a.) Vývoj drámy v SR:
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr
Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.
JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.
Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.
J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci
Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.
c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára