pondelok 21. januára 2008

7. téma : Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava a M. Kukučina.

a.) Čo je zemianstvo :

Je nižšie vrstva šľachty, ktorá vlastní väčšinu pôdy, ktorú prenajíma sedliakom

b.) Dôvody o záujem o zemianstvo medzi slov. spis. :

Spisovatelia chceli poukázať na povýšeneckú a zároveň upadajúcu časť spoločnosti – zemianstvo a zároveň im dávali rady, ako by z tejto krízy mohli výjsť. Väčšina je pomaďarčená a má politickú a spol. moc. A preto si autori vybrali za hl. tému zemianstvo, aby pomohli ľudu.

c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby :

JÁN KALINČIAK tvorba: Historické povesti – Bozkovci, Serbianka, Knieža liptovské,
Mládenec slovenský, Mních, Púť lásky
Humoristická próza – Reštaurácia

Reštaurácia : je humoristicko-parodická novela, ktorá humorným a satirickým spôsobom zachytáva voľby vicišpána v 30-tych rokoch 19. stor. Má podtitul „Obrazy z nedávnych čias“.
Kompozícia: novela, hoci sa skladá z 10 kapitol nie je kompozične ucelené dielo, ale tvorí ju len rad obrazov, výjavov voľne prepojených láskou Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Dôležitou súčasťou diela je množstvo ľudových prísloví a porekadiel.
Hl. postavy: Anička Bešeňovská, Štefan Levický, Adam Bešeňovský – otec, Ondrej Levický – strýko, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, gróf Želinský.
Hl. myšlienka: Autor v tomto diele podáva obraz zemianstva v humoricko-satirickej podobe. Je k zemianstvu kritický, pretože ukazuje ako upadá hospodársky a morálne. Vidíme to najmä na postave Matiáša Bešeňovského, ktorý je za peniaze ochotný predať hoci čo i hoci koho, ale podobní sú si aj ostatní páni bratia – zemania, lebo vo voľbách volia toho, kto im dá viac vypiť a zajesť.
Dej: Adam sa chce stať vo voľbách prvým vicišpánom. Jeho protikandidátom je Ján Potocký. Adam má dcéru Aničku, ktorú sľúbil za ženu grófovi Želinskému, ktorý financoval jeho kampaň. Lenže Anička miluje Štefan Levického. Adam mu ju nechce dať a posmešne sa vyjadrí, že len v prípade keď bude druhým vicišpánom. Tohoto sľubu sa chytí Štefanov strýko Levický a sľúbi Levických hlasy Potockému, v prípade, že urobí Štefana druhým vicišpánom. Potocký to sľúbi. Potocký chce získať na svoju stranu i vábnika Matiáša Bešeňovského, ten ho však zradí, lebo je to podplatný človek idúci za tým, kto dá viac. Za trest ho Levický chytia, z inscenujú nad ním súd, zbijú ho, čím stratil zemiansku česť a držia ho v šachu. Preto i nakoniec vo voľbách väčšinou hlasov víťazí Ján Potocký, mladý Štefan Levický sa stáva druhým vicišpánom a Adam Bešeňovský i keď nerád je nútený dať Štefanovi svoju dcéru Aničku za ženu.

Púť lásky: je príbeh odohrávajúci sa v okolí Myjavy, keď pán hradu Branč – Janko Černok sa zaľúbi do najkrajšej dievčiny z Myjavy. Chcú sa zobrať, ale v deň svadby Aga Osman – veliteľ Turkov unáša Černoka, lebo on si chce tiež zobrať Žofiu. Žofia v zármutku hľadá Janka , až kým neprichádza do Turecka, kde Aga Osman zistí, že Žofia ľúbi Janka, tak ho púšťa. Pri návrate domov Janka zabijú sedliaci v domnení , že je Turek, lebo mal turecké šaty. O niekoľko týždňov umiera i Žofia, a na jej hrob i Janov chodí Žofiin otec i tiež Aga Osman.

Svetozár Hurban VAJANSKÝ - tvorba : román – Kotlín, Koreň a výhonky, Suchá ratolesť
novela – Letiace tiene.
poézia – Tatry a more, Spod jarma, Verše.

Suchá ratolesť : do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje so svojím prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slov. národa – statkár Vanovský, jeho žena Mária ich chovanica Anna, vdova Adela Rybárička, učiteľ Tichý … na druhej strane Maďari - Svatnay, gróf Vinický, Sladič … Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolané národným útlakom. On zasahuje do ostatných sporov (duel Radoloského so Svatnayom), no vyvrchoľuje vo volebných scénach. Stanislava upúta osobnosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragicky údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slov. národa. Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje, ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ a maliar Werner. Na výlete pod Vodinským hradom ho zaujme čarovný zjav mladej vdovy Adély Rybáričky. Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej ho vyzýva Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania. Adéla Rybárička opatruje ťažko raneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobranným zápasom slovenského ľudu.
Tento román zachytáva problémy zemianstva a národného zápasu 60. a 70. rokov 19. stor. Vajanský však vedome nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
Téma: Život slovenského národa a postavenie zemianstva.
Prostredie: Dedina Rudopolie na Západnom Slovensku v 60. – 70. rokoch
Kompozícia: Román má bohatú dejovú líniu, skladá sa z 10 kapitol a je rámcovaný dvomi scénami. Na začiatku je to cesta kočom Vanovských, na konci je to znova cesta kočom Vanovských, ale po roku.
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Po štúdiách sa vracia domov na kaštieľ. Z počiatku ho nezaujíma národnostná problematika, mení sa až pod vplyvom učiteľa Tichého, Vanovských a Adély.
Karol Vanovský – národný uvedomelý statkár, ktorý pre hospodárske a národnostné otázky zanedbáva manželku, čo sa v závere mení.
Mária Vanovská – krásna statkárova manželka, cíti sa opustená, ale je verná svojmu manželovi a v závere znova nájdu cestu k sebe.
Adéla – mladá, krásna vdova, nekonvenčná, samostatná. Má hlboký vzťah k slovenskému národu.
Albert Tichý – učiteľ a priateľ Vanovských, všetky svoje sily venuje pre slovenský národ. Prežíva tragickú lásku k slepnúcej Anne, ktorá mu zomiera.
Hl. myšlienka: Autor sa v románe zaoberá myšlienkou, kto má stáť na čele slovenského národa. Hoci zemianstvo pokladá za suchú ratolesť kmeňa slovenského národa myslí, že najlepší jednotlivci z jeho radov s pevným hospodárskym zázemím – Karol Vanovský, alebo s vysokou inteligenciou a rozhľadenosťou vo svete – Stanislav Rudopoľský, by mohli stáť na čele národa.





P. O. HVIEZDOSLAV tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety

2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia

Ežo Vlkolinský – po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem matka ho vyhnala z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofou a po nej sa Ežo usadí v kurií, ktorú bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov so starou mamou Ester.
V tomto spoločenskom epose autor spomína na svoje rodisko, ktoré tu nazýva Vlkolincom. Zaoberá sa tu problematikou zemianstva a jeho pomerom k sedliactvu. Zemania ako nižšia šľachta dávali obyčajnému ľudu neustále pocítiť svoju moc. Mnohí z nich sa nevedeli zmieriť zo zrušením poddanstva a stavovských rozdielov. Tak i vo Vlkolíne sa zemania i tí chudobní nevedeli zbaviť rodovej pýchy. Oddeľovali sa od sedliakov na priadkach, zábavách a v kostoloch. Inak sa obliekali, inak sa rozprávali. Takouto pyšnou zemiankou bola i Ežova matka Estera, ktorá sa dostáva do konfliktu s vlastným synom Ežom, pretože ten chodí so sedliačkou Žofiou Bockovie, ktorú si berie za ženu. Ežo je tak moderný mladý človek, akýsi priekopník v zbližovaní zemanov a sedliakov. Preňho je zemianstvo zašlá sláva, rodová pýcha nič neznamená a jeho prípitok na vlastnej svadbe o rovnosti ľudí pred bohom znamená, že sa rozišiel navždy s triednymi predsudkami.

Gábor Vlkolinský – bol Ežov príbuzný, bol prvým družbom na jeho svadbe. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, ktorej morálny a hmotný rozklad je typický pre tedajšiu dobu. Matka pije a otec jedinú záchranu rodiny vidí v tom, že by Gábor priviedol do domu gazdinú. On by si i priviedol, ale každá matka sa bojí dať dcéru do domu pijanky. Na Ežov podnet sa začína Gábor zaujímať o Marku Tomašovie. Tá však stále myslí na Eža, ktorý ju zanechal kvôli Žofe. Gábor skúša šťastie u Driečnej Zuzky, tú mu však v tanci preberie pán Aladár. Ťažko znáša tento neúspech, navyše mu umiera Marka Tomašovie, a keď mu zomrie i matka a keď začne piť i otec, ktorý prehajdákava zvyšok majetku, nešťastný Gábor sa chce hodiť na kosu. Zabráni mu v tom Ežo a vnukne mu spásonosnú myšlienku nech ide na pytačky do Blažkov. Takto sa skrachovaný zeman zachraňuje v chudobnej sedliackej rodine.

MARTIN KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor

Keď báčik z Chochoľova umrie – priekupník Ondrej Tráva z Kamenia sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adúšom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami, ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti sa vyberie k Adúšovi až po jarmoku v Svätom Tomášovi. Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juraňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adúšovho majetku. Návšteva u Adúša ho o tom presvedčí, no Adúš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeňa zvalí na Trávu, že nedodržal dohovorený termín. O Adúšovi Domanickom je známe, že je na pokraji úpadku, a že čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Keď Adúšovi príde Ondrej Tráva je prekvapený. Ondrej už od Adúša nežiada vrátenie desiatky, alebo jačmeňa, ale žiada od neho jasene za sypárňou. Adúš zostáva prekvapený a spytuje sa, kto mu to navrhol. Ondrej sa odvoláva na Adama Adúšovho paholka, ktorého Adúš okamžite vyháňa. Adúš sa chce z toho vyvliecť, ale nedarí sa mu. Adúš sa snaží Ondreja prehovoriť, že tam má pochovaných starých rodičov a rodičov. Ale Ondrej sa nedá a Adúšovi vraví, keď môžeš okrádať živých môžeš aj mŕtvych. Po tomto výroku sa Adúš zamyslel a náhle sa zmenil. Priznal sa, že jačmene má, ibaže peniaze rozhajdákal. Dohodli sa, že na jarmoku v Zámostí sa vyrovnajú. Aj sa tak stalo.
Táto poviedka sa zaoberá problematikou zemianstva. Pre Kukučína zemianstvo ako celok, hmotne a morálne upadá, ale jednotlivci by sa azda ešte mohli obrodiť. Ukazuje to na hlavnej postave Adúšovi, ktorého postavenie charakterizuje i menom, ale ktorého pri pohľade na zašlú slávu a svoje konanie nenecháva celkom padnúť. Kukučín ukazuje i niečo naviac, ukazuje novo nasledujúcu buržoáznu triedu, ktorú predstavuje priekupník Ondrej Tráva. Ondrej je človek dravý, nezničiteľný, príznačný je preňho triedny sen, keď všetci sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.

Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.

Dom v stráni – je jeden z najvýznamnejších Kukučínových románov. Jeho dej sa odohráva v Dalmácii, ale je to len preto, aby mohol slobodne vyjadriť svoje názory na sedliactvo a vzťah sedliakov a statkárov. Kukučín tu hovorí o rozpade patriarchátneho sedliactva (smrť Mate Beraca) a tiež o nemožnosti rovnocenného vzťahu medzi sedliactvom a statkárstvom (vznik a rozpad medzi Katicou a Nikom).
Pod Grabovihom žije rodina roľníka Mateka Beraca. Na hostinu prichádzajú zo služby v meste i jeho dve dcéry Matia a Katica. Na panskom plese sa zahladí syn statkárky Šory Anzuly, mladý Niko Dubčič do Katice a rozvinie sa medzi nimi ľúbosť. Šora Anzula mu pripravovala inú nevestu a to dcéru priateľky Doricu Zorkovičovú, ktorá v tom čase bola v ústave pre výchovu dievčat. Nesúhlasí ani Mate, Katicin otec, no nakoniec sa s Nikovou matkou dohodne, že mladým nebudú brániť, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku, alebo len o chvíľkové očarenie. Žiarli iba Paško Bobica – chudobný mládenec, ktorý Katicu veľmi ľúbi. Zandome zariadi, aby odišiel do služby do mesta. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Medzi obidvoma dochádza k prudkej zrážke, pretože Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice. Po oberačke ochorie Mate a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá jeho rodina. Dubčicovci, Zozkovičovci a nakoniec sa zmieruje i Katica, ktorej lásku si znova získava Paško Bobica.


d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach :

P.O. Hviezdoslav ukazuje celkový hmotný, ale i morálny úpadok zemianstva, pričom jedinú jeho záchranu vidí v splynutí zo sedliactvom, ako to symbolicky naznačuje svadba Eža a Žofy.
S.H. Vajanský nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
M. Kukučín vidí zemianstvo ako celok hmotne a morálne upadať, ale jednotlivci by sa
azda ešte mohli obrodiť.

e.) Frazeologizmy :

Je to súčasťou lexikológie a je to náuka o frazeologizmoch. Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá najmä z dvoch slov a má obrazný prenesený význam.
Ľudové – príslovie a porekadlá
Intelektuálne – sú prevzaté prostredníctvom vzdelania, najmä z latinčiny.
Europeizmy – sú spoločné pre viaceré jazyky, najmä pre slovanské.

Žiadne komentáre: