P. O. HVIEZDOSLAV
- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.
tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .
b.) Expresívne slová :
- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára