a.) Vysvetli podmienky vzniku staroslovienskej kult., lit. a vzdelanosti vo VM :
VM založil knieža Mojmír I. (830 - 846) a zveľadil knieža Rastislav (846 - 870). Veľkomoravské kniežatá museli bojovať proti vplyvu Východofranskej ríše, ktorá si upevňovala moc šírením kresťanstva franskými kňazmi. Preto Rastislav požiadal r. 862 byzantského cisára Michala III. (838 - 867) o vyslanie vierozvestov Konštantína (827 - 869) a Metoda (813 - 885). Konštantín a Metod po príchode r. 863 hlásali u nás kresťanstvo slovanským nárečím z okolia Solúna. Franskí kňazi obžalovali vierozvestov na pápežskom dvore z kacírstva. Konštantín a Metod museli prísť obhájiť svoje učenie do Ríma. Pápež Hadrián II.(867 - 887) potvrdil slovanskú bohoslužbu a vymenoval Metoda za arcibiskupa.
Konštantín vstúpil v Ríme do kláštora, prijal meno Cyril a čoskoro zomrel. Za Rastislavovho nástupcu Svätopluka (871 - 894) Metod dosiahol v Ríme u pápeža Jána VIII. (872 - 882) nové schválenie slovanskej bohoslužby (880) ale po Metodovej smrti slovanská bohoslužba zanikla a jeho žiaci museli opustiť krajinu. Po Svätoplukovej smrti vládne jeho syn Mojmír II, ktorý má neustále rozpory s bratom Svätoplukom II. Okrem toho je ríša vnut. nestabilná a neustále napádaná Franskou ríšou a Maďarskými kmeňmi. Roku 906-907 po bitke pri Bratislave sa VM rozpadá.
Významným kultúrnym činom Konštantína a Metoda bolo zostavenie prvého slovanského písma - HLAHOLIKY, založenie 1. slovanského liter. jazyka - Staroslovienčiny, a vytvorenie 1. slovanskej prekladovej a pôvodnej literatúry. (Cyrilika vznikla až na zač. 10. st. na bulharskom území. Starosloviensky jazyk bol macedónskym nárečím z okolia Solúna.)
písmo: HLAHOLIKA (vychádzala z malej gréckej abecedy)
jazyk: STAROSLOVIENSKY
Staroslovienska lit. patrí do staršej lit. (800-1780) stredovekej (800-1500).
- staroslovienska lit. sa delí :
1. Prekladová : vzniká na území VM, autori sú K a M.
- Omšová kniha (misál)
- Evanjelia (Nový zákon)
- Modlitebná kniha pre kňazov (breviár)
- Zbierka zákonov (žaltár)
- Spevník
- Súdny zákonník pre svätých ľudí
- Biblia
- M ešte preložil : Starý zákon, okrem kníh Mahabejských; zachovala sa len
v neskorších odpisoch z 10.-11. stor..
2. Pôvodná : vzniká na území VM a Bulharska
- Proglas – autorom je K; oslava slovan. prekladu Písma, prvá slovan. báseň, vyzdvihuje sa dom. jazyk ako základ múdrosti a vzdelanosti.
- Moravsko-panónske legendy – delí sa :
- Život svätého K : autorom je žiak Kliment; opisuje jeho detstvo, štúdium,
predmoravskú činnosť, ale i jeho obhajobu bohoslužby.
- Život svätého M : autorom je Gorazd; je kratšia, epickejšia, menej legendová.
Zaoberá sa najmä činnosťou M v VM.
- Pochvala Cyrilovi filozofovi (autor Kliment)
- Pochvalné slová na C a M (autor Kliment)
- Život Konštantína (autor Kliment)
v Bulharsku :
- O písmenách
- Život Naumov
b.) Cyrilometodská tradícia ako zdroj inšpirácie slovenských spisovateľova historikov :
-Veľkomoravská a cyrilometodská tradícia sa na Slovensku pestovala najmä po 17. storočí. Prebúdzala záujem o dávnu históriu (Ján Baltazár Magin, Juraj Fándly) a o domáci jazyk (Daniel Sinapius-Horčička st., Anton Bernolák). Od čias národného obrodenia sa uplatňovala aj v umeleckej literatúre (Ján Hollý, Ján Kollár, Ľ. Štúr, J.M. Hurban,).
c.) Vznik a vývin slovanských jazykov, indoeurópske jazyky :
SLOVANSKÉ JAZYKY:
Predchodcom slovanských jazykov bola PRASLOVANČINA. Z pôvodného indoeurópskeho jazyka sa vyčlenila niekoľkými charakteristickými zmenami v hláskovej stavbe Ak porovnáme dnešné slovanské jazyky, zistíme, že sú neobyčajne blízke. Z toho možno vyvodiť záver, že praslovančina sa pomerne dlho rozvíjala, ako jednotný dialekt indoeurópskeho jazyka, a to v období, keď Praslovania žili v spoločnej pravlasti. Keď sa však z tejto pravlasti rozišli, začal sa aj ich prajazyk rozpadať na jednotlivé dialekty. Tieto dialekty sa rozlišovali najmä svojou hláskovou stavbou. V historickom vývine sa niektoré z týchto dialektov stali základom spisovného jazyka. Napr. stredoslovenský dialekt sa stal základom spisovnej slovenčiny, orlovský dialekt základom spisovnej ruštiny.
Rozdelenie slovanských jazykov:
Západoslovanské - slovenčina, čeština, dol. lužičtina, hor. lužičtina, poľština
Východoslovanské - bieloruština, ruština, ukrajinčina
Južnoslovanské - bulharčina, macedónčina, srbčina, chorvátčina, slovinčina
INDOEURÓPSKY JAZYK (praindoeurópčina). Písomné pamiatky v najstarších indoeurópskych jazykoch pochádzajú z 3. tisícročia p. n. l. Jazykové spoločenstvo, v ktorom sa používal indoeurópsky prajazyk, obývalo pravdepodobne súvisiace oblasti v Malej Ázii, a na Blízkom východe. V súčasnosti sa jazyky, ktoré vznikli z indoeurópskeho prajazyka, používajú v Indii a celej Európe. Preto sa tieto jazyky, označujú ako indoeurópske jazyky, a tvoria indoeurópsku jazykovú skupinu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára