pondelok 21. januára 2008

6. téma: Literárne podoby a porovnanie obrazu ľudu a pánov v dielach slovenskej romantickej a realistickej literatúry

a.) Porovnanie hl. znakov romantizmu a realizmu:

Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejovotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu

Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira

b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu :

ANDREJ SLÁDKOVIČ Tvorba: Marína, Nehaňte ľud môj, Ohlasy, Zaspievam pieseň o
slobodnej vlasti, Detvan, Milica…
Detvan
- lyricko-epická bás. skladba, v ktorej ospieval krásu slov. prírody a krásu čistého slov. charakteru. Dej skladby situoval do Detvy a kraja pod Poľanou, ideu slov. ľudu tu symbolizuje Martin Hudcovie a jeho milá Elena, pričom tieto postavy a ich vlastnosti sú idealizované, ale idealizovaný je i predstaviteľ pánskeho sveta – kráľ Matiáš.
Kompozícia: skladba začína básňou Vrstovníkom, v ktorej vyzýva svojich vrstovníkov, aby sa zaujímali o slov. ľud. Potom pokračuje 5 spevmi: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Epickú zložku kompozície tvorí jednoduchá dej. línia, lyrickú zložku tvoria opisy kraja pod Poľanou a úvahy o slov. ľude.
Rozbor jednotlivých spevov:
1. Martin – je oslavou krásy, prírody, pričom sa zdôrazňuje zrastenosť slov. ľudu s prírodou. Táto zrastenosť určuje i charakter. vlastnosti slov. národa. Je nedeľa, na lúke tancujú dievčatá, medzi nimi Elena, prichádza Martin, ktorý si zatancuje s najkrajšou z dievčat, vidí ako sokol zaútočí na zajaca a zabíja ho. Z Poľany počuje gajdy a vábia ho.
2. Družina – na Poľane pri vatre sedí skupina mládencov s bačom. Baran je dopečený a hostina sa začína. Sládkovič však tento obraz dopĺňa úvahami o ľud. umení, ukazuje ako spev, hra na fujare a gajdách, rezbárske umenie valachov sú prejavom tvorivých schopností ľudu a zárukou jeho budúcnosti, treba len veriť vo vlastné sily a rozvíjať vlastné schopnosti a potom nám budú všetci závidieť. Podozriví zbojníci snoria po okolí a zajmú Elenu, ktorá hľadá Martina. Martin sa zatiaľ priznáva priateľom, že zabil sokola a podľa krúžku na nohe zistia, že to bol kráľov sokol. Martin sa rozhodne čestne priznať a cestou oslobodí Elenu.
3. Slatinský jarmok – kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, aby videl ako žije ľud. Martin sa s ním stretne a statočne hovorí o sokolovi, o zbojníkoch a za odmenu dostáva od kráľa koňa a kantár.
4. Vohľady – tento spev je spevom Eleny. Básnik ju vykresľuje ako ideálnu Slovenku, ktorá krásne spieva, je verná a hrdá. Je sobota večer, Detva je vyčistená, všetko spí, len Elena na priedomí čaká na Martina. Prichádza neznámy vojak, ktorý ju zvádza, ona mu však pohrozí Martinom. Zahrá mu na drumbli, za čo dostáva prsteň. V závere vidíme zaľúbencov, ktorí sa boja odlúčenia.
5. Lapačka – ožíva tu atmosféra lapačiek. Po Detve chodia verbovači a lákajú chlapcov do vojska. K Hudcovcom za Martinom prichádzajú kráľ. poslovia s odkazom, aby prišiel na zámok. Prijíma ho sám kráľ a oznamuje mu, že bude slúžiť v jeho slávnom čiernom pluku. Martin súhlasí, prisahá vernosť kráľovi, len žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru – teda atribúty svojej nár. svojbytnosti.

P. O. HVIEZDOSLAV Tvorba: - lyrika – Sonety, Letorosty 1,2,3, Žalmy a hymny,
Prechádzka jarom, letom, Krvavé sonety
- epika – Hájnikova žena, Ežo a Gábor Vlkolinský,
Bútora a Čutora, Zuzanka Hraškovie, Kain
- dráma – Herodes a Herodia
Hájníkova žena
Dej: do vynovenej hájovne na Podvrši sa po smrti svojho otca, so zvolením starého zemepána Villányho, nasťahoval jeho syn mladý hájnik Mišo Čajka. Priviedol si sem i mladú ženu Hanku a prežijú v horskej samote šťastné chvíle. Na Podvršie však zablúdi Artuš Villany, ktorému sa mladá hájnička zaľúbila a podbieha jej. Počas poľovačky, keď Artuš poslal Miša na hon za jeleňom, prepadne Hanku a ona v obrane svoje ženskej cti ho zabije. Vinu berie na seba Miško a uväznia ho. A Hanka sa utrápená vracia do rodičovského domu. Jej matka sa však na smrť utrápi nad nešťastím Hanky a ona z veľkého bôľu upadá do šialenstva a blúdi po okolitých poliach a lesoch. Na súde žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no uprostred obhajcovej reči vtŕha do siene Hanka a priznáva sa k vine. Súd Miška oslobodzuje, vracia sa s Hankou znovu do horárne a trpezlivo ju lieči. Prispeje k tomu i Miško, zachraňujúci koč so starým Villanym a jeho dcérou od zahynutia v rozbúrenej rieke, ktorá strhla most. Nakoniec sa do hájovne vráti šťastie a Hanka sa vylieči.
- je to lyricko-epická bás. skladba, ktorá zobrazuje dramatický príbeh manžel. lásky a stavia do protikladu mravnosť ľudu proti zhýralosti šľachty, zároveň celý dej sa odohráva v krásnej hornooravskej prírode.
Kompozícia: skladba sa skladá z úvodnej básne Pozdrav, potom nasleduje 18 kapitol, ktoré sú dopĺňané piesňovými vsuvkami a končí sa básňou Zbohom. Základom kompozície je kontrast, ktorý sa prejavuje, napr. v protiklade ľudu a šľachty, mravnosti a zhýralosti, v tragickosti konfliktu a krásy prírody.
Hl. postavy: - ľud – Mišo Čajka, Hanka
-šľachta – Artuš Villany, starý Villany
Hl. myšlienka: autor tu vyjadril vieru v obrodu národa cez dravé ľudské vrstvy a odsúdil odcudzenú šľachtu, ktorá prináša ľudu iba utrpenie.

c.) Porovnanie Hájnikovej ženy a Detvana :

Ľud: v Detvanovi predstavitelia sú idealizovaný, sú ideálom slov. národa, v Hájnikovej žene sú to morálny pracujúci ľudia, majú tu i záporné vlastnosti
Šľachta: v Detvanovi je i panovník idealizovaný a podľa ľudu je i spravodlivý, v HŽ je mladá šľachta povýšenecká, nemorálna, egoistická, ale stará šľachta je spravodlivá a vie odpúšťať ľuďom
Konflikty: v HŽ je konflikt medzi prostým ľudom a šľachtou, medzi morálnosťou, čestnosťou – zhýralosťou, nemorálnosťou a tiež medzi umiestnením sveta chalúp (lesy sú symbolickým ochrancom sveta chalúp) a sveta kaštieľov (stoja na skalách a kopcoch).


d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby:

Žiadne komentáre: