOVIČ, J. BOTTO)
Sl. realizmus (P.O. HVIEZDOSLAV, VAJANSKÝ)
Svetová moderna (hl. symbolizmus a impresionizmus)
Hl. znaky: dôraz sa kladie na subjekt, snažia sa vyjadriť pocity moderného mladého človeka začiatkom 20. stor. plného smútku, pesimizmu a beznádeje. Využívali 3 – slabičné slová s prízvukom na prvú slabiku a položili základy voľného verša. Využívali krátke básnické útvary, lyriku, básne v próze, lyrickú prózu.

c.) rozbor tvorby :

IVAN KRASKO Nox et solitudo táto jeho prvá zb. je poznačená smútkom samotou, pesimizmom, beznádejou, teda pocitmi typickými pre moderného mladého človeka začiatkom 20. storočia. V tejto zb. rozoznávame 4 zdroje smútku:
1. Sklamaná láska (Už je pozde, Blado o jednej milej, Plachý akord …)
2. Tiesnivé spomienky na domov, matku, rodný kraj (Vesper dominicae – Nedeľný večer)
3. Trýzeň človeka , ktorý sa zaoberá nad každou nespravodlivosťou a hľadá zmysel života (Quia pulvis sum – pretože som prach)
4. Je smútok nad bezútešným položením slov. národa (Yehovah).
- okrem spomínaných básní a zdrojov smútku nachádzame v zb. ešte prírodné motívy, ako to vidíme v básniach Topole, Zmráka sa …

Verše – je druhá zb., ktorá ukazuje, že básnik sa postupne vymaňuje z pesimizmu a víťazí v ňom viera v život a odhodlanie bojovať s ním, ako to vidíme v básni Život. V zb. sa nachádzajú 3 známe básne s národnou tematikou: Otrok, Otcova roľa, Baníci.
Otcova roľa – básnik tu sleduje a stvárňuje tradičné národnosociálne motívy modernými výrazovými prostriedkami. Básnik tu vystupuje v podobe tuláka, ale zároveň i ochrancu zotročeného slov. ľudu. Otcova roľa tu, potom nadobúda 2 významy. Je nielen konkrétnym obrazom určitého poľa, ale i symbolom celého Slovenska. Básnik si uvedomuje, že ako syn svojho otca i národa sa musí vrátiť domov na otcovu roľu, lebo je to jeho povinnosť zosobnená stáročným útlakom, keď ho volá „poddaných krvou napitá pôda“. V závere básne sa vyznáva z toho ako z utrpenia ľudu klíči uňho semienko vzbury, ale zároveň sa pýta, či národ je schopný vzbúriť sa a bojovať za práva „vyklíči ešte zubaté dračie z poddaných zeme?“.
Baníci – sú symbolom celého národa, pričom jeho utláčateľ vystupuje v podobe démona, ktorý chce zlákať každého do svojich osídiel. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu na národnom kolektíve. Básnik sa proti jej zvodom stavia veľmi kriticky a čaká slobodu.
Otrok – básnik sa tu štylizuje do podoby otroka, syna matky, otrokyne. Predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich a ponížených, plný strachu, ale i skrytej vzbury a nenávisti. Je to človek, ktorý už nemieni utrpenie ďalej nečinne znášať, ktorý len čaká na podnet, aby mohol vystrieť chrbát a postaviť sa proti otročeniu.

d.) kritika :

- ako slohový útvar má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, všíma si najmä nedostatky, záporné javy, upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Druhy kritiky: spoločenská – diskusný príspevok, fejtón, glosa, novinárska poznámka
vedecká - recenzia, oponentský posudok
umelecká – esej, recenzia
Hl. znaky: objektívnosť, konštruktívnosť – naznačenie spôsobu riešenia
Kompozícia: úvod – podáva všeobecnú informáciu o nastolenom jave
jadro – obsahuje kritický rozbor daného javu
záver – obsahuje zhŕňajúce hodnotenie, naznačuje možnosti zlepšenia, vyzýva na ich uskutočnenie.
Štylizácia: hodnotiace výrazy, expresívne slová, frazeologické zvraty, stavba súvetí.