piatok 18. januára 2008

22. téma : Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej próze po roku 1945

a.) Stručné deji II. svet. vojny a SNP :

- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
- na Slovensku sa najviac prejavil odpor voči D vznikom SNP, ktoré trvalo od 29. augusta 1944 do 27. októbra 1944. Najväčšie boje sa odohrali na Strečne, Ostrý Grúň. Zahynulo okolo 30 000 vojakov.

b.) Rozbor tvorby 3 autorov :

RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy

Námestie sv. Alžbety –
Námet : našiel ho v kronike mesta Nitra
Téma : zobrazuje tu profašistický, judácky Slovenský štát po prijatí protižidovských zákonov, pričom proti sebe postavil lásku dvoch mladých ľudí bez konfesiálnych predsudkov, proti ktorej stojí neľudskosť vojny profašistického režimu a protižidovských zákonov (katolík – židovka).
Prostredie : väčšina deja sa odohráva v starej veži na námestí slov. malomesta (Nitra), ktoré autor nazýva „Mesto pod viničným vrchom“.
Kompozícia : základom je kontrast: čistá láska – neľudskosť vojny umocnená protižidovskými zákonmi. Badáme tu filozofiu rezignácie v konaní postáv.
Hl. myšlienka : autor zobrazil vnútorný zápas jednotlivcov umocnený láskou, neľudskosťou fašizmu umocnenou protižidovskými zákonmi.
Hl. postavy : Igor Namara, Eva Weimanová, holič Flórik, Žltý Dodo, Maxim, Samko, Maguš
Dej : Igor je mladý 18-ročný chlapec, študent gymnázia, ktorého otec sníval, že bude z neho pán. Otec však zomrel, matka ochorela a Igor musel zanechať štúdiá, aby uživil rodinu. Spoznáva sa so Židovkou Evou, pochádzajúcou z bohatej rodiny (otec Samko spolu s Maximom majú prievoznícku firmu), zamilujú sa do seba. Stretávajú sa v starej veži na námestí, plný strachu a obáv z budúcnosti, pretože je to v období prijatia protižidovských zákonov, keď Židia musia nosiť žltú hviezdu. Dochádza k zákazu povolania, k arizáciám a k transportom do koncentrákov. Igor chce zachrániť Evu, chce ju dať pokrstiť. Farár sa najskôr bojí, potom pod nátlakom a za úplatu privolí, ale keď Igor konečne zoženie peniaze, farár má už strach, lebo režim ohrozuje i kňazov. Igor sa rozhodne odísť s Evou na vidiek, čakajúc len na vyzdravenie matky. K tomu však už nedôjde, lebo holič Flórik túžiac získať salón vstupuje do HSĽS, stáva sa gardistom a dáva sa na cestu zločinu a udáva Evu. Fašisti ju zoberú a na stanici pri transporte, keď sa skláňa nad zabitím židovským chlapcom ju zastrelia. Nešťastný, zúfalý Igor sa pomstí a zabíja holiča Flórika a chce spáchať samovraždu od čoho ho odhovorí obuvník Maguš. Výčitky svedomia dotíchajú i na Samka, ktorý zabíja rodinu a spácha samovraždu.


LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc

Smrť menom Engelchen – je román – kronika, ktorý opisuje udalosti po 15 rokoch ako sa odohrali. Má silne autobiografické črty a ako priznal, veľmi málo si vymýšľal.
Námet : skutočné udalosti odohrávajúce sa na kopanici Ploština 18. apríla 1945.
Téma : život partizánov.
Prostredie : kopanica Ploština, Vsetínska nemocnica a moravsko-slovenské pohraničie.
Hl. myšlienka : románom sa prelína pocit viny a ide tu o akési ospravedlnenie a seba spytovanie svedomia za činy a rozhodnutia, ktoré spôsobili smrť nevinných ľudí.
Kompozícia : v diele sa prelína minulosť (obdobie vojny, SNP), s prítomnosťou (obdobie krátko po skončení 2. svet. vojny). Ide tu o rozprávanie v 1. osobe, rozprávačom je tu ranený partizán Voloďa, ktorý rozpráva o svojich životných osudoch v partizánskom oddieli sestričke Eliške. Román sa člení na kapitoly a každá kapitola sa začína citátom, ktorý súvisí s obsahom kapitoly.
Postavy : Voloďa, Eliška, Marta, Raško, Rašková, Brázda, Nikolaj, Skorzeny, Engelchen
Dej : vo Vsetínskej nemocnici niekoľko dní pred koncom 2. svet. vojny sa ocitá mladý, vojnovými hrôzami oťukaný partizán Voloďa. Pod dohľadom Dr. Brázdu a mladej sestričky Elišky sa zotavuje, nielen z ochrnutia nôh ako následku zranenia, ale hľadá i vykúpenie a pokoj duše. Zbližuje sa s Eliškou a postupne jej rozpráva o svojom živote medzi partizánmi. Ako mladý neskúsený chlapec sa dostal medzi partizánov, ktorým velil Nikolaj. Poznal okolie, bol vzdelaný a ovládal nemčinu, a preto bol poverený špeciálnymi úlohami. Často náročnými a zložitými. Nikolajov oddiel mal základňu na kopanici Ploština, kde sa Voloďa spoznal s mladou atraktívnou rozviedčíčkou Martou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Marta však získavala informácie tak, že spávala s Nemcami. Postupne sa stala morálne deprimovanou, chorou ženou, bojacou sa odhalenia svojho židovského pôvodu a Voloďova láska bola jej liekom. Počas jednej akcie Marta nezmyselne zabíja D generála, navyše sa do oddielu votrie konfident a partizánom hrozí trestná výprava. Nezmyselne, zbytočne zomiera Nikolaj a stávajú sa nejednotnými. Po dlhom váhaní sa rozhodnú opustiť Ploštinu, nechajúc kopaničiarov napospas osudu a rozpŕchli sa do okolitých hôr. Za svoje rozhodnutie však kruto platili, Nemci napadnú Ploštinu a pred zrakom žien a detí upália 27 ploštinských mužov. Po bojoch, prenasledovaniach i obkľúčení sa postupne prebili a pomáhali oslobodzovať okolité mestá a dediny, natrvalo však v nich zostal pocit viny a výčitky svedomie za Ploštinu a tiež túžba pomstiť sa fašistom, ktorý tragédiu spôsobili. Marta v mieri po oslobodení sa nedokáže vyrovnať so svojím tragickým osudom a spácha samovraždu.


ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných

Sklený vrch – je to román s tajomstvom, ktorý bol pomenovaný podľa vrchu vypínajúceho sa nad miestom deja. Román prelomil schematizmus v našej lit. a zobrazuje nového hrdinu, ktorým je človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom a navyše sa autor v ňom nebál ukázať, že budovanie socializmu vôbec nebude jednoduché. Kompozične je román písaný denníkovou formou, kde sa prelínajú spomienky na vzdialenejšiu, či bližšiu minulosť z bezprostredne prežívanou prítomnosťou. Denník si píše hlavná hrdinka Ema Klaasová a vyplýva z neho jej vzťah k trom mužom: Milanovi Kališovi, Zoltánovi Ballovi a Ing. Jožovi Solanovi. Tichá dolina je miestom deja a symbolizuje oázu pokoja, mieru a šťastia.
Dej : hl. hrdinkou je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívrženec fašizmu. Matku odvliekli Nemci a Ema uteká do Tichej doliny k chatárovi Doubkovi. Tam sa zoznamuje s partizánom Milanom Kališom, zamilujú sa do seba a sľúbia si, že sa po vojne v Tichej doline stretnú. K tomu však už nedôjde, pretože Milana na prieskume pred očami spolubojovníkov umučia fašisti a v Tichej doline zostal už len jeho hrob. Ema sa to dozvie a nechá si zobrať dieťa, ktoré s ním čakala. Po oslobodení sa chystá do Tichej doliny so svojím snúbencom Zoltánom Ballom, rozpozná však jeho bezcharakternosť. Na stanici sa pohádajú a do Tichej doliny odchádza sama. Tam sa stretáva s partiou mladých ľudí, medzi ktorými je i Ing. Jožo Solan. Zamilujú sa do seba, zoberú sa a odchádzajú pracovať na stavbu priehrady neďaleko Tichej doliny. Nastávajú problémy v práci, keď Jožo sa nevie zmieriť s neodbornosťou a neporiadkom na stavbe a navyše ich manželstvo sa dostáva do krízy, pretože Ema Jožovi nepovedala o svojej minulosti a nevysvetlila mu, že nemôže mať deti. Ema chce všetko vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. K tomu však už nedôjde, pretože vstúpi na podhodené elektrické vedenie a zomiera. O jej živote sa Jožo dozvedá z jej denníka.


VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M

c.) Administratívny štýl :

Zápisnica – z rozličných porád, schôdzok sa píšu tzv. zápisnice o ich priebehu
- je to dôležitý dokument o priebehu schôdze, porady a pod.
- dôležitá je najmä z hľadiska kontroly plnenia uznesený z týchto schôdzí
Osnova zápisnice:
1. názov zápisnice – oboznámenie 5. uznesenie
2. počet prítomných, ospravedlnených a kto viedol schôdzu 6. záver
3. program schôdze 7. podpis
4. priebeh schôdze
Životopis – obsahuje záhlavie /meno podávateľa, zamestnanie, adresu/, pod ním sa napíše na osobitnom riadku nadpis „Životopis“.
Obsah životopisu:
1. dátum a miesto narodenia, bydlisko, meno a povolanie rodičov
2. priebeh vzdelania
3. osobitné schopnosti /napr. jazykové, umelecké, technické/, záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy
4. záver: perspektívny cieľ
5. dátum a vlastnoručný podpis
Posudok – subjektívne vyjadrenie o určitej osobe, o jeho práci, činnosti, schopnostiach, názor na výkon jeho práce

23. téma : Žánrová a ideová diferencovanosť súčastnej slovenskej prózy

a.) Vývin slov. prózy po r. 1945 :

- v prvom období v r. 1945-48 v SR próze prevažovali diela, ktoré pokračovali v poetike lyrizovanej prózy, i keď v mnohom prekračovali jej rámec (F. ŠVANTNER, M. FIGULI, J. HORÁK).
- v 50-tych r. s nástupom socializmu po r. 1948 i v próze bola prijatá metóda soc. realizmu, pričom úlohou lit. bolo plniť politické ciele. Vznikajú zjednodušené a schematické diela o súčasnosti, alebo sa autori tematicky vracajú do nedávnej minulosti, do obdobia vojny, SNP a SŠ. V druhej polovici 50-tych r. dochádza k prelomeniu schematizmu a dogmatizmu v próze. Známe diela A. BEDNÁRA zb. poviedok Hodiny a minúty a román Sklený vrch.
- v 60-tych r. nastupuje mladá generácia autorov. Rozvíja sa poviedka a novela, nastupuje novotárstvo v téme a v štýle. Prijímajú sa podnety západ. lit. smerov, najmä antirománu a existencionalizmu. V popredí je problém dnešného dňa a súčasného človeka, jeho etické problémy (R. SLOBODA, J. JOHANIDES, D. TATARKA …). V r. 1968 dochádza k okupácii ČSSR a onedlho nastáva normalizačné obdobie. Niektorí prozaici emigrujú (V. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ). Niektorí majú obmedzenú, alebo zakázanú možnosť publikovania (D. TATARKA, P. KARVAŠ, L. ŤAŽKÝ …).
- v 70-tych r. sa niektorí autori vracajú k problematike malomesta, niektorí sa vracajú k dedine (P. JAROŠ, V. ŠIKULA).
- v 80-tych r. sa presadzujú kratšie prozaické diela, začínajú sa uvoľňovať pomery s nástupom Gorbačova k moci a po r. 1989 sa do kontextu slov. prózy vracajú všetky znaky prózy.
- v 90-tych r. badáme nástup mladej generácie prozaikov (P. PIŠŤÁNEK, V. PANKOVČIN …).

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

FRANTIŠEK HEČKO tvorba – zb. z poézie : Vysťahovalci, Na pravé poludnie,
Slovanské verše
román : Červené víno, Drevená dedina, Svätá tma kniha spomienok : Od veršov k románom

Červené víno -
Námet : objednávka na rozprávku o matke od J. Kostru a rodinná kronika Hečkovcov. Kniha vyšla r. 1948 s ilustráciami M. Benku.
Prostredie : západoslov. vinohrad. obce Zelená Misa, Vlčindol
Téma : Život a obraz západoslov. vinohrad. dediny od začiatku storočia do 30-tych r. 20.stor., pričom historické pozadie tvorí I. svet. vojna, hospodárska kríza a kríza maloroľníckej výroby.
Kompozícia : román sa skladá z 3 častí. 1. časť – Živly, 2. časť – Hrdinka a hrdinča, 3. časť – Marek a Lucia.
Hl. postavy : je generačný román, kde hl. postavy tvoria 3 generácie rodiny Habdžovcov.
1. Michal, Verona ; 2. Mikuláš, Jozefka, Urban + žena Kristína ; 3. ich deti Marek, Magdaléna, Cyril a Metod – umrú, Adamko
- dedinský boháči : Silvester Bolebruch (Lucia, Jozef), Šimon Pančucha
Hl. myšlienka : je gener. román, ktorý na jednej strane zobrazuje na historickom pozadí ťažký život západoslov. vinohradníkov cez osudy rodiny Habdžovcov a na druhej strane ukazuje ako rodovú nenávisť môže preklenúť láska detí.
Dej : Mladí manželia Urban a Kristína Habdžovci odchádzajú pre ustavičné nezhody so svojim ročným synom Marekom z rodičovského domu, pretože starí Habdžovci sa nemôžu zmieriť s tým, že si ich syn zobral chudobnú dievčinu. Odchádzajú zo Zelenej Misy do Vlčindolu, kde kúpili dom, vinohrad a kus poľa po vysťahovalcoch. Urban je moderný, mladý človek, neustále sa vzdeláva, rozumie sa vinohradníctvu, ale svoje vedomosti si nenecháva iba pre seba, pomáha i iným. Onedlho má najlepší vinohrad v okolí. Proti nemu však vystupujú dedinskí boháči, ale hlavne Silvester Bolebruch, ktorému kedysi prebral Kristínu. Habdžovcom sa narodí dcéra Magdaléna, neskôr dvojičky, ktoré zomierajú. Žijú v rodinnej pohode, ktorú narúša iba choroba detí a odmietnutá pomoc starých Habdžovcov. Vypukne I. svet. vojna, Urban musí narukovať a Kristína sa všemožne usiluje udržať majetok. Spolu s Marekom od rána do noci drú vo vinohrade, musí predať kravu a zlodeji im ukradnú hrozno. Vojnu však prežijú a vracia sa i Urban s poranenou rukou. Po vojne dávajú Mareka študovať do vinohradníckej školy (spolu s Jožom Bolebruchom). Marek má rád Lucku Bolebruchovú a Jožo zas Magdalénu Habdžovcovu. Marek skončí školu s vyznamenaním a odchádza študovať do Prahy na hospodársku akadémiu. Neskôr musí narukovať a keď prichádza na opušťák domov nájde zomierať chorú matku. Nešťastný Urban začína piť a o dva týždne po smrti ženy spadne z rebríka a zomrie. Ostáva len Marek, Magdaléna a najmladší Adam. Spory medzi Bolebruchovcami a Habdžovcami preklenú až deti, keď Marek si berie Lucku a Jožo Magdu.

