a.) Vymenuj významných autorov vášho regiónu :
- I v senickom regióne, v ktorom bývam žilo veľa významných literárnych osobností, ktorých zaraďujeme do obdobia II. svet. vojny až po súčastnosť.
L. NOVOMESKÝ
J. MAJERNÍK
J. MORAVČÍK
I. HORVATH
P. PIUS
J. REPKO
J. MLČOCHOVÁ
A. ŠEVČÍKOVÁ
b.) Stručne charakterizuj tvorbu jedného autora :
ANNA ŠEVČÍKOVÁ Kľúč od bielej aleje
Je príbeh mladej dievčiny Lenky, ktorá je učiteľkou. Roku 1942 počas nemeckej okupácie ju povolajú ako učiteľku do dediny Podbarichovce na Spiši. V tomto období vládne veľké ponemčovanie a utláčanie Slovákov a samotnej slovenčiny. Inšpektor slovenského inšpektorátu školstva pre Spišský región bol prekvapený, že im poslali ženu, pretože tu na Spiši je to veľmi ťažké, ale najmä skrz Nemcov. Prvé dni boli pre Lenku ťažké a mala veľkú chuť odísť, ale podržala ju „školníčka“ Katrína, ktorá chodievala občas upratovať triedu a naučila ju k zvyklostiam tunajších ľudí. September ubehol ako voda a podľa tradície sa mala Lenka stať aj organistkou v kostole. Tá aj súhlasila, ale pod tou podmienkou, že v kostole sa bude spievať po slovensky. Podarilo sa jej aj zorganizovať divadlo, na ktoré prišlo veľa ľudí aj z okresu. Toto sa stalo tŕňom v oku Tomaschekovi, predsedovi Deutsche Partei, ktorý pritvrdil v ďalšej germanizácii, pričom si u ľudí viac pohoršil. Lenka však využila schôdzu riaditeľov menšinových škôl z celého SR, kde poukázala na vplyv ponemčovania a zároveň ho odsúdila.
Raz keď si chcela Lenka vziať kľúč od obecnej sály, kde chcela so žiakmi nacvičiť divadlo, preukázal Tomaschek svoju bezočivosť, keď Lenke povedal, že sále nie je obecná, ale nemecká. Lenka si to nenechala ľúbiť a išla sa sťažovať na OÚ, kde sa na ňu Tomaschek pripravil s advokátom. Lenka však advokáta „odpísala“ a kľúč od sály získala, čím si Tomascheka ešte viac rozhnevala. Tomaschek hneď napísal listy (aj vo svojom mene, aj anonymne), v ktorých stálo, že učiteľka je obecne nebezpečná a javí sa ako burička. Listy boli adresované na ministerstvo školstva. Neubehol ani mesiac a do Lenkinej školy prišiel inšpektor, ktorý bol veľmi prekvapený z úrovne žiakov a schválil Lenke globálnu metódu učenia, ktorá bola zväčša zakázaná.
Koncom vojny Podbarichovce obsadilo nemecké vojsko a začala postupná evakuácia ľudí, najmä tých, ktorí mali nemecké korene (mnohí o nich ani nevedeli). Tomaschek nakoniec chcel evakuovať do Nemecka celú dedinu, pričom toto rozhodnutie odmietli mnohý ľudia, ktorých oboznámila Lenka, bez toho aby tušila čo tým spôsobí. A spôsobila to, že Tomaschek vymohol pre ňu zatykač. Lenka sa zachránila útekom do povstaleckých hôr. V nich čakala na deň slobody.
Téma: spomienky na výuku v malotriednych školách
Hl. postavy: Lenka, Tomaschek, Katrína, inšpektor …
Hl. myšlienka: autorka poukazovala na ponemčovanie slov. ľudu na sever. Slovensku a zároveň vyzdvihla učiteľov, ktorí nepodľahli nemeckému nátlaku, ale sa proti nemeckému nátlaku vzopreli a šírili vlastenectvo.
Prostredie: dedina Podbarichovce počas II. svetovej vojny
Kompozícia: dej romána je prerozprávaný v chronologickom slede. Je popretkávaný mnohými dialógmi. Rozprávačkou príbehu je autorka. Dej prerozprávala s odporom voči germanizácií na Slovensku.
Citát: „ Dlho oznamoval ľubietovský zvon dedinám a dolinám radostnú zvesť. Vyzváňal pieseň mieru. “
- táto kniha má ešte poviedku „Čriepky so Starého dvora“.
c.) Slovenské nárečie :
- Praslovanský jazyk sa začal výraznejšie diferencovať, keď sa naši predkovia začali rozchádzať zo svojej pravlasti. Na slovenské územie, presnejšie do karpatsko-naddunajskej oblasti sa Slovania dostali dvoma prúdmi. Západná a východná časť tohto územia bola osídlená prúdom prichádzajúcim zo severu a severovýchodu, stredná časť prúdom prichádzajúcim z juhu a juhovýchodu. Vplyvom zemepisných, spoločenských a politických podmienok sa v karpatsko-naddunajskej kotline v 10. storočí začala utvárať stará slovenčina, predchodkyňa dnešných nárečí aj spisovnej slovenčiny. V 14. - 15. storočí preniká slovenčina aj do listín písaných po latinsky a po česky. Na území Slovenska sa postupne vyvíjajú tri typy kultúrneho jazyka, ktorý sa používa v rozličných právnych listinách, ale aj v ľudovej slovesnosti a preniká postupne aj do náboženskej literatúry. Tento kultúrny jazyk označujeme ako kultúrna západoslovenčina, stredoslovenčina, východoslovenčina.
Na kultúrnu západoslovenčinu nadväzoval Anton BERNOLÁK; kultúrny jazyk, ktorý ustálil a kodifikoval svojimi gramatickými dielami a šesťzväzkovým Slovárom, je známy ako bernolákovčina. V polovici 19. storočia formoval novú spisovnú slovenčinu na stredoslovenskom základe Ľudovít ŠTÚR. Spisovná slovenčina bola oficiálne vyhlásená na zasadnutí Tatrína v auguste roku 1844 v Liptovskom Mikuláši. Po istých úpravách v roku 1852 dostala vcelku už dnešnú podobu.
členenie slovenského jazyka
Územie slovenského národného jazyka sa člení na viacero nárečí:
Nárečia
západoslovenské:
1. severné
2. južné
3. záhorské
stredoslovenské:
4. severozápadné
5. juhovýchodné
6. gemerské
východoslovenské:
7. spišské
8. šarišské
9. zemplínske
10. sotácke
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára