nedeľa 20. januára 2008

Funny video- Robotník pri práci

Funny video, Zábavné video,

Musicista - funny video

11. téma : Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského a B. Slančíkovej – Timravy.

a.) 2. vlna slovenského realizmu :

- vznik SR lit. realizmu sa oneskoril oproti svetovému o 50 rokov. I v našom sa presadzujú súčastné témy a priame zobrazenia skutočnosti. Z tém je v popredí : slovenský ľud – kde postupne vidíme diferenciáciu na bohatých a chudobných, takže sociálna problematika potláča národnú tematiku. Vznik realizmu u nás naznačuje rok 1871, keď P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell vydali almanach Napred , v ktorom boli realistické básne a r. 1879, keď S. H. Vajanský vydáva svoju zb. Tatry a more, v ktorej cyklus Jaderské listy boli realistické.

- Hl. predstavitelia : BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA, J.GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJÁK, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, (J. JESENSKÝ, IVAN KRASKO)-próza
- v popredí je próza (poviedka) a dráma.
- dôraz : proces diferencie SR národného života, sociálne otázky, vnútorný život človeka, kritické zobrazenie súčastného SR života, satira, karikatúra, drsný detail, malomesto-Jesenský


b.) tvorba hl. predstaviteľov :

M. KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor

Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
- Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.

Dies Irea – Jurko, syn starého lakomca a úžerníka Sýkoru má rád richtárovu dcéru Evku Zimovie. Richtár sa pre obecné veci zadĺži, vypožičia si tajne peniaze od Mazliačky, ktorú v mladosti v hanbe zanechal a opustil, a táto na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Sýkora zakáže aj svojmu synovi Jurovi chodiť do richtárov a oni ho aj starostlivo opatrujú, keď ochorie na choleru. Richtárova žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Medzitým zomiera Mojžiš a starý Sýkora utráca časť svojich peňazí. Keď mu zlodeji ukradnú i zvyšok peňazí, postupne sa mení. Spoznáva, že žil zle a vracia sa ako láskavý otec k Jurovi, zmieruje sa s richtárom a so svojim druhým synom.


J. G. TAJOVSKÝ tvorba : próza – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Rozprávka z Ruska, Obrázky nové i staré; naj. : Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apolina, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb …
dráma – 1. obdobie : viacdejstvové hry Ženský zákon, Statky-zmätky,
Nový život
1 – aktovky Tma, Matka, Hriech, V službe
2. obdobie : Smrť Jurka Langsfelda, blúznivci

Maco Mlieč – je to jedna z naj. poviedok, v ktorej zachytáva ťažký život a životné podmienky najtriednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť. Kritizuje tu vydieranie poctivého, pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším. Kompozične je to akýsi krátky príbeh bez zvratov a napätia, ale so zložitou stavbou : 1. Stretnutie rozprávača s Macom Mliečom, 2. Vysvetlenie rozprávača prečo zachytil stretnutie, 3. Prerozprávanie životných osudov M. M.. Je tam prekrásny opis hl. postavy.
Dej : Autor ako rozprávač sa zastavil pri M. M., ktorého prezývali Mliečnik, a ktorý pri ceste pásaval kravy a ako sa s nim dal do reči. Opýtal sa odkedy pracuje a poradil mu, aby si vyrátal koľko by už mal peňazí, keby ho gazda spravodlivo každý rok vyplácal. Macovi sa však nezdá, že by ho gazda – richtár zdieral. Od útleho detstva pozná iba robotu, nastúpil ako 18-ročný ku gazdovi do služby. Pracoval iba na ošatenie, obuv, jedlo, či tabak, staral sa gazdovi poctivo o kone, ktoré boli najlepšie v dedine. Neskôr, keď gazda kúpil nové mladé kone, tie sa splašili a dokaličili Maca. Gazda, aby sa zaň nehanbil, dal ho ku kravám a Maco, ktorý spočiatku i dbal o seba sa prestal starať o svoj zovňajšok. S ostatnými sluhami a slúžkami prestal jedávať i spávať, žil so zvieratami v telinci, ale i tak pokiaľ vládal poctivo pracoval pre gazdu. Jedného dňa prišiel Maco ku gazdovi s otázkou, čo mu je ešte dlžen, a keď áno, koľko by mal ešte dosluhovať. Cíti sa veľmi zle a práve preto má pesimistickú náladu a myslí len na smrť. Toto chovanie gazdu dojme a zrazu chce dať Macovi peniaze ako výplatu a sľúbil mu, že keď umrie vystrojí mu veľký pohreb. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telinci a gazda musel dodržať svoj sľub. Medzi sluhami a slúžkami sa povrávalo, že ho mal za čo pochovať.

Domov – Ďuro pracuje pri železnici a v jednu zimu si išiel vypiť borovičky. Keď sa vracal na miesto nešťastne spadol medzi vagóny a odrhlo mu pravú ruku a ľavú mu zlomilo. Lekári doporučovali ľavú ruku odrezať, pretože už bola otrávená. Ďurova žena Tonka nechcela aj keď jej radili, aby nechala muža umrieť. Nakoniec mu ju odrezali a zo začiatku sa o Ďura starala, až pokiaľ mali peniaze. Keď ich už nemali, Ďuro si vysúdil od železnice prácu, aby mali peniaze. Zo začiatku sa im darilo, ale opäť ich bolo menej a menej a boli prinútení presťahovať sa do menšieho bytu. Ďuro začal piť a peňazí bolo ešte menej. Ďuro začal vyčítať svojej Tonke, že nemá prácu a chcela by bývať v prepychu. Týmto sa na čas rozhádali. Po čase sa presťahovali do pôvodného bytu. Tonka si našla prácu a mali sa dobre.
Konflikt medzi Ďurom a Tonkou začal po tom, ako sa Ďuro stal mrzákom. Hl. podstatou boli peniaze a nešťastie. Ďuro ho riešil pitím a Tonka neverou za peniaze. Spolu sa zmierili a Tonka to urobila zo súcitu k Ďurovi, pretože bol mrzák a Ďuro to urobil najmä kôli tomu, že bol mrzák a nemal by sa o neho kto starať.

Mamka Pôstková – je príbeh starej, chudobnej ženičky, ktorá celý život ťažko pracovala. Na staré kolená sa musela starať a vypomáhať ešte i o nevestu a vnúčence, pretože jej syn sa stal opilcom. Okradol ju nesvedomitý gazda, ale ona i tak nestratila svoju dôstojnosť a statočnosť a predala ešte i perinu, len aby splatila dlžôbku v banke a mohla spokojne zomrieť.

Horký chlieb – je príbeh vdovy Mary Turianky, ktorá varuje v noci deti bohatých Krajčírovcov, hoci doma nechala samé vlastné deti, pretože sa o ne v noci bojí, úchytkom odbieha pozrieť sa na ne. Prechladne, ochorie a to je teda zárobok na horký chlieb, pretože nevie, čo s ňou bude, a s jej deťmi.

Do konca - poviedka je oslavou jeho starého otca, ktorý poctivo žil a pracoval až do svojej smrti. Jeho životným krédom bola skutočnosť zveľaďovať svoj majetok, nie pre seba, ale pre svoje deti a celkovo mal k peniazom normálny vzťah, neboli mu modlou, ale na uspokojenie potrieb. Ako bol statočný jeho život, tak statočná bola i smrť, keď ho našli mŕtveho, ako chcel ísť pomáhať starej matke.


B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiograf prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …

Ťapákovci – nastáva jar a príroda sa prebúdza. Všetci z dediny začínajú obrábať svoje polia, len u Ťapákovcov sa rozmýšľa, pretože je streda a orievať začínajú ako pominule v piatok. Ťapákovci sú veľká rodina (4 bratia so ženami a deťmi, zmrzačená sestra Anča =16). Rodinu nemá kto viesť, a preto sú v tejto rodine ešte hádky, najmä medzi Iľou – kráľovnou a Ančou – mrzáčkou. Iľa sa každú chvíľu rozčapuje a nie je stále z niečím spokojná a tým nadáva svojmu mužovi a jeho bratom, ktorý sa urážkam nebránia. Len Anča jej pokaždé odvrkne. Ťapákovci ako rodina sú zaostalí, a založený na tradíciách, kde Iľa ako pokroková chce spraviť zmeny, len Ťapákovci sú voči tomuto nevľúdny. Iľa sa snaží za každú cenu ohnúť ich zaostalosť, ale sa jej to nedarí, lebo ju majú len na posmech. Svojou neústupčivosťou a dôslednosťou prinúti aspoň svojho manžela Paľa – žartovníka, aby postavil pre nich dom, do ktorého sa odsťahujú.
- autorka v tejto poviedke zobrazila vo forme Ťapákovskej rodiny totálne zaostalý spôsob života, ktorý môžeme nazvať Ťapákovčina. Celá poviedka je založená na vnútornom a vonkajšom konflikte.
Vnútorný konflikt – tvorí osobná tragédia Anči. Je to dievča s krásnou tvárou, telom, však poznačeným detskou obrnou, šijúca čepce pre nevesty, hoci vie, že sa nikdy nevydá. Táto osobná tragédia ju robí zádrapčivou, neústupnou a hádavou, pričom vnútorne je plná citu.
Vonkajší konflikt – je konflikt medzi Iľou na jednej strane a Ťapákovcami a Ančou na druhej strane. Je konflikt medzi moderným spôsobom života, ktorý symbolizuje Iľa a zaostalým spôsobom života, ktorý symbolizujú Ťapákovci.

Skon Paľa Ročku – Paľo Ročko ochorel. Jeho žena Zuzka pochádzajúca z bohatej rodiny ho hnala do roboty a neverila mu, že je vážne chorý. Zobrali sa z veľkej lásky proti vôli rodičov, prežili ťažké roky, pretože Zuzke odmietli z domu akúkoľvek pomoc. Paľovi rodičia im nezanechali nič, iba pozemok, na ktorom si s veľkými ťažkosťami a dlhmi postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá mama mu pri stavbe nepomáhala, takže ju rozhnevaný Paľo nemilosrdne vystrčil z domu. Pri stavbe domu slúžil Paľo aj so ženou na fare, no aby dom čím skôr postavili pred termínom, opustili službu. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomrie.
- v tejto poviedke autorka ukazuje, ako neustála núdza, soc. problémy majú negatívny dopad na psychiku obyčajného človeka. Paľo Ročko sa stal takým akým bol, len preto, že bol chudobný, že sa boril životom sám, ťažko, zložito a nik mu nemohol pomôcť ani jeho najbližší z čoho pramení jeho pocit krivdy. Až v závere tesne pred smrťou mnohé akoby pochopil zmieruje sa s tými, s ktorými si nerozumel a zomiera.

Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti a nenávidia vojnu ako zlo prinášajúca chudobe iba utrpenie. Na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný, s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
















c.) slohové postupy, slohové útvary :



1. informačný

- stručné údaje na otázky :
kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?,
prečo?
-správa oznámenia (hovorové, administratívne, publicistické) bežné rozhovory.
2. rozprávací

- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti.

- rozprávanie, fejtón, povesť, bájka, rozprávka, poviedka,
román
3. opisný

- vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja).
- cestopis, životopis, reportáž, opis, návod, posudok.
4.
a.) výkladový



b.) úvahový


- vnútorné vzťahy (príčinné alebo dôsledkové).


- výklad, prednáška, odborný referát.

- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia.


- úvaha, kritika, recenzia, diskusný príspevok, prejav

12. téma : Slovenská literárna moderna.

12. téma : Slovenská literárna moderna.

a.) Moderné a avangardné európske smery :

- od 2. Polovice 19. stor. nastalo v svet. lit. rýchlejšie striedanie rozličných smerov, prúdov a lit. skupín. Súviselo to so spol. zmenami, s rozličnými protikladnými, filozofiami a politickými postojmi jednotlivých autorov a celých skupín. Hovoríme o vzniku a nástupe lit. moderny, ktorej zrod súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológií a konzervatinyzmu buržoázie. Časť umelcov je spätá s pokrokovými spol. a politickými hnutiami, časť presadzuje tzv. čisté umenie – tj. umenie zbavené politiky. Niektorými prvkami moderna súvisí s romantizmom a z hľadiska filozofie vplýva naň Marxizmus (K. Marx), pesimizmus (Shopenhouer) a individualizmus (F. Nietzsche). Jedným z najznámejších centier moderny bol Paríž, kde sa zgrupovala „ parížska bohéma“.

Moderné smery :
- symbolizmus : PAUL VERLAINE, CHARLES BAUDELAIRE, JEAN ARTHUR RIMBAUD
- je najznámejším medzi modernými smermi, vznikol vo FR.
- Básnici, ktorí k nemu patria (Prekliati básnici) vystupujú proti odlúčenej dobe, majú v sebe pocit odsúdenia, podliehajú pesimizmu, smútku, utiekajú sa do vlastného vnútra a vízií, zdôrazňujú obraznosť, fantáziu, zmyslové zobrazenie skutočnosti.
- Využívajú symboly, metafory, personifikáciu, alegóriu a ľubozvučnosť veršov.
- dekadencia : CHARLES BAUDELAIRE
- prevládajú pocity smútku, beznádeje, ale nie je odmietanie života, je to len obrana pred neľudskou dobou.
- impresionizmus : FRÁŇA ŠRÁMEK, IVAN GALL; maliari : E. MANET, C. MONET
- prejavuje sa najmä v maliarstve, ale i v lit. Autori sa snažili zachytiť tzv. pravdu sekundy, alebo moment unikajúcej chvíle.

Avangardné smery :
- futurizmus : F. T. MARINETTI – taliansky smer, V. MAJAKOVSKIJ – ruský smer
- za zdroj krásy považovali vedecké objavy, priemys. výrobky, tech. vymoženosti, stroje, bezdrôtovú telegrafiu a rýchlu dopravu. Ale niektorí z nich oslavovali aj dobyvačné vojny a opovrhovali davom (napr. Marinelli sa neskôr pridal k fašizmu a oslavoval Musoliniho).
- kubizmus : GOERGE BRAQUE – lit., PABLO PICASSO - maliarstvo
- prejavilo sa aj – aj. P.P. chcel odkryť krásu predmetov obklopujúcich človeka, opisoval ich v pokoji pomocou geometrických tvarov. Zdráhal sa opisovať prírodu a napodobňovať ju.
- kubofuturizmus : G. APOLLINAIRE
- vznikol spojením prvkov aj – aj, teda prepojením statických a dynamických prvkov.
- expresionizmus : B. BRECHT, E. M. REMARQUE
- prejavil sa najskôr v D v maliarstve, neskôr vo FR a tiež i v lit.
- snaží sa zachytiť vnútorné zážitky a pocity človeka. Spisovatelia sa zmietajú plný nepokoja v odlúčtenom svete a zamýšľajú sa nad postavením človeka v modernej dobe.


b.) Slovenská lit. moderna :

- začiatkom 20. stor. z viacerých časopiseckých príspevkov nastávajúcej lit. generácie badáme odklon od národnobuditeľského charakteru lit. a vidíme, že sa tu objavujú netradičné umelecké postupy a nové filozofické tendencie.
Súhrn týchto tendencií nazývame slovenská lit. moderna, alebo podľa hlavného predstaviteľa „Kraskova básnická škola“ Jej príslušníci netvoria básne na objekt ale na subjekt. Pôvodne publikujú svoje básne v časopisoch, napr. Dennica, Živena, Prúdy, Slovenské pohľady.

Hl. predstavitelia: Ivan KRASKO, J. JESENSKÝ, I. GALL, V. ROY, F. VOTRUBA
Vplyvy: 1. domáci – snaha dobehnúť Európu v kultúre, snaha prekonať kultúrnu izoláciu a stagnáciu a potreba vyjadriť svoje city, nálady, sklamania zosobňujúce pocity mladého človeka.
2. zahraničný – preklady svetového romantizmu a moderny.
Tvorivé zdroje:
Sl. romantizmus (J. KRÁĽ, A. SLÁDKOVIČ, J. BOTTO)
Sl. realizmus (P.O. HVIEZDOSLAV, VAJANSKÝ)
Svetová moderna (hl. symbolizmus a impresionizmus)
Hl. znaky: dôraz sa kladie na subjekt, snažia sa vyjadriť pocity moderného mladého človeka začiatkom 20. stor. plného smútku, pesimizmu a beznádeje. Využívali 3 – slabičné slová s prízvukom na prvú slabiku a položili základy voľného verša. Využívali krátke básnické útvary, lyriku, básne v próze, lyrickú prózu.

c.) rozbor tvorby :

IVAN KRASKO Nox et solitudo táto jeho prvá zb. je poznačená smútkom samotou, pesimizmom, beznádejou, teda pocitmi typickými pre moderného mladého človeka začiatkom 20. storočia. V tejto zb. rozoznávame 4 zdroje smútku:
1. Sklamaná láska (Už je pozde, Blado o jednej milej, Plachý akord …)
2. Tiesnivé spomienky na domov, matku, rodný kraj (Vesper dominicae – Nedeľný večer)
3. Trýzeň človeka , ktorý sa zaoberá nad každou nespravodlivosťou a hľadá zmysel života (Quia pulvis sum – pretože som prach)
4. Je smútok nad bezútešným položením slov. národa (Yehovah).
- okrem spomínaných básní a zdrojov smútku nachádzame v zb. ešte prírodné motívy, ako to vidíme v básniach Topole, Zmráka sa …

Verše – je druhá zb., ktorá ukazuje, že básnik sa postupne vymaňuje z pesimizmu a víťazí v ňom viera v život a odhodlanie bojovať s ním, ako to vidíme v básni Život. V zb. sa nachádzajú 3 známe básne s národnou tematikou: Otrok, Otcova roľa, Baníci.
Otcova roľa – básnik tu sleduje a stvárňuje tradičné národnosociálne motívy modernými výrazovými prostriedkami. Básnik tu vystupuje v podobe tuláka, ale zároveň i ochrancu zotročeného slov. ľudu. Otcova roľa tu, potom nadobúda 2 významy. Je nielen konkrétnym obrazom určitého poľa, ale i symbolom celého Slovenska. Básnik si uvedomuje, že ako syn svojho otca i národa sa musí vrátiť domov na otcovu roľu, lebo je to jeho povinnosť zosobnená stáročným útlakom, keď ho volá „poddaných krvou napitá pôda“. V závere básne sa vyznáva z toho ako z utrpenia ľudu klíči uňho semienko vzbury, ale zároveň sa pýta, či národ je schopný vzbúriť sa a bojovať za práva „vyklíči ešte zubaté dračie z poddaných zeme?“.
Baníci – sú symbolom celého národa, pričom jeho utláčateľ vystupuje v podobe démona, ktorý chce zlákať každého do svojich osídiel. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu na národnom kolektíve. Básnik sa proti jej zvodom stavia veľmi kriticky a čaká slobodu.
Otrok – básnik sa tu štylizuje do podoby otroka, syna matky, otrokyne. Predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich a ponížených, plný strachu, ale i skrytej vzbury a nenávisti. Je to človek, ktorý už nemieni utrpenie ďalej nečinne znášať, ktorý len čaká na podnet, aby mohol vystrieť chrbát a postaviť sa proti otročeniu.

d.) kritika :

- ako slohový útvar má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, všíma si najmä nedostatky, záporné javy, upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Druhy kritiky: spoločenská – diskusný príspevok, fejtón, glosa, novinárska poznámka
vedecká - recenzia, oponentský posudok
umelecká – esej, recenzia
Hl. znaky: objektívnosť, konštruktívnosť – naznačenie spôsobu riešenia
Kompozícia: úvod – podáva všeobecnú informáciu o nastolenom jave
jadro – obsahuje kritický rozbor daného javu
záver – obsahuje zhŕňajúce hodnotenie, naznačuje možnosti zlepšenia, vyzýva na ich uskutočnenie.
Štylizácia: hodnotiace výrazy, expresívne slová, frazeologické zvraty, stavba súvetí.

