sobota 19. januára 2008

17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..

17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..

a.) Lyrizovaná próza :

- je lit. smer patriaci medzi najdôležitejšie smery slovenskej medzivojnovej próze, rozvíjajúci sa od polovice 20-tych rokov do prvej polovice 40-tych rokov 20. stor., pričom jeho prvky nachádzame u spisovateľov dodnes.
1. príčiny a podmienky vzniku – v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov o všemocnú silu rozumu a prejavovala sa o citlivosť v próze. Lyrizácia prózy bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol v zmenených spol. podmienkach opisný realizmus.
2. vplyv – francúzsky a švajčiarsky regionalizmus a severská lit..
3. hl. znaky :
- odklon od zobrazenia vonkajšej spoločnej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet hrdinov,
- redukcia deja,
- z lit. druhov a žánrov sa rozvíja hl. novela a baladická rozprávka,
- výnimočné postavy a charaktery v neobvyklých a atypických situáciách,
- vyčlenenie deja z historického času a spol. súvislostí,
- prerastanie do roviny fantazijnej a mýtickej,
- je tu častý mýtus prírody, života a lásky,
- najskôr sa objavujú mestské a cudzokrajné námety, neskôr vo vrchole sa zobrazuje dedinské a vrchárske prostredie,
- príroda sa stáva priamym dejotvorným činiteľom,
- lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívne vyjadrovanie …),
- stiera sa rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv,
- prevláda rozprávanie v 1. osobe,
- častý vnútorný monológ,
4. vývojové stupne :
a.) ornamentálna próza – Gajza VÁMOŠ, Ivan HORVÁTH, Tido J. GAŠPAR, Ján HRUŠOVSKÝ
b.) lyricky tvarovaná próza – J. Cíger HRONSKÝ, Ján BODENEK, Jozef HORÁK, Ferdinand GABAJ
c.) vrcholová próza naturizmu – Ľudo ONDREJOV, Margita FIGULI, Dobroslav CHROBÁK, František ŠVANTNER.

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

M. FIGULI tvorba – zb. noviel : Pokušenie, Tri gaštanové kone román : Babylon, Mladosť, Adrianina niť, Víchor v nás

Tri gaštanové kone – je jedno z najznámejších a najvýznamnejších diel slovenskej lyrizovanej prózy. Novela s jasnými znakmi rozprávky, kde dobro nakoniec zvíťazí nad zlom.
Námet : slovenská dedina v prvých desaťročiach 20. stor. a osobné životné skúsenosti.
Téma : ľúbostná dráma Magdalény Maliarikovej a jej dvoch nápadníkov tuláka Petra a surovca Jána Zápotočného s jasným soc. pozadím.
Hl. myšlienka : autorka tu ukazuje jednu z ľudských nerestí – honbu za majetkom, poukazuje na to, že túžba vlastniť a mať môže zahubiť hodnoty života, ale zároveň ukazuje, že čistá nevinná láska prekoná i najväčšie zlo a je jedným z najvýznamnejších právnych princípov.
Prostredie : dedina Leštiny, Turiec
Kompozícia : novela sa skladá z kapitol. Dej je prerozprávaný v chronologickom slede. Rozprávačom je tulák Peter, ktorý sa snaží prerozprávať udalosti objektívne, nezaujate. Zaujímavosťou je motív koní : a.) reálny – sú nevedomým nástrojom spravodlivosti;
b.) symbolický – sú symbolom života, sily a krásy
Hl. postavy : Magdaléna Maliarikova, tulák Peter, Ján Zápotočný, Jožo Greguš, stará Maliarička
Dej : Magdaléna sa s Petrom poznala od detstva. Spolu vyrastali a prežívali mnoho krásnych príhod. Po rokoch Peter prichádza za Magdalénou popítať ju o ruku. Cestou stretne dvoch pašerákov koní, Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jána Zápotočného najbohatšieho gazdu Leštín. Peter zistí, že i Jano chce Magdalénu za ženu, čomu však nebráni odskočiť si ešte za milenkou Evou. Zápotočnému napomáha i stará Maliarička, pretože by rada videla dcéru vydatú za najbohatšieho gazdu. Magdaléna je nešťastná a počas pálenia svätojánskych ohňov sa dohodne s Petrom, že Peter zanechá túlavý spôsob života, usadí sa, postaví doma a príde po ňu na 3 gaštanových koňoch. Tam kde ich priviaže sa stretnú. Peter húževnato drel a asi o 2 roky postavil dom v Turci na mieste, kde zhorel dom jeho rodičov. Nadobudol i malý majetok a prišiel po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Medzi tým sa však všetko zmenilo. Kedisy počas svätojánskej noci Jano si vypočul rozhovor Petra a Magdalény, znásilnil Magdalénu a prinútil ju vydať sa zaň. Ich manželstvo bolo nešťastné obojstranné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub daný Petrovi. Jano zasa poznaním, že lásku si ani nekúpi, ani nevynúti. Správa sa k Magdaléne surovo a bezohladne. Pošle ju medzi divé kone a ona potratí. Toto všetko sa Peter dozvie po návrate z Leštín. Magdaléna vážne ochorie, hrozí jej smrť. Peter sa k nej dostane až pomocou kňaza. Magdaléna zázračne vyzdravie a Jano ju týra tým, že musí držať koňa podobného Petrovmu, ktorému vypálil oči a na bok mu vypálil meno Tulák. Týraný kôň od bolesti zdivie a kopytami zabíja Jana. Nakoniec sa Petrovi podarí presvedčiť Magdalénu, aby odišli spolu do ich domu.

D. CHROBÁK tvorba – zb. ôsmych próz : Kamarát Jašek novela : Drak sa vracia lit.- vedné dielo : Rukoväť dejín slovenskej lit.

Drak sa vracia
Námet : obraz podtatranskej dediny
Téma : hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí
Konflikt : je 2-násobný => etický – medzi Drakom a dedinčanmi; ľúbostný – medzi Drakom a Šimonom Jariabkom o lásku k tej istej žene Eve Hajnákovej
Hl. myšlienka : hľadanie cesty k ľuďom a k stratenej dôvere a oslava základ. hodnôt života : lásky, cti a prírody videný z dedinského zorného uhla, svetonázoru.
Postavy : Martin Lapiš – Drak, starý hrnčiar Lepiš, Šimon Jariabok, Eva Hajnáková
Prostredie : podtatranská dedina
Kompozícia : je novela s podtitulom „Rozprávka“. Skladá sa z 12 kapitol označených číslom, epilógu a začína sa mottom : „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad : Lord Jim“. Je zložitá viacvrstevná a komplikovaná, striedajú sa v nej rôzne uhly a kategórie rozprávača. Rozprávač rozpráva napr.: v 3. osobe singuláru, neskôr sa mení a rozpráva v 1. osobe plurálu, pričom tú istú udalosť vidíme očami Evy, Šimona a očami dediny a v závere epilógu Eva, ako stará matka celý príbeh rozprávala svojmu vnukovi. Badáme i kontrast, napr.: medzi postavami (Eva, Šimon => dobré, Drak => akoby zlá) a vrámci postáv (Drak – na vonok zlá postava, ale v skutočnosti nie je taká)
Dej : Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. V mysli sa jej vybaví celá minulosť. Starý hrnčiar Lepiš Madušovie našiel raz na ceste, keď išiel z jarmoku dieťa. To bol teda Martin prezývaný Drak. Pretože bol slepý nechal si ho Lepiš u seba, pričom ľudia v dedine vraveli, že preto lebo boli pri ňom peniaze. Starý Lepiš ho vyučil za hrnčiara, lebo bol veľmi šikovný. Dedinčania ho však nepriali medzi seba, pripisovali mu všetky nešťastia, ktoré dedinu postihli, napr.: starý Lepiš padol do jamy, Drak ho ako 14-ročný vytiahol, ale kým prišla pomoc zomrel. Zamiloval sa do Evy, ale dedinčania ho obžalovali, že zabil ženu v chotári, že je príčinou sucha za čo ho zbijú a zrania. Eva ho ošetruje, ale Drak bez rozlúčky a tajne odíde, pravdepodobne nevediac, že má s Evou syna. O tomto všetkom Eva premýšľa, čakajúc na muža Šimona. Ten sa vracia s novinou, že Drak sa vracia do dediny. Dedinčania očakávajú konflikt medzi Šimonom a Drakom. V horách, kde sa pasie dedinský dobytok vypukol požiar. Richtár potrebuje 2 chlapov na záchranu. Prihlási sa Drak, aby sa očistil v očiach dediny. Druhým podľa dedinčanov mal byť Šimon. Šimon v horách zisťuje, že Drak je iný ako si všetci myslia, ale i tak mu nedôveruje. Keď sa rozpráva s Poliakmi myslí si, že zradil a predáva dobytok. Utečie do dediny a podpáli mu chalupu. Vzápätí prichádza i Drak s dobytkom a po jeho boku je mladá žena Zoška. V epilógu už Eva, ako stará mať dorozpráva vnúčikovi, že až vtedy pochopila, že mala čakať nie na Draka, ale na dobrého Šimona, ktorý bol nešťastný z jej nelásky.

FRANTIŠEK ŠVANTNER tvorba – román : Nevesta hôľ, Život bez konca cyklus noviel : Dáma
romanticko-baladická novela : Malka

Život bez konca – je najrozsiahlejší román, ktorým prekračuje rámec lyrizovanej prózy. Dej románu sa odohráva v horehronskej dedine, mestečku a v Bratislave. Zachytáva obdobie konca R – U monarchie, I. svet. vojnu a predmníchovskú ČSR (1895 – 1935). V centre príbehu je hlavná hrdinka krčmárova dcéra Paulínka a jej zložitý vzťah k 4 mužom. Priateľovi z detstva Tónovi, poštárovi Ervínovi, Jánošovi Alpázovi a manželovi, učiteľovi Langovi. Celý román sa vnútorne člení na obdobie: detstva, dospievania a dospelosti hl. hrdinky Paulíny.
Dej : Paulína, dcéra krčmára dospieva a začínajú ňou lomcovať prvé citové vzplanutia, napr.: k priateľovi z detstva Tónovi a poštárovi. Jej matka, pani Hermína je od pôrodu pripútaná na lôžko a invalidný vozík. Nechce, aby jej dcéra predčasne zistila intímny vzťah otca k slúžke Maruši. Preto a tiež, aby získala inú výchovu, ju posiela do mesta ku krstnej Elvíre. Tam je svedkom Elvírinej tragédie a zamiluje sa do Jánoša Alpáza. Odchádza domov a viac z túžby po zmene ako z lásky si berie za manžela učiteľa Langa. On však na druhý deň po svadbe narukoval. Intrigami poštára Ervína sa z pretŕhajú krehké vzťahy s manželom, ktorý zomiera v zajateckom tábore. Ervín využije situáciu, zvedie Paulínu a vzápätí tragikomicky zomiera v močovke. Po vojne obnovuje Paulína svoj vzťah s idolom Jánošom Alpázom. Hoci o ňom vie, že je vrah. Dlho jej trvá kým pochopí, že je to bezcharakterný človek a až potom nachádza pokoj, šťastie a lásku vo vzťahu k priateľovi z detstva Tónovi.

ĽUDO ONDREJOV tvorba – soc. epos : Martin Nociar Jakubovie (Vysvetlil v nej odpor voči buržoáznej spol. založenom na triednom útlaku a soc. nespravodlivosti)
román : Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy (je VRCHÁRSKA TRILÓGIA. Ústredný hrdina je Jerguš Lapin. Spisovateľ vreťazením celého radu krátkych príbehov vytvára mozaikový, a pritom ucelený obraz Jergušovho detstva.)
detská tvorba : Rozprávky z hôr (láska k horám a k ľuďom, ktorý v nich žijú); Africký zápisník, Horami Tundrami, Príhody v divočine (sú len pre deti a sú lit. fikciou autora, on sám na týchto miestach nebol).

c.) Opis a druhy opisu :

- opis je čo najpresnejšie, najnázornejšie a najvýstižnejšie slovami opísať pozorovaný predmet, či jav => vystihnúť jeho podstatné znaky, črty a vlastnosti.
- druhy opisu : 1. jednoduchý 4. opis pracovného postupu
2. umelecký 5. opis s dejovým významom
3. odborný 6. hybridné – dynamické
– statické

18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií

18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií

a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí :

- problémy začlenenia sa medzi dospelých (zamestnanie, vlastný byt, …)
- problémy s drogovou závislosťou
- citové problémy, ťažké nadväzovanie nových známostí
- ťažkosť znášania zodpovednosti …

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

JEROME DAVID SALINGER

Kto chytá v žite -
Téma : problémy mladej generácie
Prostredie : Pencey, New York
Kompozícia : príbeh rozpráva hl. hrdina Holden Caufield, potom čo sa udalosti odohrali. Táto silne subjektívna výpoveď sa deje ako generačná spoveď dospievajúcej mládeže tedajšej doby. Príbeh začína „zu Media Ires“ do stredu deja, v sobotu pred vianočnými prázdninami. Prebieha počas 3 dní.
Hl. hrdina : Holden Caufield – je to asi 16-ročný mladý chlapec. Pochádza z dobrej rodiny a dôjde k presvedčeniu, že jeho najbližšie spoločenské a školské prostredie je zlé a pokrytecké. Preto z akéhosi vzdoru sa prestáva učiť, utečie, túla sa po predvianočnom NY. Chce utiecť na západ a túži po láske, čistých a úprimných vzťahoch, ale nakoniec po rozhovore so svojou sestrou Phoebe sa vracia naspäť.
Hl. myšlienka : konanie a úvahy hl. hrdinu symbolizujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nechcela zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.
Dej : Holden Caufield v sobotu pred odchodom na vianočné prázdniny sa rozhodne opustiť strednú školu v Pencey. Prepadá zo 4 predmetov, pobil sa so spolužiakom, škola ho otravuje, ale najmä je znechutený z falošnosti a nespravodlivosti, či už v škole alebo v najbližšom okolí. On sám totiž má na seba a okolie vysoké nároky, uznáva vzdelanie, inteligenciu, spravodlivosť. Jeho sen nie je založený na materiálnych hodnotách. Uteká do predvianočného NY a konfrontuje často svoje naivné romantické predstavy s ľuďmi, ktorých stretá. S bývalým profesorom, prostitútkou a nakoniec po rozhovoroch so svojou sestrou sa rozhodne vrátiť naspäť. Sníva o tom, že bude zachraňovať deti behajúce po veľkom žitnom poli pred pádom z veľkého strmého útesu.

JUDIT QUESTOVÁ

Obyčajní ľudia -
Téma : tragédia jednej rodiny
Prostredie : USA, Michiganské jazero
Kompozícia : román je kompozične usporiadaný ako správa o tragédii jednej rodiny, pričom o jej priebehu sa dozvedáme až na konci a na začiatku sú nám oznámené jej následky. Autorka rozpráva príbeh v 3. osobe, akoby stála nad príbehom a nad postavami, o ktorých všetko vie, ale rozpráva nám o nich citlivo a súcitne. Zvláštnosťou je priama reč vo vnútorných monológoch.
Hl. postavy : rodina Jarretovcov – Beth, Calvin, Buck, Conrad, dr.Berger
Hl. myšlienka : človek sa musí vedieť vyrovnať s najťažšími ranami osudu, pričom mu môže pomôcť priateľstvo, spolupatričnosť a láska.
Dej : 17-ročný Conrad Jarret sa vracia po 8 mesiacoch z psychiatrického ústavu, kde sa liečil po pokuse o samovraždu. Nastáva preňho rozhodujúce obdobie, v ktorom sú nastolené nové otázky, či sa dokáže začleniť do normálneho života, či dokáže nájsť vnútornú silu a narušenú vnútornú rovnováhu. V nemocnici, totiž bol určitým spôsobom chránený pred okolitým svetom, no teraz má pocit neistoty. Odcudzil sa spolužiakom, dopadajú naň napäté vzťahy v rodine a nedôveruje sebe samému. Beth a Calvin Jarretovci donedávna spokojná priemerná USA rodina sa zrazu nedokážu vyrovnať z ranami osudu. Najskôr počas dovolenky na Michiganskom jazere sa nešťastnou náhodou v búrke utopí ich starší syn Buck, potom sa pokúsi o samovraždu mladší Conrad, pretože si nemôže odpustiť smrť zbožňovaného brata. V rodine zostáva veľa nevypovedaného, v dôsledku toho dochádza k ochladeniu vzťahov medzi otcom a matkou, medzi matkou a synom. Na otcovo naliehanie začne Conrad navštevovať vynikajúceho psychiatra dr. Bergera a postupne sa začína uzdravovať. Nemyslí už len na svoj pocit viny, ale začínajú ho zaujímať i problémy iných. Prežíva lásku a keď si konečne uvedomí silu lásky, priateľstva, porozumenia a vzájomnej pomoci, rodičia po vzájomných nezhodách sa rozchádzajú. Conrad však už psychicky zosilnel, zmieruje sa s tým, vyrovnáva sa s osudom i s myšlienkami na mŕtveho brata. Spoznáva totiž, že vzájomná spolupatričnosť pomáha človeku nájsť seba samého, zbaviť sa strachu a pozerať sa s dôverou a vierou v seba do budúcnosti.

SUE TOWNSENDOVÁ

Tajný denník Adriana Mola -
- tento román je prvou časťou 4-dielneho cyklu; 2. časť – Strasty a útrapy A. Mola, 3. časť – Pravdivé vyznanie A. Mola, 4. časť – Najbúrlivejšie roky A. Mola
Téma : problémy dospievajúceho chlapca a jeho okolia
Prostredie : dej románu sa odohráva počas 3 rokov v Anglicku, v 80 - tých rokoch 20. Storočia
Kompozícia : rozprávačom príbehu je hl. hrdina A. Mol, ktorý dej prerozpráva pomocou svojho denníka. Sú to groteskné, trpko-smiešne záznamy skoro 14-ročného puberťáka.
Hl. postavy : A. Mol, George a Paulína Molovci, Pandora
Hl. myšlienka : kniha vtipnou a zábavnou formou zobrazuje skutočné i domnelé problémy mladého dospievajúceho chlapca i jeho okolia.
Dej : začína sa nový rok, keď si Adrian so svojho denníka zapisuje novoročné predsavzatia. Jeho záznamy sú poznámkami precitlivelého chlapca, príliš sústredeného na seba. Z bežného pupenca na tvári urobí rodinnú tragédiu, obviňuje matku, že varí nekvalitné jedlá, svojho lekára, že sa nestará o jeho zdravotný stav. Je nešťastne zaľúbený do spolužiačky Pandory, ktorá je preňho nedostupnou. Svojou roztržitosťou, keď si napriek zákazu oblečie v piatok do školy červené ponožky, spôsobí, že sa stáva hrdinom a Pandora sa začína o neho zaujímať. Adrian má však i skutočné problémy – sleduje rozpad rodiny, keď matka ujde so susedom, milencom, otec stráca zamestnanie. Nakoniec však všetko dobre skončí ako v rozprávke, otec získa zamestnanie, matka sa vracia, problém je však v tom, že otcova priateľka i matka čakajú dieťa a Adriana považujúceho sa za veľkého intelektuála čakajú záverečné skúšky.

MILAN KUNDERA

Neznesiteľná ľahkosť bytia -
- je to príbeh s pozadím augustových udalostí v roku 1968 v ČSR, pričom hl. hrdinovia sú zaujatý hľadaním lásky a sexu. Tomáš, úspešný mozgový chirurg, je vyznávačom nezáväzných erotických vzťahov. Vylúčil zo svojho života lásku ako niečo čo ho spútava a obmedzuje v slobode. V kaviarničke kúpeľného mestečka sa pri koňaku zoznámi s čašníčkou Terezou, ktorá číta Annu Kareninovú. Po návrate do Prahy sa naďalej stretáva s výtvarníčkou Sabinou, ženou podobných názorov na lásku ako má on. Keď však na dvere jeho pražského bytu zaklope Tereza, navzdory svojím zásadám jej ponúkne spolužitie. Tereza sa so Sabininou pomocou presadzuje ako fotografka. Keď oslavujú jej prvý úspech v bare, sú svedkami arogantného správania českých a ruských aparátnikov a zároveň Tomáš začína žiarliť, pretože Tereza flirtuje s jeho kolegom. Tomáš publikuje úvahu o poklese morálky v súvislosti s arogantnosťou aparátnikov a zosobáši sa s Terezou, pričom svedkom je Pavel, Tomášov pacient a priateľ. V augustu 1968 dochádza k okupácií ČSR. Tereza udalosti fotografuje a filmy pašuje na západ. Sabina emigruje do Švajčiarska, onedlho ju do Ženevy nasleduje i Tomáš s Terezou. Tomáš dostane miesto chirurga a Tereza vo všetkom závislá na ňom, frustrovaná prázdnotou emigrantského života i Tomášovým záletníctvom sa vracia domov. Tomáš zistí, že bez nej nemôže žiť a odchádza za ňou. Vezmú mu pas a žiadajú, aby odvolal publikovanú úvahu. Keď odmietne, končí ako umývač okien. V dusivej atmosfére normalizačnej Prahy nedokážu žiť, odchádzajú k priateľovi Pavlovi na vidiek a Sabina, ktorá utiekla pred pevným vzťahov do Kalifornie sa z listu dozvedá, že Tomáš a Tereza zahynuli pri autohavárií.

c.) Moderné prúdy vo svet. lit. :

existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.

absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.

nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.

neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.

skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.

kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.

beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .

d.) Súvetia :

- je spojením 2 a viac viet, má dva a viac prísudkov, vyjadruje dve a viac myšlienok
- delí sa : jednoduché (2 prísudky, myšlienky)
zložené ( 3 a viac prísudkov, myšlienok)
- priraďovacie – vety sú gramaticky rovnocenné (zlučovacie s., stupňovacie s., odporovacie s.,
vylučovacie s.)
- podraďovacie – jedna veta je nadradená, druhá podradená (VV – prísudková; podmetová;
predmetová; prívlastková; doplnková; príslovková – miesta, časová, príčinná,
spôsobová) pozn.: v priraďovacom súvetí môžeme vety rozložiť na samostatné jednoduché vety. V podraďovacom súvetí VV vyjadruje niektorý vetný člen HV.

19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre

19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre


a.) Stručné dejiny II. svet. vojny :

- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

JOSEPH HELLER

Hlava XII –
- vyšiel roku 1961 a písal ho 9 rokov. Motto : „Hlave XII nikto neprešiel cez rozum“.
Téma : II. svet. vojna, človek a vojnová mašinéria
Kompozícia : tvorí 42 kapitol pomenovaných väčšinou menami hl. postáv jednotlivých epizód, pričom ich spája postava hl. hrdinu Iossariana. Pre štýl románu je typická irónia, satira a výsmech. Vrcholom je kapitola „Večné mesto“, keď opustený Iossarian blúdi rozbombardovaným Rímom a zamýšľa sa nad zničenými morálnymi hodnotami a vlastnou ničotnosťou.
Hl. postavy : Iossarian, Cathcart, Orr, Milo, Danby
Hl. myšlienka : Autor odsudzuje vojnu a svoj ostrý protest mieri proti absurdnosti vojenského prostredia, vojenských zákonov a nadriadených.
Prostredie : dej sa odohráva na malom ostrove Pianoso, 13 km od Elby, neďaleko I brehov počas II. svet. vojny.
Dej : Na ostrove Pianoso neďaleko I je USA vojenská, letecká základňa, kde Američania robia nálety na D pozície v severnom I. Ctižiadostivý, karieristický plukovník Cathcart v snahe o povýšenie a zapáčenie sa svojim nadriadeným neustále svojvoľne zvyšuje počet náletov, hoci osádky lietadiel mali byť už dávno vystriedané. Hl. hrdina kapitán Iossarian vidí bezvýchodiskovosť svojho postavenia v rámci vojenskej mašinérie. Bojí sa smrti, jeho nepriateľom nie sú len D, ale i hlúpe vojenské nariadenia, zákony a svojvôľa nadriadených. Iossarian sa bojí smrti, lebo z každého náletu sa niekto nevráti živý. Snaží sa zo všetkých síl prežiť, bomby zhadzuje čo najrýchlejšie, je častým návštevníkom ošetrovne a robí zo seba blázna. Už nevie nájsť spôsob akoby ho bez straty osobnej dôstojnosti prepustili a nájde ho až vtedy, keď pochopí, že jeho priateľ Orr nezahynul, ale dezertoval a za pomoci kaplána a majora Danbyho dezertuje i on a uteká za vidinou nohatých švédskych blondínok, ktoré symbolizujú všetko nedosiahnuteľné vo vojne, hlavne mier.

WILLIAM STYRON

Sophiina voľba –
Téma : príbeh mladej Poľky Sophie Zawistowskej, ktorú fašizmus pripravil o jej najbližších: otca, muža a 2 detí.
Kompozícia : rozprávačom príbehu je mladý, začínajúci spisovateľ Stingo, pričom z jeho rozprávania a deja sa prelínajú dve dejové línie – minulosť (II. svet. vojna), prítomnosť (2roky po vojne). Zároveň sú v knihe úvahy o spisovateľskej práci.
Hl. postavy : Sophia Zawistowská – mladá, krásna Poľka pochádzajúca z pronemeckej a protižidovskej rodiny, ktorá zhodou okolností a doby príde o najbližších, prežije koncentrák, ale len za cenu výčitiek a pocitu viny, ktoré ju privedú k samovražde.
Nathau Landau – newyorský žid, schizofrenik a narkoman, ktorý z tragédie židov počas II. svet. vojny obviňuje všetkých nežidov.
Stingo – začínajúci spisovateľ, pochádzajúci z juhu USA, kde sú prítomné rasistické tendencie. Spoznáva svet a ľudí okolo seba.
Hl. myšlienka : Román je umeleckou analýzou zhubného vplyvu fašizmu na jedinca, ale zároveň výpoveďou o tragickom rozpore medzi ilúziami o individuálnej slobode človeka a spoločenskej determinovanosti jeho konania.
Prostredie : II. svet. vojna – Poľsko => Osvienčim
1947 – USA => New York, Brooklyn
Dej : Začínajúci spisovateľ Stingo rozpráva príbeh o tom ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophie. Stingo ako obyvateľ brooklynského penziónu je sused mileneckého páru Sophie a Nathaua. Až postupne preniká do záhad tragického, patologického vzťahu týchto ľudí a tiež do minulosti a psychiky Sophie. Sophii fašisti popravia otca i manžela, ona sa môže zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu pred osudom svojich dvoch detí tak neurobí. Toto je jej prvá voľba. Osud si s ňou však zahrá, a nešťastnou náhodou sa dostáva do Osvienčimu, kde jej opitý SS z rozmaru navrhne, aby vybrala jedno svoje dieťa a poslala ho do plynu a tak zachránila druhé. Ona pristúpi na túto stupídnosť, prežije koncentrák, ale za cenu viny a výčitiek, že sa nevedela postaviť proti zlu. Uteká do USA, spoznáva sa s Nathauom. Neskoro pochopí, že je to schizofrenik a narkoman, prežíva s ním RAJ i PEKLO. Pokúsi sa zachrániť vo vzťahu so Stingom, ale vracia sa k Nathauovi, aby spoločne odišli zo sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich otrávených v objatí.

JURIJ BONDAREV

Breh –
Motto : „Šťastie to je spomienka na to, čo nemožno zopakovať“.
Téma : vojna a láska => láska, ktorú nemožno zopakovať
vojna, hrôza, ktorá sa nesmie zopakovať
Kompozícia : prelína sa tu minulosť (koniec II. svet. vojny) s prítomnosťou (niekoľko rokov po vojne).
Hl. postavy : Vadim Nikitin, Ema Herbertová, Kňažko, Samsonov
Hl. myšlienka : odsúdenie nezmyselnosti vojny, ktorá preruší ľúbostný vzťah dvoch ľudí. Konfrontácia minulosti a prítomnosti, z ktorej vyplýva varovanie pred vojnou. Porovnanie dvoch spoločenských sústav – rozdiel socializmus a kapitalizmus. Názov BREH symbolizuje rozdiel dvoch životov a nezlučiteľnosť dvoch svetov.
Prostredie : Nemecko – Königsdorf ; bývalé NSR – Hamburg ; bývalé CCCP
Dej : V r. 1945 krátko pred koncom vojny sa poručík CCCP armády Vadim Nikitin stretol v malom D mestečku s D dievčinou Emou, ktorú zachránil pred znásilnením vlastnými vojakmi. Obaja sa do seba zaľúbia, láska víťazí nad hrôzami vojny, nad nezmyselnosťou. Nevadí jej, že sa milujú príslušníci znepriatelených národov. Vojna však ešte ukáže svoju moc. Zbytočne a nezmyselne zomiera poručík Kňažko a cesty Vadima a Emy sa rozchádzajú. Prejdú 10-ročia, prejde vojna, nastupuje atómový vek, jadrové zbrane, kozmické lety, TV i bipolárny svet. Je tu však studená vojna. Z Vadima Nikitina sa stal známy CCCP spisovateľ, ktorý spolu s kolegom spisovateľom Samsonovom prichádza do SNR na sériu besied s čitateľmi, ktoré zorganizovala tajuplná pani Herbertová. V inteligentnej a príťažlivej pani Herbertovej Vadim spoznáva svoju vojnovú lásku Emu. Obaja cítia, že ich vzťah i napriek času stále trvá. Ustavične sa k nemu vracajú, pretože spomienky na prežité chvíle nemožno vymazať. Zároveň však cítia, že ich priveľa vecí rozdeľuje, že žijú svojimi životmi v úplne inom prostredí, v rozdielnych spoločenských sústavách. Obaja síce veria v pokračovanie minulosti, v zázrak novej mladosti, ale pochopia, že to nie je možné a rozchádzajú sa. Teraz už naveky ona ostáva v neónoch hamburského letiska, on odchádza naspäť do CCCP k manželke.

ALBERTO MORAVIA

Vrchárka – tento román vyšiel r. 1957 a je obrazom autorových životných skúseností, keď ako politicky podozrivý sa v posledných mesiacoch II. svet. vojny musel skrývať v horách neďaleko Fondie. Tieto zážitky z vojny, z tvrdého nemilosrdného sveta, zo života medzi utečencami s podobnými osudmi ako jeho sa odrazili v románe.
- Je príbeh dvoch žien, obyčajnej rímskej obchodníčky Cesiri a jej dcéry Rosetty. Obidve utekajú pred bombardovaním Ríma do Cesirinich rodných hôr. Zo zdanlivo pokojného zázemia maličkého obchodíka sa dostávajú do sveta plneného chaosu, drsných vzťahov, narušenej morálky, medzi utečencov, ľudí charakterných i bezcharakterných. Spoznávajú sa so študentom Michelom – antifašistom a filozofom, ktoré však zavraždia Nemci. Keď sa končí vojna a oni si myslia, že prežili najhoršie, pri návrate domov ich znásilnia marokánski vojaci a zbohabojného dievčaťa Rosetty sa stáva obyčajná prostitútka. Prežité útrapy i rany osudu majú však na Cesiru priaznivý vplyv, pretože z malomeštiackej Rimanky sa stáva žena, ktorú zaujímajú nielen vlastné problémy, ale i osudy iných.

c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom :

Odborný štýl (náučný) sa používa všade tam, kde potrebujeme sprostredkovať informácie alebo vedecké poznatky. Využíva vrstvu odborných slov, rozličné zložené súvetia, schémy, nákresy, tabuľky, grafy, výpočty a množstvo interpunkčných znamienok, zátvoriek. Rozoznávame dva druhy náučného štýlu :
- vedecko-náučný = cudzie slová, citácia alebo parafrázovanie, prísna kompozícia
- populárno-náučný = menej cudzích slov, voľná citácia alebo parafrázovanie, bohatšie členenie textu na odseky.

20. téma : Moderné lit. smery vo svetovej lit., súčastný svet. román

a.) moderné smery vo svet. lit. :

existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.

absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.

nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.

neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.

skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.

kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.

beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .









b.) analyzujte vybraný román zo súč. svet. lit. na základe vlastného čítania :

Čingiz AJTMANOV MATERINSKÉ POLE

Stará Tolgonaj sa vracia na rodné pole, s ktorým je citovo spätá, kde si začne spomínať na svoju životnú púť.
Ako malé dieťa sem chodila s rodičmi na žatvu, jej otec bol želiar – nádenník. Keď vyrástla stalo sa z nej pekné, mladé dievča. Na poly pracovala ako žnica a keď mala 17 zoznámila sa so Suvankulom z Horného Talazu. Bol veľmi pracovitý a spolu chodievali na pole ako prví. V jednu nádhernú mesačnú noc si povedali svoje áno. Tvrdou prácou si postavili dom, zadovážili nejaký dobytok a založili spolu rodinu, mali troch synov Kasyma, Maselbeka a Džajnaka. Suvankul sa rozhodol, že bude navštevovať kurz traktoristu na druhom brehu rieky v Záriečí, pretože v aule sa nenašiel ani jeden gramotný človek, čo by mohol ísť do kurzu. Zavčasu na jar prišiel Suvankul na traktory, pričom sa okolo neho zbehlo plno národa. Pribehla aj Tolgon, pričom ako prvých zazrela svojich troch synov ako pyšne stoja na traktory vedľa svojho otca a vtedy si všimla, ako sa synovia ponášajú na svojho otca. Traktor sa presunul na koniec dediny a všetci húfne za ním. Keď začal orať, Tolgon ostala na roly sama a zapriala si: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“. Čas plynul, synovia rástli a každý z nich si určoval cestu sám.
Kasym kráčal v otcových šľapajach, stal sa traktoristom, a potom sa vyučil za kombajnistu.
Maselbek zavčasu opustil rodičovský dom. V škole sa dobra učil a keď skončil školu odišiel do mesta na štúdia, chce sa stať učiteľom.
A z najmladšieho Džajnaka vyrástol pekný, driečny mládenec. V kolchoze ho zvolili za tajomníka Komsomolu. Onedlho si Kasym priviedol nevestu Aliman, keď robil pomocníka kombajnistu v Záriečí z dediny Kaínd. V tom období nastala veľká povodeň, ktorá odniesla sa sebou staré háje. No počasie bolo horúce a pšenica sa ťahala do výšky, čo poukazovalo na dobrú úrodu. Tolgon chodievala spolu so svojou nevestou Aliman na žatvu a vtedy si uvedomila akú má dobrú nevestu. Počas žatvy ich náhle prekvapil ruský jazdec, ktorý priniesol správu, že začala vojna. Roboty pribúdalo a pribúdalo a mužov v dedine bolo čoraz menej. Prišiel rad aj na najstaršieho zo synov, Kasyma. Po dlhšom čase sa ozval aj Maselbek, ktorého tiež povolali a je v Novosibirsku na vojenskej škole. Suvankul vypomáhal na vojenskej správe a Tolgon si v duchu myslela, že jej muža ako dobrého skupinára nepovolajú, ale zmýlila sa. Doma ostala sama spolu s Aliman a najmladším Džajnakom ktorý tiež pomaly čaká na povolávací rozkaz. Tolgon sa ešte stala skupinárkou v kolchoze, na miesto svojho muža Suvankula. Musela veľa obetovať, nastal hlad a bieda, ale ona odolávala. Raz jej predseda Usenbaj doručil telegram od Maselbeka, v ktorom stálo, že prechádzajú krajom a chce vidieť mať. Tolgon spolu s nevestou Aliman sa vydali na stanicu, pričom obidve sa veľmi tešili. Dlho čakali a keď Maselbekov vlak prechádzal stanicou nezastal. Maselbek len stihol mame na pamiatku hodiť čiapku a obe sa smutne vrátili domov. Prišiel list od Kasyma, že žije. V tú zimu začal Džajnak chodiť na vojenskú správu na výcvik. Jedného dňa odišiel a zanechal po sebe list, v ktorom sa ospravedlňoval, že tak bez rozlúčky odišiel na vojnu. Išiel ako dobrovoľník na výzvu v kolchoze. Slúžil ako parašutista a po jednej z akcií zmizol. Onedlho prišla správa, že Kasym a Suvankul zahynuli v boji. Tretí a štvrtý rok vojny boli ťažké. Nastal hlad a ešte k tomu z kolchozu ukradli tri kone, medzi nimi bol aj Kasymov inochodník – nastali ťažké časy. Raz Tolgon napadla myšlienka, že by sa mohol zorať úhor pre dedinčanov, pretože všetko obilie, ktoré posiali pôjde na front. Tolgon chodila z domu ku domu a pýtala od ľudí obilie, niektorí dali radi, iní neradi. Keď sa šlo osivo siať, vrecia so zrnom niekto ukradol a Tolgon sa ich vydala hľadať. Aj ich dobehla a zistila, že medzi koňmi, na ktorých išli lupiči bol inochodník a vtedy si uvedomila, že tým zlodejom je zbeh Dženšenkul. Kričala po nich a vyriekla i meno a vtom sa otočil a vystrelil po Tolgon a trafil koňa. Tolgon sa zranila a dlho sa zotavovala. Jedného dňa keď odpočívala na dvore prišiel poštár Temirčal s dopisom od Maselbeka, v ktorom sa lúčil s mamou a vysvetľoval jej, že umiera za národ (mal za úlohu zničiť nepriateľský muničný sklad). Po piatich rokoch sa vojna skončila a domov sa začali vracať bývalí vojaci. V tom Aliman napadlo, že Džajnak by mohol žiť, že by to bolo nespravodlivé, aby 4 chlapi v jednej rodine umreli. Tak čakali, veď sa nenašlo Džajnakove telo. Tolgon sa vzdá funkcie skupinárky a po čase si začne vyčítať, že nedala Aliman viac volnú ruku. Raz večer prišla Aliman neskoro domov. Bola napol holá, s roztrhanými šatmi, strapatými vlasmi a bola opitá. Tolgon na túto tému s Aliman nerada hovorila. Po dlhšej dobe chytili zbeha a lupiča Dženšenkula a Tolgon vyzvali, aby prišla na úrad spísať výpoveď. Vtedy sa Dženšenkul ohradzoval, že na jeho usvedčenie nemajú fakty, ale Tolgon sa nedala a všetko o ňom vyrozprávala: V tom sa na Tolgon osopila Dženšenkulova žena a povedala jej, že jej nevesta je tehotná. Aliman tlačilo svedomie a jedného dňa odišla k svojej rodine do Kaínd. Tolgon začalo byť smutne a myslela len na to najhoršie, že by ju rodina nepriala, a že by sa jej vysmievali. Tak sa rozhodla, že pôjde za ňou. V polovici cesty ako išla autom zazrela postavu a hneď spoznala, že je to Aliman. Keď sa vrátili čakali už len na tú chvíľu, kedy bude pôrod. Až jedného dňa sa uprostred noci zobudila Tolgon a zistila, že Aliman nie je v posteli. Vybehla von hľadať ju a zrazu počula výkrik z kôlne. A tam Aliman v pôrodných bolestiach. Tolgon išla k susedom a požiadala Bektaša, aby zapriahol kone (išli do nemocnice v Záriečí). Počas cesta začalo silno snežiť a pršať, noc bola tmavá a na Aliman to prišlo a začala kričať a vravieť, že umiera. Celá horela a chytila ju zimnica a chrapľavo dýchala. Bola vysilená a pomaly sa strácala. V tom povedala Aliman Tolgon, aby je odpustila a skonala, ale dieťa medzičasom porodila . Bol to chlapec a dali mu meno Žambolot.

Kompozícia : je sociálny román, ktorý sa skladá z 18 kapitol. Využívajú sa tu monológy a dialógy. Celý príbeh rozpráva hl. hrdinka Tolgon, ako spomienku na svoje šťastie a ťažký život v tej dobe.
Téma : II. Svetová vojna a je dopad na civilné obyvateľstvo v zázemí.
Hl. postavy : Tolgon, Suvankul, Kasym, Maselbek, Džajnak, Aliman,
Prostredie : ruský vidiek počas II. svetovej vojny ( dedina Kaínd …)
Hlavná myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny a jej dopad na
civilné obyvateľstvo a zároveň vyzdvihol silnú stránku hlavnej postavy, ktorá sa statočne stavia proti nepriazni osudu.
Citát: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“.


c.) rozprávanie :

- je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom, aj slohovým útvarom. Môže byť subjektívne – 1. osoba, alebo objektívne – 3. osoba. Na oživenie sa využíva zápletka, historický prezent (prít. čas sa použije na označenie minul. deja), citoslovcia … Najčastejšie používa jednoduché vety.

21. téma : Spisovatelia môjho regiónu.

a.) Vymenuj významných autorov vášho regiónu :

- I v senickom regióne, v ktorom bývam žilo veľa významných literárnych osobností, ktorých zaraďujeme do obdobia II. svet. vojny až po súčastnosť.
L. NOVOMESKÝ
J. MAJERNÍK
J. MORAVČÍK
I. HORVATH
P. PIUS
J. REPKO
J. MLČOCHOVÁ
A. ŠEVČÍKOVÁ

b.) Stručne charakterizuj tvorbu jedného autora :

ANNA ŠEVČÍKOVÁ Kľúč od bielej aleje

Je príbeh mladej dievčiny Lenky, ktorá je učiteľkou. Roku 1942 počas nemeckej okupácie ju povolajú ako učiteľku do dediny Podbarichovce na Spiši. V tomto období vládne veľké ponemčovanie a utláčanie Slovákov a samotnej slovenčiny. Inšpektor slovenského inšpektorátu školstva pre Spišský región bol prekvapený, že im poslali ženu, pretože tu na Spiši je to veľmi ťažké, ale najmä skrz Nemcov. Prvé dni boli pre Lenku ťažké a mala veľkú chuť odísť, ale podržala ju „školníčka“ Katrína, ktorá chodievala občas upratovať triedu a naučila ju k zvyklostiam tunajších ľudí. September ubehol ako voda a podľa tradície sa mala Lenka stať aj organistkou v kostole. Tá aj súhlasila, ale pod tou podmienkou, že v kostole sa bude spievať po slovensky. Podarilo sa jej aj zorganizovať divadlo, na ktoré prišlo veľa ľudí aj z okresu. Toto sa stalo tŕňom v oku Tomaschekovi, predsedovi Deutsche Partei, ktorý pritvrdil v ďalšej germanizácii, pričom si u ľudí viac pohoršil. Lenka však využila schôdzu riaditeľov menšinových škôl z celého SR, kde poukázala na vplyv ponemčovania a zároveň ho odsúdila.
Raz keď si chcela Lenka vziať kľúč od obecnej sály, kde chcela so žiakmi nacvičiť divadlo, preukázal Tomaschek svoju bezočivosť, keď Lenke povedal, že sále nie je obecná, ale nemecká. Lenka si to nenechala ľúbiť a išla sa sťažovať na OÚ, kde sa na ňu Tomaschek pripravil s advokátom. Lenka však advokáta „odpísala“ a kľúč od sály získala, čím si Tomascheka ešte viac rozhnevala. Tomaschek hneď napísal listy (aj vo svojom mene, aj anonymne), v ktorých stálo, že učiteľka je obecne nebezpečná a javí sa ako burička. Listy boli adresované na ministerstvo školstva. Neubehol ani mesiac a do Lenkinej školy prišiel inšpektor, ktorý bol veľmi prekvapený z úrovne žiakov a schválil Lenke globálnu metódu učenia, ktorá bola zväčša zakázaná.
Koncom vojny Podbarichovce obsadilo nemecké vojsko a začala postupná evakuácia ľudí, najmä tých, ktorí mali nemecké korene (mnohí o nich ani nevedeli). Tomaschek nakoniec chcel evakuovať do Nemecka celú dedinu, pričom toto rozhodnutie odmietli mnohý ľudia, ktorých oboznámila Lenka, bez toho aby tušila čo tým spôsobí. A spôsobila to, že Tomaschek vymohol pre ňu zatykač. Lenka sa zachránila útekom do povstaleckých hôr. V nich čakala na deň slobody.

Téma: spomienky na výuku v malotriednych školách
Hl. postavy: Lenka, Tomaschek, Katrína, inšpektor …
Hl. myšlienka: autorka poukazovala na ponemčovanie slov. ľudu na sever. Slovensku a zároveň vyzdvihla učiteľov, ktorí nepodľahli nemeckému nátlaku, ale sa proti nemeckému nátlaku vzopreli a šírili vlastenectvo.
Prostredie: dedina Podbarichovce počas II. svetovej vojny
Kompozícia: dej romána je prerozprávaný v chronologickom slede. Je popretkávaný mnohými dialógmi. Rozprávačkou príbehu je autorka. Dej prerozprávala s odporom voči germanizácií na Slovensku.
Citát: „ Dlho oznamoval ľubietovský zvon dedinám a dolinám radostnú zvesť. Vyzváňal pieseň mieru. “
- táto kniha má ešte poviedku „Čriepky so Starého dvora“.

c.) Slovenské nárečie :

- Praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko-naddunajskej oblasti sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu. Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko-naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej slovenčiny. V 14. - 15. storočí preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky. Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina, východoslovenčina.
Na kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton BERNOLÁK; kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít ŠTÚR. Spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách v roku 1852 dostala vcelku už dnešnú podobu.

členenie slovenského jazyka
Územie slovenského národného jazyka sa člení na viacero nárečí:

Nárečia
západoslovenské:
1. severné


2. južné


3. záhorské

stredoslovenské:
4. severozápadné


5. juhovýchodné


6. gemerské

východoslovenské:
7. spišské


8. šarišské


9. zemplínske


10. sotácke