20. téma : Moderné lit. smery vo svetovej lit., súčastný svet. román

a.) moderné smery vo svet. lit. :

existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.

absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.

nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.

neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.

skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.

kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.

beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .









b.) analyzujte vybraný román zo súč. svet. lit. na základe vlastného čítania :

Čingiz AJTMANOV MATERINSKÉ POLE

Stará Tolgonaj sa vracia na rodné pole, s ktorým je citovo spätá, kde si začne spomínať na svoju životnú púť.
Ako malé dieťa sem chodila s rodičmi na žatvu, jej otec bol želiar – nádenník. Keď vyrástla stalo sa z nej pekné, mladé dievča. Na poly pracovala ako žnica a keď mala 17 zoznámila sa so Suvankulom z Horného Talazu. Bol veľmi pracovitý a spolu chodievali na pole ako prví. V jednu nádhernú mesačnú noc si povedali svoje áno. Tvrdou prácou si postavili dom, zadovážili nejaký dobytok a založili spolu rodinu, mali troch synov Kasyma, Maselbeka a Džajnaka. Suvankul sa rozhodol, že bude navštevovať kurz traktoristu na druhom brehu rieky v Záriečí, pretože v aule sa nenašiel ani jeden gramotný človek, čo by mohol ísť do kurzu. Zavčasu na jar prišiel Suvankul na traktory, pričom sa okolo neho zbehlo plno národa. Pribehla aj Tolgon, pričom ako prvých zazrela svojich troch synov ako pyšne stoja na traktory vedľa svojho otca a vtedy si všimla, ako sa synovia ponášajú na svojho otca. Traktor sa presunul na koniec dediny a všetci húfne za ním. Keď začal orať, Tolgon ostala na roly sama a zapriala si: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“. Čas plynul, synovia rástli a každý z nich si určoval cestu sám.
Kasym kráčal v otcových šľapajach, stal sa traktoristom, a potom sa vyučil za kombajnistu.
Maselbek zavčasu opustil rodičovský dom. V škole sa dobra učil a keď skončil školu odišiel do mesta na štúdia, chce sa stať učiteľom.
A z najmladšieho Džajnaka vyrástol pekný, driečny mládenec. V kolchoze ho zvolili za tajomníka Komsomolu. Onedlho si Kasym priviedol nevestu Aliman, keď robil pomocníka kombajnistu v Záriečí z dediny Kaínd. V tom období nastala veľká povodeň, ktorá odniesla sa sebou staré háje. No počasie bolo horúce a pšenica sa ťahala do výšky, čo poukazovalo na dobrú úrodu. Tolgon chodievala spolu so svojou nevestou Aliman na žatvu a vtedy si uvedomila akú má dobrú nevestu. Počas žatvy ich náhle prekvapil ruský jazdec, ktorý priniesol správu, že začala vojna. Roboty pribúdalo a pribúdalo a mužov v dedine bolo čoraz menej. Prišiel rad aj na najstaršieho zo synov, Kasyma. Po dlhšom čase sa ozval aj Maselbek, ktorého tiež povolali a je v Novosibirsku na vojenskej škole. Suvankul vypomáhal na vojenskej správe a Tolgon si v duchu myslela, že jej muža ako dobrého skupinára nepovolajú, ale zmýlila sa. Doma ostala sama spolu s Aliman a najmladším Džajnakom ktorý tiež pomaly čaká na povolávací rozkaz. Tolgon sa ešte stala skupinárkou v kolchoze, na miesto svojho muža Suvankula. Musela veľa obetovať, nastal hlad a bieda, ale ona odolávala. Raz jej predseda Usenbaj doručil telegram od Maselbeka, v ktorom stálo, že prechádzajú krajom a chce vidieť mať. Tolgon spolu s nevestou Aliman sa vydali na stanicu, pričom obidve sa veľmi tešili. Dlho čakali a keď Maselbekov vlak prechádzal stanicou nezastal. Maselbek len stihol mame na pamiatku hodiť čiapku a obe sa smutne vrátili domov. Prišiel list od Kasyma, že žije. V tú zimu začal Džajnak chodiť na vojenskú správu na výcvik. Jedného dňa odišiel a zanechal po sebe list, v ktorom sa ospravedlňoval, že tak bez rozlúčky odišiel na vojnu. Išiel ako dobrovoľník na výzvu v kolchoze. Slúžil ako parašutista a po jednej z akcií zmizol. Onedlho prišla správa, že Kasym a Suvankul zahynuli v boji. Tretí a štvrtý rok vojny boli ťažké. Nastal hlad a ešte k tomu z kolchozu ukradli tri kone, medzi nimi bol aj Kasymov inochodník – nastali ťažké časy. Raz Tolgon napadla myšlienka, že by sa mohol zorať úhor pre dedinčanov, pretože všetko obilie, ktoré posiali pôjde na front. Tolgon chodila z domu ku domu a pýtala od ľudí obilie, niektorí dali radi, iní neradi. Keď sa šlo osivo siať, vrecia so zrnom niekto ukradol a Tolgon sa ich vydala hľadať. Aj ich dobehla a zistila, že medzi koňmi, na ktorých išli lupiči bol inochodník a vtedy si uvedomila, že tým zlodejom je zbeh Dženšenkul. Kričala po nich a vyriekla i meno a vtom sa otočil a vystrelil po Tolgon a trafil koňa. Tolgon sa zranila a dlho sa zotavovala. Jedného dňa keď odpočívala na dvore prišiel poštár Temirčal s dopisom od Maselbeka, v ktorom sa lúčil s mamou a vysvetľoval jej, že umiera za národ (mal za úlohu zničiť nepriateľský muničný sklad). Po piatich rokoch sa vojna skončila a domov sa začali vracať bývalí vojaci. V tom Aliman napadlo, že Džajnak by mohol žiť, že by to bolo nespravodlivé, aby 4 chlapi v jednej rodine umreli. Tak čakali, veď sa nenašlo Džajnakove telo. Tolgon sa vzdá funkcie skupinárky a po čase si začne vyčítať, že nedala Aliman viac volnú ruku. Raz večer prišla Aliman neskoro domov. Bola napol holá, s roztrhanými šatmi, strapatými vlasmi a bola opitá. Tolgon na túto tému s Aliman nerada hovorila. Po dlhšej dobe chytili zbeha a lupiča Dženšenkula a Tolgon vyzvali, aby prišla na úrad spísať výpoveď. Vtedy sa Dženšenkul ohradzoval, že na jeho usvedčenie nemajú fakty, ale Tolgon sa nedala a všetko o ňom vyrozprávala: V tom sa na Tolgon osopila Dženšenkulova žena a povedala jej, že jej nevesta je tehotná. Aliman tlačilo svedomie a jedného dňa odišla k svojej rodine do Kaínd. Tolgon začalo byť smutne a myslela len na to najhoršie, že by ju rodina nepriala, a že by sa jej vysmievali. Tak sa rozhodla, že pôjde za ňou. V polovici cesty ako išla autom zazrela postavu a hneď spoznala, že je to Aliman. Keď sa vrátili čakali už len na tú chvíľu, kedy bude pôrod. Až jedného dňa sa uprostred noci zobudila Tolgon a zistila, že Aliman nie je v posteli. Vybehla von hľadať ju a zrazu počula výkrik z kôlne. A tam Aliman v pôrodných bolestiach. Tolgon išla k susedom a požiadala Bektaša, aby zapriahol kone (išli do nemocnice v Záriečí). Počas cesta začalo silno snežiť a pršať, noc bola tmavá a na Aliman to prišlo a začala kričať a vravieť, že umiera. Celá horela a chytila ju zimnica a chrapľavo dýchala. Bola vysilená a pomaly sa strácala. V tom povedala Aliman Tolgon, aby je odpustila a skonala, ale dieťa medzičasom porodila . Bol to chlapec a dali mu meno Žambolot.

