1. téma : Človek v umeleckej literatúre od najstarších čias po súčasnosť. Porovnanie jednotlivých literárnych periód.
a.) Čo je periodizácia
b.) Periodizácia slovenskej literatúry
c.) Stručná charakteristika jednotlivých lit. období
d.) Detailný rozbor dvoch literárnych období
e.) Teoretický vysvetli
f.) Načrtnite osnovu a tézy z uvedeného textu na excerpčný lístok
2. téma : Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre
a.) Vysvetli podmienky vzniku staroslovienskej kult. , lit. a vzdelanosti vo VM
b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľov a historikov
c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky
3. téma : Osvietenské myslenie a jeho odraz v slovenskej klasicistickej literatúre, idea slovanskej vzájomnosti v diele J. Kollára a J. Hollého
a.) Klasicizmus a osvietenstvo vo svet. literatúre
b.) Charakterizujte ideu osvietenstva, rozvoja národného cítenia v našej lit.
c.) Objasnite myš. slovanstva, jej príčiny vzniku a jej odraz v diele J. Kollára a J. Hollého
d.) Znaky rečníckeho prejavu
4. téma : Romantická revolta proti spoločnosti vo svetovej romantickej literatúre
a.) Romantizmus v svetovej literatúre
b.) Anglický romantizmus
c.) Francúzsky romantizmus
d.) Nemecký romantizmus
e.) Ruský romantizmus
f.) Slovotvorné postupy v slovenčine
g.) Utvorenosť význam. slov
5. téma : Romantický prejav túžby po slobode, spravodlivosti. Vyjadrenie lásky k rodnej zemi v slovenskej romantickej lit.
a.) Hlavné znaky romantizmu
b.) Romantizmus v SR lit.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov v slovenskom romantizme
d.) Porovnaj dielo „MÁJ“ a „SMRŤ JÁNOŠÍKOVA“
e.) Literárne druhy a žánre
6. téma: Literárne podoby a porovnanie obrazu ľudu a pánov v dielach slovenskej romantickej a realistickej literatúry
a.) Porovnanie hlavných znakov romantizmu a realizmu
b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu
c.) Porovnanie „HÁJNIKOVEJ ŽENY“ a „DETVANA“
d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby
7. téma : Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského,
P.O. Hviezdoslava a M. Kukučina
a.) Čo je zemianstvo
b.) Dôvody o záujme o zemianstvo medzi slov. spis.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby
d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach
e.) Frazeologizmy
8. téma : Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe J. Chalúpka, J. Palárika a J. G. Tajovského
a.) Vývoj drámy v SR
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Viacvýznamové slová
9. téma : Estetický, filozofický, morálny a spoločenský prínos svetovej realistickej lit.
a.) Porovnajte romantizmus a realizmus
b.) Prehľad svet. realizmu
c.) Honóre de Balzac
d.) Charakteristika a druhy charakteristík
10. téma : Od osobného k národnému, sociálnemu, svetonázorovému a všeľudskému v lyrike P. O Hviezdoslava
a.) Životopis P. O. Hviezdoslav + tvorba
b.) Rozbor lyriky
c.) Expresívne slová
11. téma : Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučina, J. G. Tajovského a B. Slančíkovej-Timravy
a.) 2. vlna slov. lit. realizmu
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Slohové postupy a útvary
12. téma : Slovenská lit. moderna
a.) Moderné a avangardné smery
b.) Charakteristika slov. lit. moderny
c.) Rozbor tvorby jednotlivých autorov
d.) Kritika
13. téma : Obraz I. svet. vojny vo svet. lit.
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny
b.) Stratená generácia
c.) Tvorba jednotlivých autorov
d.) Porovnanie diel
e.) Opis pracovného postupu
14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. stor..
a.) Vývin slov. medzivojnovej poézie a poézie po roku 1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Analyzujte báseň jedného autora
15. téma : Slovenská medzivojnová próza
a.) Spol.-politické pomery a smery a prúdy v próze 1918-1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Úvaha
16. téma : Obraz I. svet. vojny v slov. medzivojnovej próze
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Porovnanie diel
d.) Slovné druhy
17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slov. lit..
a.) Lyrizovaná próza
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Opis a druhy opisu
18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií
a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Moderné prúdy vo svet. lit..
d.) Súvetia
19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svet. lit..
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom
20. téma : Moderné lit. smery vo svet. lit., súčastný svet. román
a.) Moderné lit. smery
b.) Rozbor svet. románu na základe vlastného čítania
c.) Rozprávanie
21. téma : Spisovatelia môjho regiónu
a.) Stručná charakteristika regiónu + autori
b.) Rozbor na základe vlastného čítania
c.) Slovenské nárečie
22. téma : Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej próze po roku 1945
a.) Stručné dejiny II. svet. vojny a SNP
b.) Rozbor tvorby 3 vybraných autorov
c.) Zápisnica, životopis a posudok
23. téma : Žánrová a ideová diferencovanosť súčasnej slovenskej prózy
a.) Vývin slovenskej prózy po roku 1945
b.) Tvorba jednotlivých autorov
c.) Publicistický štýl a jeho žánre
24. téma : Súčasná slovenská a česká próza
a.) Vývin slovenskej prózy po roku 1945
b.) Rozbor na základe vlastného čítania
c.) Diskusný príspevok
d.) Diskusný príspevok o problémoch súčastnej mládeže
25. téma : Konflikty a problémy súčastného človeka a spol. v slovenskej dramatickej tvorbe
a.) Vývin drámy po roku 1945
b.) Rozbor jednotlivých autorov
c.) Humor a satira v slovenskej dráma
d.) Cudzie slová, domáce slová, zdomácnelé slová, kalky …
pondelok 21. januára 2008
2. téma: Staroslovienska literatúra a jej ohlas v slovenskej národnej kultúre.
a.) Vysvetli podmienky vzniku staroslovienskej kult., lit. a vzdelanosti vo VM :
VM založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorá si upevňovala moc šírením kresťanstva franskými kňazmi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore z kacírstva. Konštantín a Metod museli prísť obhájiť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Po Svätoplukovej smrti vládne jeho syn Mojmír II, ktorý má neustále rozpory s bratom Svätoplukom II. Okrem toho je ríša vnut. nestabilná a neustále napádaná Franskou ríšou a Maďarskými kmeňmi. Roku 906-907 po bitke pri Bratislave sa VM rozpadá.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.)
písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy)
jazyk: STAROSLOVIENSKY
Staroslovienska lit. patrí do staršej lit. (800-1780) stredovekej (800-1500).
- staroslovienska lit. sa delí :
1. Prekladová : vzniká na území VM, autori sú K a M.
- Omšová kniha (misál)
- Evanjelia (Nový zákon)
- Modlitebná kniha pre kňazov (breviár)
- Zbierka zákonov (žaltár)
- Spevník
- Súdny zákonník pre svätých ľudí
- Biblia
- M ešte preložil : Starý zákon, okrem kníh Mahabejských; zachovala sa len
v neskorších odpisoch z 10.-11. stor..
2. Pôvodná : vzniká na území VM a Bulharska
- Proglas – autorom je K; oslava slovan. prekladu Písma, prvá slovan. báseň, vyzdvihuje sa dom. jazyk ako základ múdrosti a vzdelanosti.
- Moravsko-panónske legendy – delí sa :
- Život svätého K : autorom je žiak Kliment; opisuje jeho detstvo, štúdium,
predmoravskú činnosť, ale i jeho obhajobu bohoslužby.
- Život svätého M : autorom je Gorazd; je kratšia, epickejšia, menej legendová.
Zaoberá sa najmä činnosťou M v VM.
- Pochvala Cyrilovi filozofovi (autor Kliment)
- Pochvalné slová na C a M (autor Kliment)
- Život Konštantína (autor Kliment)
v Bulharsku :
- O písmenách
- Život Naumov
b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľova historikov :
-Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár, Ľ. Štúr, J.M. Hurban,).
c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky :
SLOVANSKÉ JAZYKY:
Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho jazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
INDOEURÓPSKY JAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.
VM založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorá si upevňovala moc šírením kresťanstva franskými kňazmi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore z kacírstva. Konštantín a Metod museli prísť obhájiť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Po Svätoplukovej smrti vládne jeho syn Mojmír II, ktorý má neustále rozpory s bratom Svätoplukom II. Okrem toho je ríša vnut. nestabilná a neustále napádaná Franskou ríšou a Maďarskými kmeňmi. Roku 906-907 po bitke pri Bratislave sa VM rozpadá.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.)
písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy)
jazyk: STAROSLOVIENSKY
Staroslovienska lit. patrí do staršej lit. (800-1780) stredovekej (800-1500).
- staroslovienska lit. sa delí :
1. Prekladová : vzniká na území VM, autori sú K a M.
- Omšová kniha (misál)
- Evanjelia (Nový zákon)
- Modlitebná kniha pre kňazov (breviár)
- Zbierka zákonov (žaltár)
- Spevník
- Súdny zákonník pre svätých ľudí
- Biblia
- M ešte preložil : Starý zákon, okrem kníh Mahabejských; zachovala sa len
v neskorších odpisoch z 10.-11. stor..
2. Pôvodná : vzniká na území VM a Bulharska
- Proglas – autorom je K; oslava slovan. prekladu Písma, prvá slovan. báseň, vyzdvihuje sa dom. jazyk ako základ múdrosti a vzdelanosti.
- Moravsko-panónske legendy – delí sa :
- Život svätého K : autorom je žiak Kliment; opisuje jeho detstvo, štúdium,
predmoravskú činnosť, ale i jeho obhajobu bohoslužby.
- Život svätého M : autorom je Gorazd; je kratšia, epickejšia, menej legendová.
Zaoberá sa najmä činnosťou M v VM.
- Pochvala Cyrilovi filozofovi (autor Kliment)
- Pochvalné slová na C a M (autor Kliment)
- Život Konštantína (autor Kliment)
v Bulharsku :
- O písmenách
- Život Naumov
b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľova historikov :
-Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár, Ľ. Štúr, J.M. Hurban,).
c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky :
SLOVANSKÉ JAZYKY:
Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho jazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
INDOEURÓPSKY JAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.
6. téma: Literárne podoby a porovnanie obrazu ľudu a pánov v dielach slovenskej romantickej a realistickej literatúry
a.) Porovnanie hl. znakov romantizmu a realizmu:
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejovotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu :
ANDREJ SLÁDKOVIČ Tvorba: Marína, Nehaňte ľud môj, Ohlasy, Zaspievam pieseň o
slobodnej vlasti, Detvan, Milica…
Detvan
- lyricko-epická bás. skladba, v ktorej ospieval krásu slov. prírody a krásu čistého slov. charakteru. Dej skladby situoval do Detvy a kraja pod Poľanou, ideu slov. ľudu tu symbolizuje Martin Hudcovie a jeho milá Elena, pričom tieto postavy a ich vlastnosti sú idealizované, ale idealizovaný je i predstaviteľ pánskeho sveta – kráľ Matiáš.
Kompozícia: skladba začína básňou Vrstovníkom, v ktorej vyzýva svojich vrstovníkov, aby sa zaujímali o slov. ľud. Potom pokračuje 5 spevmi: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Epickú zložku kompozície tvorí jednoduchá dej. línia, lyrickú zložku tvoria opisy kraja pod Poľanou a úvahy o slov. ľude.
Rozbor jednotlivých spevov:
1. Martin – je oslavou krásy, prírody, pričom sa zdôrazňuje zrastenosť slov. ľudu s prírodou. Táto zrastenosť určuje i charakter. vlastnosti slov. národa. Je nedeľa, na lúke tancujú dievčatá, medzi nimi Elena, prichádza Martin, ktorý si zatancuje s najkrajšou z dievčat, vidí ako sokol zaútočí na zajaca a zabíja ho. Z Poľany počuje gajdy a vábia ho.
2. Družina – na Poľane pri vatre sedí skupina mládencov s bačom. Baran je dopečený a hostina sa začína. Sládkovič však tento obraz dopĺňa úvahami o ľud. umení, ukazuje ako spev, hra na fujare a gajdách, rezbárske umenie valachov sú prejavom tvorivých schopností ľudu a zárukou jeho budúcnosti, treba len veriť vo vlastné sily a rozvíjať vlastné schopnosti a potom nám budú všetci závidieť. Podozriví zbojníci snoria po okolí a zajmú Elenu, ktorá hľadá Martina. Martin sa zatiaľ priznáva priateľom, že zabil sokola a podľa krúžku na nohe zistia, že to bol kráľov sokol. Martin sa rozhodne čestne priznať a cestou oslobodí Elenu.
3. Slatinský jarmok – kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, aby videl ako žije ľud. Martin sa s ním stretne a statočne hovorí o sokolovi, o zbojníkoch a za odmenu dostáva od kráľa koňa a kantár.
4. Vohľady – tento spev je spevom Eleny. Básnik ju vykresľuje ako ideálnu Slovenku, ktorá krásne spieva, je verná a hrdá. Je sobota večer, Detva je vyčistená, všetko spí, len Elena na priedomí čaká na Martina. Prichádza neznámy vojak, ktorý ju zvádza, ona mu však pohrozí Martinom. Zahrá mu na drumbli, za čo dostáva prsteň. V závere vidíme zaľúbencov, ktorí sa boja odlúčenia.
5. Lapačka – ožíva tu atmosféra lapačiek. Po Detve chodia verbovači a lákajú chlapcov do vojska. K Hudcovcom za Martinom prichádzajú kráľ. poslovia s odkazom, aby prišiel na zámok. Prijíma ho sám kráľ a oznamuje mu, že bude slúžiť v jeho slávnom čiernom pluku. Martin súhlasí, prisahá vernosť kráľovi, len žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru – teda atribúty svojej nár. svojbytnosti.
P. O. HVIEZDOSLAV Tvorba: - lyrika – Sonety, Letorosty 1,2,3, Žalmy a hymny,
Prechádzka jarom, letom, Krvavé sonety
- epika – Hájnikova žena, Ežo a Gábor Vlkolinský,
Bútora a Čutora, Zuzanka Hraškovie, Kain
- dráma – Herodes a Herodia
Hájníkova žena
Dej: do vynovenej hájovne na Podvrši sa po smrti svojho otca, so zvolením starého zemepána Villányho, nasťahoval jeho syn mladý hájnik Mišo Čajka. Priviedol si sem i mladú ženu Hanku a prežijú v horskej samote šťastné chvíle. Na Podvršie však zablúdi Artuš Villany, ktorému sa mladá hájnička zaľúbila a podbieha jej. Počas poľovačky, keď Artuš poslal Miša na hon za jeleňom, prepadne Hanku a ona v obrane svoje ženskej cti ho zabije. Vinu berie na seba Miško a uväznia ho. A Hanka sa utrápená vracia do rodičovského domu. Jej matka sa však na smrť utrápi nad nešťastím Hanky a ona z veľkého bôľu upadá do šialenstva a blúdi po okolitých poliach a lesoch. Na súde žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no uprostred obhajcovej reči vtŕha do siene Hanka a priznáva sa k vine. Súd Miška oslobodzuje, vracia sa s Hankou znovu do horárne a trpezlivo ju lieči. Prispeje k tomu i Miško, zachraňujúci koč so starým Villanym a jeho dcérou od zahynutia v rozbúrenej rieke, ktorá strhla most. Nakoniec sa do hájovne vráti šťastie a Hanka sa vylieči.
- je to lyricko-epická bás. skladba, ktorá zobrazuje dramatický príbeh manžel. lásky a stavia do protikladu mravnosť ľudu proti zhýralosti šľachty, zároveň celý dej sa odohráva v krásnej hornooravskej prírode.
Kompozícia: skladba sa skladá z úvodnej básne Pozdrav, potom nasleduje 18 kapitol, ktoré sú dopĺňané piesňovými vsuvkami a končí sa básňou Zbohom. Základom kompozície je kontrast, ktorý sa prejavuje, napr. v protiklade ľudu a šľachty, mravnosti a zhýralosti, v tragickosti konfliktu a krásy prírody.
Hl. postavy: - ľud – Mišo Čajka, Hanka
-šľachta – Artuš Villany, starý Villany
Hl. myšlienka: autor tu vyjadril vieru v obrodu národa cez dravé ľudské vrstvy a odsúdil odcudzenú šľachtu, ktorá prináša ľudu iba utrpenie.
c.) Porovnanie Hájnikovej ženy a Detvana :
Ľud: v Detvanovi predstavitelia sú idealizovaný, sú ideálom slov. národa, v Hájnikovej žene sú to morálny pracujúci ľudia, majú tu i záporné vlastnosti
Šľachta: v Detvanovi je i panovník idealizovaný a podľa ľudu je i spravodlivý, v HŽ je mladá šľachta povýšenecká, nemorálna, egoistická, ale stará šľachta je spravodlivá a vie odpúšťať ľuďom
Konflikty: v HŽ je konflikt medzi prostým ľudom a šľachtou, medzi morálnosťou, čestnosťou – zhýralosťou, nemorálnosťou a tiež medzi umiestnením sveta chalúp (lesy sú symbolickým ochrancom sveta chalúp) a sveta kaštieľov (stoja na skalách a kopcoch).
d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby:
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejovotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov realizmu :
ANDREJ SLÁDKOVIČ Tvorba: Marína, Nehaňte ľud môj, Ohlasy, Zaspievam pieseň o
slobodnej vlasti, Detvan, Milica…
Detvan
- lyricko-epická bás. skladba, v ktorej ospieval krásu slov. prírody a krásu čistého slov. charakteru. Dej skladby situoval do Detvy a kraja pod Poľanou, ideu slov. ľudu tu symbolizuje Martin Hudcovie a jeho milá Elena, pričom tieto postavy a ich vlastnosti sú idealizované, ale idealizovaný je i predstaviteľ pánskeho sveta – kráľ Matiáš.
Kompozícia: skladba začína básňou Vrstovníkom, v ktorej vyzýva svojich vrstovníkov, aby sa zaujímali o slov. ľud. Potom pokračuje 5 spevmi: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady, Lapačka. Epickú zložku kompozície tvorí jednoduchá dej. línia, lyrickú zložku tvoria opisy kraja pod Poľanou a úvahy o slov. ľude.
Rozbor jednotlivých spevov:
1. Martin – je oslavou krásy, prírody, pričom sa zdôrazňuje zrastenosť slov. ľudu s prírodou. Táto zrastenosť určuje i charakter. vlastnosti slov. národa. Je nedeľa, na lúke tancujú dievčatá, medzi nimi Elena, prichádza Martin, ktorý si zatancuje s najkrajšou z dievčat, vidí ako sokol zaútočí na zajaca a zabíja ho. Z Poľany počuje gajdy a vábia ho.
2. Družina – na Poľane pri vatre sedí skupina mládencov s bačom. Baran je dopečený a hostina sa začína. Sládkovič však tento obraz dopĺňa úvahami o ľud. umení, ukazuje ako spev, hra na fujare a gajdách, rezbárske umenie valachov sú prejavom tvorivých schopností ľudu a zárukou jeho budúcnosti, treba len veriť vo vlastné sily a rozvíjať vlastné schopnosti a potom nám budú všetci závidieť. Podozriví zbojníci snoria po okolí a zajmú Elenu, ktorá hľadá Martina. Martin sa zatiaľ priznáva priateľom, že zabil sokola a podľa krúžku na nohe zistia, že to bol kráľov sokol. Martin sa rozhodne čestne priznať a cestou oslobodí Elenu.
3. Slatinský jarmok – kráľ Matej sa rozhodne ísť do Slatiny, aby videl ako žije ľud. Martin sa s ním stretne a statočne hovorí o sokolovi, o zbojníkoch a za odmenu dostáva od kráľa koňa a kantár.
4. Vohľady – tento spev je spevom Eleny. Básnik ju vykresľuje ako ideálnu Slovenku, ktorá krásne spieva, je verná a hrdá. Je sobota večer, Detva je vyčistená, všetko spí, len Elena na priedomí čaká na Martina. Prichádza neznámy vojak, ktorý ju zvádza, ona mu však pohrozí Martinom. Zahrá mu na drumbli, za čo dostáva prsteň. V závere vidíme zaľúbencov, ktorí sa boja odlúčenia.
5. Lapačka – ožíva tu atmosféra lapačiek. Po Detve chodia verbovači a lákajú chlapcov do vojska. K Hudcovcom za Martinom prichádzajú kráľ. poslovia s odkazom, aby prišiel na zámok. Prijíma ho sám kráľ a oznamuje mu, že bude slúžiť v jeho slávnom čiernom pluku. Martin súhlasí, prisahá vernosť kráľovi, len žiada, aby si mohol ponechať Elenu, valašku, kroj, vrkoče a fujaru – teda atribúty svojej nár. svojbytnosti.
P. O. HVIEZDOSLAV Tvorba: - lyrika – Sonety, Letorosty 1,2,3, Žalmy a hymny,
Prechádzka jarom, letom, Krvavé sonety
- epika – Hájnikova žena, Ežo a Gábor Vlkolinský,
Bútora a Čutora, Zuzanka Hraškovie, Kain
- dráma – Herodes a Herodia
Hájníkova žena
Dej: do vynovenej hájovne na Podvrši sa po smrti svojho otca, so zvolením starého zemepána Villányho, nasťahoval jeho syn mladý hájnik Mišo Čajka. Priviedol si sem i mladú ženu Hanku a prežijú v horskej samote šťastné chvíle. Na Podvršie však zablúdi Artuš Villany, ktorému sa mladá hájnička zaľúbila a podbieha jej. Počas poľovačky, keď Artuš poslal Miša na hon za jeleňom, prepadne Hanku a ona v obrane svoje ženskej cti ho zabije. Vinu berie na seba Miško a uväznia ho. A Hanka sa utrápená vracia do rodičovského domu. Jej matka sa však na smrť utrápi nad nešťastím Hanky a ona z veľkého bôľu upadá do šialenstva a blúdi po okolitých poliach a lesoch. Na súde žalobca žiada pre Miška smrť obesením, no uprostred obhajcovej reči vtŕha do siene Hanka a priznáva sa k vine. Súd Miška oslobodzuje, vracia sa s Hankou znovu do horárne a trpezlivo ju lieči. Prispeje k tomu i Miško, zachraňujúci koč so starým Villanym a jeho dcérou od zahynutia v rozbúrenej rieke, ktorá strhla most. Nakoniec sa do hájovne vráti šťastie a Hanka sa vylieči.
- je to lyricko-epická bás. skladba, ktorá zobrazuje dramatický príbeh manžel. lásky a stavia do protikladu mravnosť ľudu proti zhýralosti šľachty, zároveň celý dej sa odohráva v krásnej hornooravskej prírode.
Kompozícia: skladba sa skladá z úvodnej básne Pozdrav, potom nasleduje 18 kapitol, ktoré sú dopĺňané piesňovými vsuvkami a končí sa básňou Zbohom. Základom kompozície je kontrast, ktorý sa prejavuje, napr. v protiklade ľudu a šľachty, mravnosti a zhýralosti, v tragickosti konfliktu a krásy prírody.
Hl. postavy: - ľud – Mišo Čajka, Hanka
-šľachta – Artuš Villany, starý Villany
Hl. myšlienka: autor tu vyjadril vieru v obrodu národa cez dravé ľudské vrstvy a odsúdil odcudzenú šľachtu, ktorá prináša ľudu iba utrpenie.
c.) Porovnanie Hájnikovej ženy a Detvana :
Ľud: v Detvanovi predstavitelia sú idealizovaný, sú ideálom slov. národa, v Hájnikovej žene sú to morálny pracujúci ľudia, majú tu i záporné vlastnosti
Šľachta: v Detvanovi je i panovník idealizovaný a podľa ľudu je i spravodlivý, v HŽ je mladá šľachta povýšenecká, nemorálna, egoistická, ale stará šľachta je spravodlivá a vie odpúšťať ľuďom
Konflikty: v HŽ je konflikt medzi prostým ľudom a šľachtou, medzi morálnosťou, čestnosťou – zhýralosťou, nemorálnosťou a tiež medzi umiestnením sveta chalúp (lesy sú symbolickým ochrancom sveta chalúp) a sveta kaštieľov (stoja na skalách a kopcoch).
d.) Štýlové rozvrstvenie slov. zásoby:
7. téma : Postavenie zemianstva v umeleckej tvorbe J. Kalinčiaka, S. H. Vajanského, P.O. Hviezdoslava a M. Kukučina.
a.) Čo je zemianstvo :
Je nižšie vrstva šľachty, ktorá vlastní väčšinu pôdy, ktorú prenajíma sedliakom
b.) Dôvody o záujem o zemianstvo medzi slov. spis. :
Spisovatelia chceli poukázať na povýšeneckú a zároveň upadajúcu časť spoločnosti – zemianstvo a zároveň im dávali rady, ako by z tejto krízy mohli výjsť. Väčšina je pomaďarčená a má politickú a spol. moc. A preto si autori vybrali za hl. tému zemianstvo, aby pomohli ľudu.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby :
JÁN KALINČIAK tvorba: Historické povesti – Bozkovci, Serbianka, Knieža liptovské,
Mládenec slovenský, Mních, Púť lásky
Humoristická próza – Reštaurácia
Reštaurácia : je humoristicko-parodická novela, ktorá humorným a satirickým spôsobom zachytáva voľby vicišpána v 30-tych rokoch 19. stor. Má podtitul „Obrazy z nedávnych čias“.
Kompozícia: novela, hoci sa skladá z 10 kapitol nie je kompozične ucelené dielo, ale tvorí ju len rad obrazov, výjavov voľne prepojených láskou Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Dôležitou súčasťou diela je množstvo ľudových prísloví a porekadiel.
Hl. postavy: Anička Bešeňovská, Štefan Levický, Adam Bešeňovský – otec, Ondrej Levický – strýko, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, gróf Želinský.
Hl. myšlienka: Autor v tomto diele podáva obraz zemianstva v humoricko-satirickej podobe. Je k zemianstvu kritický, pretože ukazuje ako upadá hospodársky a morálne. Vidíme to najmä na postave Matiáša Bešeňovského, ktorý je za peniaze ochotný predať hoci čo i hoci koho, ale podobní sú si aj ostatní páni bratia – zemania, lebo vo voľbách volia toho, kto im dá viac vypiť a zajesť.
Dej: Adam sa chce stať vo voľbách prvým vicišpánom. Jeho protikandidátom je Ján Potocký. Adam má dcéru Aničku, ktorú sľúbil za ženu grófovi Želinskému, ktorý financoval jeho kampaň. Lenže Anička miluje Štefan Levického. Adam mu ju nechce dať a posmešne sa vyjadrí, že len v prípade keď bude druhým vicišpánom. Tohoto sľubu sa chytí Štefanov strýko Levický a sľúbi Levických hlasy Potockému, v prípade, že urobí Štefana druhým vicišpánom. Potocký to sľúbi. Potocký chce získať na svoju stranu i vábnika Matiáša Bešeňovského, ten ho však zradí, lebo je to podplatný človek idúci za tým, kto dá viac. Za trest ho Levický chytia, z inscenujú nad ním súd, zbijú ho, čím stratil zemiansku česť a držia ho v šachu. Preto i nakoniec vo voľbách väčšinou hlasov víťazí Ján Potocký, mladý Štefan Levický sa stáva druhým vicišpánom a Adam Bešeňovský i keď nerád je nútený dať Štefanovi svoju dcéru Aničku za ženu.
Púť lásky: je príbeh odohrávajúci sa v okolí Myjavy, keď pán hradu Branč – Janko Černok sa zaľúbi do najkrajšej dievčiny z Myjavy. Chcú sa zobrať, ale v deň svadby Aga Osman – veliteľ Turkov unáša Černoka, lebo on si chce tiež zobrať Žofiu. Žofia v zármutku hľadá Janka , až kým neprichádza do Turecka, kde Aga Osman zistí, že Žofia ľúbi Janka, tak ho púšťa. Pri návrate domov Janka zabijú sedliaci v domnení , že je Turek, lebo mal turecké šaty. O niekoľko týždňov umiera i Žofia, a na jej hrob i Janov chodí Žofiin otec i tiež Aga Osman.
Svetozár Hurban VAJANSKÝ - tvorba : román – Kotlín, Koreň a výhonky, Suchá ratolesť
novela – Letiace tiene.
poézia – Tatry a more, Spod jarma, Verše.
Suchá ratolesť : do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje so svojím prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slov. národa – statkár Vanovský, jeho žena Mária ich chovanica Anna, vdova Adela Rybárička, učiteľ Tichý … na druhej strane Maďari - Svatnay, gróf Vinický, Sladič … Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolané národným útlakom. On zasahuje do ostatných sporov (duel Radoloského so Svatnayom), no vyvrchoľuje vo volebných scénach. Stanislava upúta osobnosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragicky údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slov. národa. Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje, ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ a maliar Werner. Na výlete pod Vodinským hradom ho zaujme čarovný zjav mladej vdovy Adély Rybáričky. Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej ho vyzýva Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania. Adéla Rybárička opatruje ťažko raneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobranným zápasom slovenského ľudu.
Tento román zachytáva problémy zemianstva a národného zápasu 60. a 70. rokov 19. stor. Vajanský však vedome nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
Téma: Život slovenského národa a postavenie zemianstva.
Prostredie: Dedina Rudopolie na Západnom Slovensku v 60. – 70. rokoch
Kompozícia: Román má bohatú dejovú líniu, skladá sa z 10 kapitol a je rámcovaný dvomi scénami. Na začiatku je to cesta kočom Vanovských, na konci je to znova cesta kočom Vanovských, ale po roku.
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Po štúdiách sa vracia domov na kaštieľ. Z počiatku ho nezaujíma národnostná problematika, mení sa až pod vplyvom učiteľa Tichého, Vanovských a Adély.
Karol Vanovský – národný uvedomelý statkár, ktorý pre hospodárske a národnostné otázky zanedbáva manželku, čo sa v závere mení.
Mária Vanovská – krásna statkárova manželka, cíti sa opustená, ale je verná svojmu manželovi a v závere znova nájdu cestu k sebe.
Adéla – mladá, krásna vdova, nekonvenčná, samostatná. Má hlboký vzťah k slovenskému národu.
Albert Tichý – učiteľ a priateľ Vanovských, všetky svoje sily venuje pre slovenský národ. Prežíva tragickú lásku k slepnúcej Anne, ktorá mu zomiera.
Hl. myšlienka: Autor sa v románe zaoberá myšlienkou, kto má stáť na čele slovenského národa. Hoci zemianstvo pokladá za suchú ratolesť kmeňa slovenského národa myslí, že najlepší jednotlivci z jeho radov s pevným hospodárskym zázemím – Karol Vanovský, alebo s vysokou inteligenciou a rozhľadenosťou vo svete – Stanislav Rudopoľský, by mohli stáť na čele národa.
P. O. HVIEZDOSLAV tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
Ežo Vlkolinský – po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem matka ho vyhnala z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofou a po nej sa Ežo usadí v kurií, ktorú bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov so starou mamou Ester.
V tomto spoločenskom epose autor spomína na svoje rodisko, ktoré tu nazýva Vlkolincom. Zaoberá sa tu problematikou zemianstva a jeho pomerom k sedliactvu. Zemania ako nižšia šľachta dávali obyčajnému ľudu neustále pocítiť svoju moc. Mnohí z nich sa nevedeli zmieriť zo zrušením poddanstva a stavovských rozdielov. Tak i vo Vlkolíne sa zemania i tí chudobní nevedeli zbaviť rodovej pýchy. Oddeľovali sa od sedliakov na priadkach, zábavách a v kostoloch. Inak sa obliekali, inak sa rozprávali. Takouto pyšnou zemiankou bola i Ežova matka Estera, ktorá sa dostáva do konfliktu s vlastným synom Ežom, pretože ten chodí so sedliačkou Žofiou Bockovie, ktorú si berie za ženu. Ežo je tak moderný mladý človek, akýsi priekopník v zbližovaní zemanov a sedliakov. Preňho je zemianstvo zašlá sláva, rodová pýcha nič neznamená a jeho prípitok na vlastnej svadbe o rovnosti ľudí pred bohom znamená, že sa rozišiel navždy s triednymi predsudkami.
Gábor Vlkolinský – bol Ežov príbuzný, bol prvým družbom na jeho svadbe. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, ktorej morálny a hmotný rozklad je typický pre tedajšiu dobu. Matka pije a otec jedinú záchranu rodiny vidí v tom, že by Gábor priviedol do domu gazdinú. On by si i priviedol, ale každá matka sa bojí dať dcéru do domu pijanky. Na Ežov podnet sa začína Gábor zaujímať o Marku Tomašovie. Tá však stále myslí na Eža, ktorý ju zanechal kvôli Žofe. Gábor skúša šťastie u Driečnej Zuzky, tú mu však v tanci preberie pán Aladár. Ťažko znáša tento neúspech, navyše mu umiera Marka Tomašovie, a keď mu zomrie i matka a keď začne piť i otec, ktorý prehajdákava zvyšok majetku, nešťastný Gábor sa chce hodiť na kosu. Zabráni mu v tom Ežo a vnukne mu spásonosnú myšlienku nech ide na pytačky do Blažkov. Takto sa skrachovaný zeman zachraňuje v chudobnej sedliackej rodine.
MARTIN KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Keď báčik z Chochoľova umrie – priekupník Ondrej Tráva z Kamenia sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adúšom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami, ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti sa vyberie k Adúšovi až po jarmoku v Svätom Tomášovi. Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juraňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adúšovho majetku. Návšteva u Adúša ho o tom presvedčí, no Adúš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeňa zvalí na Trávu, že nedodržal dohovorený termín. O Adúšovi Domanickom je známe, že je na pokraji úpadku, a že čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Keď Adúšovi príde Ondrej Tráva je prekvapený. Ondrej už od Adúša nežiada vrátenie desiatky, alebo jačmeňa, ale žiada od neho jasene za sypárňou. Adúš zostáva prekvapený a spytuje sa, kto mu to navrhol. Ondrej sa odvoláva na Adama Adúšovho paholka, ktorého Adúš okamžite vyháňa. Adúš sa chce z toho vyvliecť, ale nedarí sa mu. Adúš sa snaží Ondreja prehovoriť, že tam má pochovaných starých rodičov a rodičov. Ale Ondrej sa nedá a Adúšovi vraví, keď môžeš okrádať živých môžeš aj mŕtvych. Po tomto výroku sa Adúš zamyslel a náhle sa zmenil. Priznal sa, že jačmene má, ibaže peniaze rozhajdákal. Dohodli sa, že na jarmoku v Zámostí sa vyrovnajú. Aj sa tak stalo.
Táto poviedka sa zaoberá problematikou zemianstva. Pre Kukučína zemianstvo ako celok, hmotne a morálne upadá, ale jednotlivci by sa azda ešte mohli obrodiť. Ukazuje to na hlavnej postave Adúšovi, ktorého postavenie charakterizuje i menom, ale ktorého pri pohľade na zašlú slávu a svoje konanie nenecháva celkom padnúť. Kukučín ukazuje i niečo naviac, ukazuje novo nasledujúcu buržoáznu triedu, ktorú predstavuje priekupník Ondrej Tráva. Ondrej je človek dravý, nezničiteľný, príznačný je preňho triedny sen, keď všetci sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dom v stráni – je jeden z najvýznamnejších Kukučínových románov. Jeho dej sa odohráva v Dalmácii, ale je to len preto, aby mohol slobodne vyjadriť svoje názory na sedliactvo a vzťah sedliakov a statkárov. Kukučín tu hovorí o rozpade patriarchátneho sedliactva (smrť Mate Beraca) a tiež o nemožnosti rovnocenného vzťahu medzi sedliactvom a statkárstvom (vznik a rozpad medzi Katicou a Nikom).
Pod Grabovihom žije rodina roľníka Mateka Beraca. Na hostinu prichádzajú zo služby v meste i jeho dve dcéry Matia a Katica. Na panskom plese sa zahladí syn statkárky Šory Anzuly, mladý Niko Dubčič do Katice a rozvinie sa medzi nimi ľúbosť. Šora Anzula mu pripravovala inú nevestu a to dcéru priateľky Doricu Zorkovičovú, ktorá v tom čase bola v ústave pre výchovu dievčat. Nesúhlasí ani Mate, Katicin otec, no nakoniec sa s Nikovou matkou dohodne, že mladým nebudú brániť, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku, alebo len o chvíľkové očarenie. Žiarli iba Paško Bobica – chudobný mládenec, ktorý Katicu veľmi ľúbi. Zandome zariadi, aby odišiel do služby do mesta. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Medzi obidvoma dochádza k prudkej zrážke, pretože Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice. Po oberačke ochorie Mate a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá jeho rodina. Dubčicovci, Zozkovičovci a nakoniec sa zmieruje i Katica, ktorej lásku si znova získava Paško Bobica.
d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach :
P.O. Hviezdoslav ukazuje celkový hmotný, ale i morálny úpadok zemianstva, pričom jedinú jeho záchranu vidí v splynutí zo sedliactvom, ako to symbolicky naznačuje svadba Eža a Žofy.
S.H. Vajanský nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
M. Kukučín vidí zemianstvo ako celok hmotne a morálne upadať, ale jednotlivci by sa
azda ešte mohli obrodiť.
e.) Frazeologizmy :
Je to súčasťou lexikológie a je to náuka o frazeologizmoch. Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá najmä z dvoch slov a má obrazný prenesený význam.
Ľudové – príslovie a porekadlá
Intelektuálne – sú prevzaté prostredníctvom vzdelania, najmä z latinčiny.
Europeizmy – sú spoločné pre viaceré jazyky, najmä pre slovanské.
Je nižšie vrstva šľachty, ktorá vlastní väčšinu pôdy, ktorú prenajíma sedliakom
b.) Dôvody o záujem o zemianstvo medzi slov. spis. :
Spisovatelia chceli poukázať na povýšeneckú a zároveň upadajúcu časť spoločnosti – zemianstvo a zároveň im dávali rady, ako by z tejto krízy mohli výjsť. Väčšina je pomaďarčená a má politickú a spol. moc. A preto si autori vybrali za hl. tému zemianstvo, aby pomohli ľudu.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby :
JÁN KALINČIAK tvorba: Historické povesti – Bozkovci, Serbianka, Knieža liptovské,
Mládenec slovenský, Mních, Púť lásky
Humoristická próza – Reštaurácia
Reštaurácia : je humoristicko-parodická novela, ktorá humorným a satirickým spôsobom zachytáva voľby vicišpána v 30-tych rokoch 19. stor. Má podtitul „Obrazy z nedávnych čias“.
Kompozícia: novela, hoci sa skladá z 10 kapitol nie je kompozične ucelené dielo, ale tvorí ju len rad obrazov, výjavov voľne prepojených láskou Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Dôležitou súčasťou diela je množstvo ľudových prísloví a porekadiel.
Hl. postavy: Anička Bešeňovská, Štefan Levický, Adam Bešeňovský – otec, Ondrej Levický – strýko, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, gróf Želinský.
Hl. myšlienka: Autor v tomto diele podáva obraz zemianstva v humoricko-satirickej podobe. Je k zemianstvu kritický, pretože ukazuje ako upadá hospodársky a morálne. Vidíme to najmä na postave Matiáša Bešeňovského, ktorý je za peniaze ochotný predať hoci čo i hoci koho, ale podobní sú si aj ostatní páni bratia – zemania, lebo vo voľbách volia toho, kto im dá viac vypiť a zajesť.
Dej: Adam sa chce stať vo voľbách prvým vicišpánom. Jeho protikandidátom je Ján Potocký. Adam má dcéru Aničku, ktorú sľúbil za ženu grófovi Želinskému, ktorý financoval jeho kampaň. Lenže Anička miluje Štefan Levického. Adam mu ju nechce dať a posmešne sa vyjadrí, že len v prípade keď bude druhým vicišpánom. Tohoto sľubu sa chytí Štefanov strýko Levický a sľúbi Levických hlasy Potockému, v prípade, že urobí Štefana druhým vicišpánom. Potocký to sľúbi. Potocký chce získať na svoju stranu i vábnika Matiáša Bešeňovského, ten ho však zradí, lebo je to podplatný človek idúci za tým, kto dá viac. Za trest ho Levický chytia, z inscenujú nad ním súd, zbijú ho, čím stratil zemiansku česť a držia ho v šachu. Preto i nakoniec vo voľbách väčšinou hlasov víťazí Ján Potocký, mladý Štefan Levický sa stáva druhým vicišpánom a Adam Bešeňovský i keď nerád je nútený dať Štefanovi svoju dcéru Aničku za ženu.
Púť lásky: je príbeh odohrávajúci sa v okolí Myjavy, keď pán hradu Branč – Janko Černok sa zaľúbi do najkrajšej dievčiny z Myjavy. Chcú sa zobrať, ale v deň svadby Aga Osman – veliteľ Turkov unáša Černoka, lebo on si chce tiež zobrať Žofiu. Žofia v zármutku hľadá Janka , až kým neprichádza do Turecka, kde Aga Osman zistí, že Žofia ľúbi Janka, tak ho púšťa. Pri návrate domov Janka zabijú sedliaci v domnení , že je Turek, lebo mal turecké šaty. O niekoľko týždňov umiera i Žofia, a na jej hrob i Janov chodí Žofiin otec i tiež Aga Osman.
Svetozár Hurban VAJANSKÝ - tvorba : román – Kotlín, Koreň a výhonky, Suchá ratolesť
novela – Letiace tiene.
poézia – Tatry a more, Spod jarma, Verše.
Suchá ratolesť : do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje so svojím prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slov. národa – statkár Vanovský, jeho žena Mária ich chovanica Anna, vdova Adela Rybárička, učiteľ Tichý … na druhej strane Maďari - Svatnay, gróf Vinický, Sladič … Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolané národným útlakom. On zasahuje do ostatných sporov (duel Radoloského so Svatnayom), no vyvrchoľuje vo volebných scénach. Stanislava upúta osobnosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragicky údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slov. národa. Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje, ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ a maliar Werner. Na výlete pod Vodinským hradom ho zaujme čarovný zjav mladej vdovy Adély Rybáričky. Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej ho vyzýva Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania. Adéla Rybárička opatruje ťažko raneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobranným zápasom slovenského ľudu.
Tento román zachytáva problémy zemianstva a národného zápasu 60. a 70. rokov 19. stor. Vajanský však vedome nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
Téma: Život slovenského národa a postavenie zemianstva.
Prostredie: Dedina Rudopolie na Západnom Slovensku v 60. – 70. rokoch
Kompozícia: Román má bohatú dejovú líniu, skladá sa z 10 kapitol a je rámcovaný dvomi scénami. Na začiatku je to cesta kočom Vanovských, na konci je to znova cesta kočom Vanovských, ale po roku.
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Po štúdiách sa vracia domov na kaštieľ. Z počiatku ho nezaujíma národnostná problematika, mení sa až pod vplyvom učiteľa Tichého, Vanovských a Adély.
Karol Vanovský – národný uvedomelý statkár, ktorý pre hospodárske a národnostné otázky zanedbáva manželku, čo sa v závere mení.
Mária Vanovská – krásna statkárova manželka, cíti sa opustená, ale je verná svojmu manželovi a v závere znova nájdu cestu k sebe.
Adéla – mladá, krásna vdova, nekonvenčná, samostatná. Má hlboký vzťah k slovenskému národu.
Albert Tichý – učiteľ a priateľ Vanovských, všetky svoje sily venuje pre slovenský národ. Prežíva tragickú lásku k slepnúcej Anne, ktorá mu zomiera.
Hl. myšlienka: Autor sa v románe zaoberá myšlienkou, kto má stáť na čele slovenského národa. Hoci zemianstvo pokladá za suchú ratolesť kmeňa slovenského národa myslí, že najlepší jednotlivci z jeho radov s pevným hospodárskym zázemím – Karol Vanovský, alebo s vysokou inteligenciou a rozhľadenosťou vo svete – Stanislav Rudopoľský, by mohli stáť na čele národa.
P. O. HVIEZDOSLAV tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
Ežo Vlkolinský – po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem matka ho vyhnala z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofou a po nej sa Ežo usadí v kurií, ktorú bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov so starou mamou Ester.
V tomto spoločenskom epose autor spomína na svoje rodisko, ktoré tu nazýva Vlkolincom. Zaoberá sa tu problematikou zemianstva a jeho pomerom k sedliactvu. Zemania ako nižšia šľachta dávali obyčajnému ľudu neustále pocítiť svoju moc. Mnohí z nich sa nevedeli zmieriť zo zrušením poddanstva a stavovských rozdielov. Tak i vo Vlkolíne sa zemania i tí chudobní nevedeli zbaviť rodovej pýchy. Oddeľovali sa od sedliakov na priadkach, zábavách a v kostoloch. Inak sa obliekali, inak sa rozprávali. Takouto pyšnou zemiankou bola i Ežova matka Estera, ktorá sa dostáva do konfliktu s vlastným synom Ežom, pretože ten chodí so sedliačkou Žofiou Bockovie, ktorú si berie za ženu. Ežo je tak moderný mladý človek, akýsi priekopník v zbližovaní zemanov a sedliakov. Preňho je zemianstvo zašlá sláva, rodová pýcha nič neznamená a jeho prípitok na vlastnej svadbe o rovnosti ľudí pred bohom znamená, že sa rozišiel navždy s triednymi predsudkami.
Gábor Vlkolinský – bol Ežov príbuzný, bol prvým družbom na jeho svadbe. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, ktorej morálny a hmotný rozklad je typický pre tedajšiu dobu. Matka pije a otec jedinú záchranu rodiny vidí v tom, že by Gábor priviedol do domu gazdinú. On by si i priviedol, ale každá matka sa bojí dať dcéru do domu pijanky. Na Ežov podnet sa začína Gábor zaujímať o Marku Tomašovie. Tá však stále myslí na Eža, ktorý ju zanechal kvôli Žofe. Gábor skúša šťastie u Driečnej Zuzky, tú mu však v tanci preberie pán Aladár. Ťažko znáša tento neúspech, navyše mu umiera Marka Tomašovie, a keď mu zomrie i matka a keď začne piť i otec, ktorý prehajdákava zvyšok majetku, nešťastný Gábor sa chce hodiť na kosu. Zabráni mu v tom Ežo a vnukne mu spásonosnú myšlienku nech ide na pytačky do Blažkov. Takto sa skrachovaný zeman zachraňuje v chudobnej sedliackej rodine.
MARTIN KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Keď báčik z Chochoľova umrie – priekupník Ondrej Tráva z Kamenia sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adúšom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami, ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti sa vyberie k Adúšovi až po jarmoku v Svätom Tomášovi. Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juraňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adúšovho majetku. Návšteva u Adúša ho o tom presvedčí, no Adúš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeňa zvalí na Trávu, že nedodržal dohovorený termín. O Adúšovi Domanickom je známe, že je na pokraji úpadku, a že čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Keď Adúšovi príde Ondrej Tráva je prekvapený. Ondrej už od Adúša nežiada vrátenie desiatky, alebo jačmeňa, ale žiada od neho jasene za sypárňou. Adúš zostáva prekvapený a spytuje sa, kto mu to navrhol. Ondrej sa odvoláva na Adama Adúšovho paholka, ktorého Adúš okamžite vyháňa. Adúš sa chce z toho vyvliecť, ale nedarí sa mu. Adúš sa snaží Ondreja prehovoriť, že tam má pochovaných starých rodičov a rodičov. Ale Ondrej sa nedá a Adúšovi vraví, keď môžeš okrádať živých môžeš aj mŕtvych. Po tomto výroku sa Adúš zamyslel a náhle sa zmenil. Priznal sa, že jačmene má, ibaže peniaze rozhajdákal. Dohodli sa, že na jarmoku v Zámostí sa vyrovnajú. Aj sa tak stalo.
Táto poviedka sa zaoberá problematikou zemianstva. Pre Kukučína zemianstvo ako celok, hmotne a morálne upadá, ale jednotlivci by sa azda ešte mohli obrodiť. Ukazuje to na hlavnej postave Adúšovi, ktorého postavenie charakterizuje i menom, ale ktorého pri pohľade na zašlú slávu a svoje konanie nenecháva celkom padnúť. Kukučín ukazuje i niečo naviac, ukazuje novo nasledujúcu buržoáznu triedu, ktorú predstavuje priekupník Ondrej Tráva. Ondrej je človek dravý, nezničiteľný, príznačný je preňho triedny sen, keď všetci sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dom v stráni – je jeden z najvýznamnejších Kukučínových románov. Jeho dej sa odohráva v Dalmácii, ale je to len preto, aby mohol slobodne vyjadriť svoje názory na sedliactvo a vzťah sedliakov a statkárov. Kukučín tu hovorí o rozpade patriarchátneho sedliactva (smrť Mate Beraca) a tiež o nemožnosti rovnocenného vzťahu medzi sedliactvom a statkárstvom (vznik a rozpad medzi Katicou a Nikom).
Pod Grabovihom žije rodina roľníka Mateka Beraca. Na hostinu prichádzajú zo služby v meste i jeho dve dcéry Matia a Katica. Na panskom plese sa zahladí syn statkárky Šory Anzuly, mladý Niko Dubčič do Katice a rozvinie sa medzi nimi ľúbosť. Šora Anzula mu pripravovala inú nevestu a to dcéru priateľky Doricu Zorkovičovú, ktorá v tom čase bola v ústave pre výchovu dievčat. Nesúhlasí ani Mate, Katicin otec, no nakoniec sa s Nikovou matkou dohodne, že mladým nebudú brániť, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku, alebo len o chvíľkové očarenie. Žiarli iba Paško Bobica – chudobný mládenec, ktorý Katicu veľmi ľúbi. Zandome zariadi, aby odišiel do služby do mesta. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Medzi obidvoma dochádza k prudkej zrážke, pretože Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice. Po oberačke ochorie Mate a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá jeho rodina. Dubčicovci, Zozkovičovci a nakoniec sa zmieruje i Katica, ktorej lásku si znova získava Paško Bobica.
d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach :
P.O. Hviezdoslav ukazuje celkový hmotný, ale i morálny úpadok zemianstva, pričom jedinú jeho záchranu vidí v splynutí zo sedliactvom, ako to symbolicky naznačuje svadba Eža a Žofy.
S.H. Vajanský nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
M. Kukučín vidí zemianstvo ako celok hmotne a morálne upadať, ale jednotlivci by sa
azda ešte mohli obrodiť.
e.) Frazeologizmy :
Je to súčasťou lexikológie a je to náuka o frazeologizmoch. Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá najmä z dvoch slov a má obrazný prenesený význam.
Ľudové – príslovie a porekadlá
Intelektuálne – sú prevzaté prostredníctvom vzdelania, najmä z latinčiny.
Europeizmy – sú spoločné pre viaceré jazyky, najmä pre slovanské.
8. téma : Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe J. Chalúpku, J. Palárika a J. G. Tajovského.
a.) Vývoj drámy v SR:
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr
Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.
JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.
Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.
J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci
Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.
c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr
Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.
JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.
Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.
J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci
Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.
c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.
9. téma : Estetický, filozofický, morálny a spoločenský prínos svetovej realistickej lit..
a.) Porovnajte romantizmus a realizmus :
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Prehľad svet. realizmu :
Anglická realistická lit.
CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román : Jana Eyrová
EMILY BRONTEOVÁ – román : Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – román : Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David
Copperfield, Malá Doritka
rozprávky : Vianočné knihy
Francúzska realistická lit.
HEMRI BEYLE-STENDHAL – román :Čierny a čierny, Kaztúza parmska
GUSTAVE FLAUBERT – román :Pani Bovaryová, Citová výchova
GUY de MAUPASSANT – román : Miláčik,
realistická satira : Mont-Oriot
HONORÉ de BALZAC – zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Nemecká realistická lit.
GERHART HAUPTMANN – komédia : Bobrí kožuch
novela : Apoštol
dráma : Ifigénia v Aulide, Elektra
román : Emanuele Guint, blázon v Kristu
GOTTFRIED KELLER – novela : Rómeo a Júlia na dedine, Šaty robia človeka
román : Martin Salander
HENRICH IBSEN – dráma : Peer Gynt, Nora, Staviteľ Solness
BJORNSTJERNE BJORNSON – div. hra : Rukavička
poviedka : Veselý chlapec, Rybárča
báseň : Áno ,milujem túto krajinu
Poľská realistická lit.
BOLESLAW PRUSH – epopeja : Bábka
hist. román : Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – trilógia : Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowski román : Guo vadis
Maďarská realistická lit.
IMRE MADÁCH – dráma : Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – poviedka : Slovenský rodáci
román : Posledný hradný pán, Podivné manželstvo
Ruská realistická lit.
N. V. GOGOĽ – komédia : Revízor
román : Mŕtve duše
I. S. TURGENEV – román : Rudin, Otcovia a deti
F. M. DOSTOJEVSKY – román : Biedny ľudia, Zločin a trest, Idiot,
Bratia Kamarovovci
L. M. TOLSTOJ – román : Vojna a mier, Anna Kareninova, Vzkriesenie
A. P. ČECHOV – div. hry : Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
Česká realistická lit.
JÁN NERUDA – bas. zb. : Hřbitovní chvíli, Knihy veršú
balada : Poslání na Slovensku, Písne kosmické, Jak lvové bijem o mříže, Balada o romance, Prosté motívy
bas. kniha : Zpěvy pátečné
kniha próz : Arabesky, Povídky malostranské
c.) Tvorba autorov :
HONORÉ de BALZAC
- bol stelesnením ľudských slabostí a spis. geniality. Písal väčšinou romány a poviedky, v ktorých často krát postavy prechádzali z diela do diela. Hl. postavy boli uňho väčšinou z radu buržoázie. Typická pre jeho diela bola tzv. Balzacovska komp. = romány začínali väčšinou opisom prostredia a postáv. Dej je z počiatku pomalý, rozvláčny, potom sa prudko stupňuje a končí sa tragicky.
Zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Otec Goriot
Námet : život v Paríži v polovici 19. stor.
Téma : bezhraničná láska otca k svojim dvom dcéram a ich nevďak a cynizmus.
Prostredie : Paríž v polovici 19. stor
Kompozícia : je delený na kapitoly. Začína sa opisom prostredia, penziónu pani Vaguerovej, pokračuje rozsiahlymi char. hl. hrdinov. Dej je z počiatku rozvláčny, neskôr sa jeho tempo stupňuje a končí tragicky smrťou otca Goriota.
Hl. myšlienka : autor prostredníctvom individuálnych osudov ukazuje úpadok citov a mravností pod vplyvom odlúčenej buržoáznej spol..
Hl. postavy : otec Goriot – je to bývalý obchodník, ktorý zbohatol nie celkom čestným spôsobom počas francúzskej burž. rev.. Po smrti manželky svoju lásku venoval dvom dcéram. Jeho snom bolo dobre ich vydať. Postupne ho dcéry oberú o všetko a umiera chudobný a opustený.
Eugéne de Rastignac – mladý študent, pochádza z chudobnej vidieckej - šľachtickej rodiny, túži po bohatstve, k čomu existujú pre ne dve cesty. Jedna cesta zločinu, druhá cez spálne bohatých dám.
Anastasia de Restaud, Delphine de Nucingen – dcéry otca Goriota. Cinické, hanbia sa za otca a poznajú ho dovtedy kým má peniaze.
Vautrin – bývalý galejník, energický, neštíti sa ničoho ani zločinu. Uznáva heslo
„ Účel svätí prostriedky“
Dej : Začína sa opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spol.. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. V jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž. Nik o ňom nič nevie, volá sa otec Goriot. Do penziónu prišiel bohatý, ale hoci žil skromne, z roka na rok býval vyššie a vyššie. Preto sa stal zdrojom klebiet najmä Vautrina. Ďalším obyvateľom bol študent Eugéne de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších spol. kruhov. Preto navštevuje svoju príbuznú pani de Beausseant, aby si našiel bohatú a vplyvnú milenku (inú cestu mu radí Vautrin, cestu zločinu). U nej sa zoznámi s Anastásiou de Restaud, ktorá ho pozýva domov a tam náhodou stretá otca Goriota. Postupne sa pred Eugénom začína rozmotávať tajuplný Goriotov život. Anastásia je jedna z jeho dcér vydatá za šľachtica, Delphine vydatá za bankára. Delphine sa stáva Eugénovou milenkou a keď sa to dozvie otec, zariaďuje im byt tak, aby aspoň mohol vidieť jednu zo svojich dcér. Keď však Goriot ochorie a zomiera stará sa oň Eugén s priateľom. Dcéry nemajú čas, jedna je pohádaná s manželom a druhá sa chystá na ples. Nakoniec otec Goriot zomiera, v zúfalých úvahách o obrovskej otcovskej láske a nevďaku detí. Na jeho pohreb dcéry posielajú prázdne koče s erbami a za kočom kráča len Eugén a sluha.
d.) charakteristika a druhy charakteristík
Charakteristika: je druh opisu, kde vystihujeme základné, podstatné a typické znaky pozorovaného predmetu, alebo javu, ktoré zaraďujú tento predmet alebo jav do istej skupiny a odlišujú ho od inej skupiny predmetov a javov.
- priama : vzniká priamym vymenovaním charakterových vlastností človeka
- nepriama : vzniká vtedy, keď vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
- individuálna : je charakteristika určitého jedinca
- skupinová : je charakteristika určitej skupiny, ktorá má určité spoločné znaky, črty a vlastnosti
- objektívna : vzniká vtedy, keď vymenúvame vlastnosti osoby komplexne a nezaujate
- subjektívna : vzniká vtedy, keď autor vyberá iba niektoré vlastnosti
- administratívna : zaraďujeme k nej ako druh osobný posudok, protokol a životopis, musí byť subjektívna
- karikatúra : druh umeleckej charakteristiky, ktorá vzniká vtedy, keď zveličíme niektorú vnútornú, alebo vonkajšiu vlastnosť a je jedno či dobrú, alebo zlúautocharakteristika : vzniká vtedy, keď charakterizujeme seba samého
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Prehľad svet. realizmu :
Anglická realistická lit.
CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román : Jana Eyrová
EMILY BRONTEOVÁ – román : Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – román : Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David
Copperfield, Malá Doritka
rozprávky : Vianočné knihy
Francúzska realistická lit.
HEMRI BEYLE-STENDHAL – román :Čierny a čierny, Kaztúza parmska
GUSTAVE FLAUBERT – román :Pani Bovaryová, Citová výchova
GUY de MAUPASSANT – román : Miláčik,
realistická satira : Mont-Oriot
HONORÉ de BALZAC – zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Nemecká realistická lit.
GERHART HAUPTMANN – komédia : Bobrí kožuch
novela : Apoštol
dráma : Ifigénia v Aulide, Elektra
román : Emanuele Guint, blázon v Kristu
GOTTFRIED KELLER – novela : Rómeo a Júlia na dedine, Šaty robia človeka
román : Martin Salander
HENRICH IBSEN – dráma : Peer Gynt, Nora, Staviteľ Solness
BJORNSTJERNE BJORNSON – div. hra : Rukavička
poviedka : Veselý chlapec, Rybárča
báseň : Áno ,milujem túto krajinu
Poľská realistická lit.
BOLESLAW PRUSH – epopeja : Bábka
hist. román : Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – trilógia : Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowski román : Guo vadis
Maďarská realistická lit.
IMRE MADÁCH – dráma : Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – poviedka : Slovenský rodáci
román : Posledný hradný pán, Podivné manželstvo
Ruská realistická lit.
N. V. GOGOĽ – komédia : Revízor
román : Mŕtve duše
I. S. TURGENEV – román : Rudin, Otcovia a deti
F. M. DOSTOJEVSKY – román : Biedny ľudia, Zločin a trest, Idiot,
Bratia Kamarovovci
L. M. TOLSTOJ – román : Vojna a mier, Anna Kareninova, Vzkriesenie
A. P. ČECHOV – div. hry : Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
Česká realistická lit.
JÁN NERUDA – bas. zb. : Hřbitovní chvíli, Knihy veršú
balada : Poslání na Slovensku, Písne kosmické, Jak lvové bijem o mříže, Balada o romance, Prosté motívy
bas. kniha : Zpěvy pátečné
kniha próz : Arabesky, Povídky malostranské
c.) Tvorba autorov :
HONORÉ de BALZAC
- bol stelesnením ľudských slabostí a spis. geniality. Písal väčšinou romány a poviedky, v ktorých často krát postavy prechádzali z diela do diela. Hl. postavy boli uňho väčšinou z radu buržoázie. Typická pre jeho diela bola tzv. Balzacovska komp. = romány začínali väčšinou opisom prostredia a postáv. Dej je z počiatku pomalý, rozvláčny, potom sa prudko stupňuje a končí sa tragicky.
Zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Otec Goriot
Námet : život v Paríži v polovici 19. stor.
Téma : bezhraničná láska otca k svojim dvom dcéram a ich nevďak a cynizmus.
Prostredie : Paríž v polovici 19. stor
Kompozícia : je delený na kapitoly. Začína sa opisom prostredia, penziónu pani Vaguerovej, pokračuje rozsiahlymi char. hl. hrdinov. Dej je z počiatku rozvláčny, neskôr sa jeho tempo stupňuje a končí tragicky smrťou otca Goriota.
Hl. myšlienka : autor prostredníctvom individuálnych osudov ukazuje úpadok citov a mravností pod vplyvom odlúčenej buržoáznej spol..
Hl. postavy : otec Goriot – je to bývalý obchodník, ktorý zbohatol nie celkom čestným spôsobom počas francúzskej burž. rev.. Po smrti manželky svoju lásku venoval dvom dcéram. Jeho snom bolo dobre ich vydať. Postupne ho dcéry oberú o všetko a umiera chudobný a opustený.
Eugéne de Rastignac – mladý študent, pochádza z chudobnej vidieckej - šľachtickej rodiny, túži po bohatstve, k čomu existujú pre ne dve cesty. Jedna cesta zločinu, druhá cez spálne bohatých dám.
Anastasia de Restaud, Delphine de Nucingen – dcéry otca Goriota. Cinické, hanbia sa za otca a poznajú ho dovtedy kým má peniaze.
Vautrin – bývalý galejník, energický, neštíti sa ničoho ani zločinu. Uznáva heslo
„ Účel svätí prostriedky“
Dej : Začína sa opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spol.. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. V jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž. Nik o ňom nič nevie, volá sa otec Goriot. Do penziónu prišiel bohatý, ale hoci žil skromne, z roka na rok býval vyššie a vyššie. Preto sa stal zdrojom klebiet najmä Vautrina. Ďalším obyvateľom bol študent Eugéne de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších spol. kruhov. Preto navštevuje svoju príbuznú pani de Beausseant, aby si našiel bohatú a vplyvnú milenku (inú cestu mu radí Vautrin, cestu zločinu). U nej sa zoznámi s Anastásiou de Restaud, ktorá ho pozýva domov a tam náhodou stretá otca Goriota. Postupne sa pred Eugénom začína rozmotávať tajuplný Goriotov život. Anastásia je jedna z jeho dcér vydatá za šľachtica, Delphine vydatá za bankára. Delphine sa stáva Eugénovou milenkou a keď sa to dozvie otec, zariaďuje im byt tak, aby aspoň mohol vidieť jednu zo svojich dcér. Keď však Goriot ochorie a zomiera stará sa oň Eugén s priateľom. Dcéry nemajú čas, jedna je pohádaná s manželom a druhá sa chystá na ples. Nakoniec otec Goriot zomiera, v zúfalých úvahách o obrovskej otcovskej láske a nevďaku detí. Na jeho pohreb dcéry posielajú prázdne koče s erbami a za kočom kráča len Eugén a sluha.
d.) charakteristika a druhy charakteristík
Charakteristika: je druh opisu, kde vystihujeme základné, podstatné a typické znaky pozorovaného predmetu, alebo javu, ktoré zaraďujú tento predmet alebo jav do istej skupiny a odlišujú ho od inej skupiny predmetov a javov.
- priama : vzniká priamym vymenovaním charakterových vlastností človeka
- nepriama : vzniká vtedy, keď vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
- individuálna : je charakteristika určitého jedinca
- skupinová : je charakteristika určitej skupiny, ktorá má určité spoločné znaky, črty a vlastnosti
- objektívna : vzniká vtedy, keď vymenúvame vlastnosti osoby komplexne a nezaujate
- subjektívna : vzniká vtedy, keď autor vyberá iba niektoré vlastnosti
- administratívna : zaraďujeme k nej ako druh osobný posudok, protokol a životopis, musí byť subjektívna
- karikatúra : druh umeleckej charakteristiky, ktorá vzniká vtedy, keď zveličíme niektorú vnútornú, alebo vonkajšiu vlastnosť a je jedno či dobrú, alebo zlúautocharakteristika : vzniká vtedy, keď charakterizujeme seba samého
10. téma : Od osobného k národnému, sociálnemu, svetonázoro- vému a všeľudskému v lyrike P. O. Hviezdoslava
P. O. HVIEZDOSLAV
- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.
tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .
b.) Expresívne slová :
- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová
- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.
tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .
b.) Expresívne slová :
- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)