PETER JAROŠ tvorba – román : 1000-ročná včela => Nemé ucho, hluché oko

1000-ročná včela – dej románu umiestnil do rodnej dediny Hybe na Liptove.
Téma : životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918.
Hl. myšlienka : autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.
Kompozícia : román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, nadsázku, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov. Názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa.
Hl. postavy : Martin Pichanda – „Geografia“, ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; žobrák Gagoš; Julo Mitroň; Jožko Náder.
Dej : Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.

LADISLAV BALLEK tvorba – kniha poviedok : Južná pošta
román : Pomocník, Agáty, Lesné divadlo, Čudný spáč

Pomocník – je jeho najlepšie dielo, ktorého dej situoval do pohraničného južno-slovenského malomesta Palánku (Šahy). Veľkou prednosťou románu je vystihnutie atmosféry pohraničného malomesta krátko po II. svet. vojne s jeho typickými postavami, postavičkami a celou malomestskou spol.. Hl. hrdinom je tu mäsiar Riečan Štefan, ktorý prichádza z Horniakov do Palánku, kde dostal mäsiarstvo. Je to človek charakterný, spravodlivý, trochu slabošský, ktorého nešťastím je pomocník Valent Lančarič, ktorého získal spolu so živnosťou. Valent je typ hedonistického človeka, podvodník, pašerák, neštítiaci sa pre zisk urobiť hoci aké zlodejstvo. Postupne dokáže rozložiť morálne celú Riečanovu rodinu, keď sa na jeho stranu pridáva žena a dcéra. Riečan, ktorý sa od začiatku svojej novej úlohe podnikateľa necítil dobre, vidí záchranu v odchode z Palánku.

RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy

LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť menom Engelchen, Ako chutí moc

ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných

VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M

DOMINIK TATARKA tvorba : román – Panna zázračnica, Farská republika, Prvý a
druhý úder, Družné letá, Radostník
novela – Rozhovory bez konca – Kohútik v agónii,
Ešte s vami pobudnúť; Prútené kreslá
satira – Démon súhlasu trilógia – Písačky spomienky – Navrávačky zb. poviedok a noviel – Úzkosti hľadania

c.) Publicistický štýl a jeho žánre :

- pod pojmom publicistika rozumieme aktuálne, písomné a ústne prejavy určené pre širokú verejnosť a realizované prostriedkami masovej informácie tj. hlavne tlačou, rozhlasom, TV a internetom.
- hl. funkciou je informovať ale zároveň má i ďalšie funkcie, napr.: agitovať, propagovať, vzdelávať, zabávať.
- v publicistike sa stretávame s tzv. publicistickým štýlom prejavu, ktorého základné znaky sú zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť, musí zaujať človeka !!
- ak sa vyskytujú nejaké neobvyklé skratky, značky treba ich vysvetliť
1. automatizácia – je jav, keď sa v prejave používajú ustálené slovné spojenia, prípadne nejaké zaužívané „ošúchané“ spojenia
2. aktualizácia – je jav, keď sa v prejave využívajú neobvyklé, nezvyčajné jazykové prostriedky, alebo keď sa bežný jazykový prostriedok použije nezvyčajným spôsobom
P. Ž :