Kompozícia : je sociálny román, ktorý sa skladá z 18 kapitol. Využívajú sa tu monológy a dialógy. Celý príbeh rozpráva hl. hrdinka Tolgon, ako spomienku na svoje šťastie a ťažký život v tej dobe.
Téma : II. Svetová vojna a je dopad na civilné obyvateľstvo v zázemí.
Hl. postavy : Tolgon, Suvankul, Kasym, Maselbek, Džajnak, Aliman,
Prostredie : ruský vidiek počas II. svetovej vojny ( dedina Kaínd …)
Hlavná myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny a jej dopad na
civilné obyvateľstvo a zároveň vyzdvihol silnú stránku hlavnej postavy, ktorá sa statočne stavia proti nepriazni osudu.
Citát: „Kiež by ste vždy stáli takto vedľa otca, synovia moji! Kiež by z Vás vyrástli taký ľudia ako on, nič viac si neželám! …“.


c.) rozprávanie :

- je zachytenie udalosti v časovej postupnosti. Môže byť slohovým postupom, aj slohovým útvarom. Môže byť subjektívne – 1. osoba, alebo objektívne – 3. osoba. Na oživenie sa využíva zápletka, historický prezent (prít. čas sa použije na označenie minul. deja), citoslovcia … Najčastejšie používa jednoduché vety.