13. téma : Obraz I. svet. vojny vo svetovej literatúre.

a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :

- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody

b.) Stratená gen. :

- tento termín prvý krát použila GERTRUDA STEINOVÁ. Pôvodne sa ním označovali USA básnici, ktorí prežili hrôzy I. svet. vojny, čo ich psychicky poznačilo a po vojne sa nedokázali začleniť do povojnovej mierovej spol., lebo zistili, že zatiaľ, čo oni boli vraždení a mrzačení, bohatí získavali väčšie majetky na dodávkach. Ich pocity sú pocitmi vojakov, mladých ľudí I. svet. vojny, plný skepsy a dezilúzie. Preto i tento termín nakoniec označuje i európskych spis. podobných osudov, ba celú mladú gen. poznačenú I. svet. vojnou.
USA spis. : Ernest HEMINGWAY, John Dos PASSOS, William FAULKNER, Francis Scott FITZGERALD
EU spis. : Romain ROLLAND, Erick Maria REMARQUE, Henri BARBUSSE

c.) Tvorba jedn. autorov :

R. ROLLAND - tvorba : román – Dobrý človek ešte žije, očarená duša
novela – Peter a Lucia

Peter a Lucia : je to protivojnová novela, ktorá vyšla 1920
Námet : Historický fakt bombardovania kostola Sain – Gervais počas bohoslužieb na Veľký piatok 29.3.1918, kedy pri tom zahynulo 165 ľudí, medzi ktorými bolo veľa Rollandových priateľov.
Téma : Proti krutej a nezmyselnej vojne je tu postavený čistý ľúbostný vzťah.
Prostredie : Paríž počas I. sv. vojny.
Hl. postavy : Peter Aubier, Filip, Lucia
Kompozícia : Je psychologická novela, ktorej dej je ohraničený od stredy 30.1. do Veľkého piatku 29.3.1918. Základom je kontrast, nežná láska – krutá vojna.
Hl. myšlienka : Autor sa tu stavia proti krutosti vojny. Nežný ľúbostný cit, ktorý sa končí tragicky, akoby to malo symbolizovať nemožnosť naplnenia humanitných ideálov v čase vojny.
Dej : Peter bol mladý 18 ročný chlapec, pochádzajúci z bohatej meštiackej vrstvy, ktorého brat Filip bol na fronte a on sám mal o pol roka narukovať. Počas bombardovania sa v metre nevdojak chytil za ruku s krásnou mladou dievčinou Luciou. Ona o dve zastávky vystúpila, on nestačil, ale musel na ňu neustále myslieť. Hľadal ju, raz i zazrel, ale stratila sa mu v dave. Až nakoniec asi o týždeň ju stretol v Luxemburskej záhrade, zoznámili sa spolu a zamilovali sa do seba. Lucia pochádzala z chudej rodiny, otec jej zomrel, matka pracovala v továrni na zbrane a Lucia nedoštudovaná maliarka si privyrábala prekresľovaním obrazov, či pohľadníc. Obaja mladí ľudia trávili svoj všetok voľný čas, konfrontujú svoje názory, city i myšlienky. Snažia sa zabudnúť na vojnu, ktorej hrozba je neustále nad nimi. Hoci nie sú veriaci, idú si do kostola sľúbiť vernosť a počúvať hudbu. A tam počas bombardovania i zahynú pod padajúcim pilierom.

E. M. REMARQUE - tvorba : román – Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti
Víťazný oblúk

Na západe nič nového :
Téma : Život v zákopoch I. sv. vojny
Prostredie : Západný front počas I. sv. vojny
Kompozícia : Román je akýmsi kronikárskym záznamom života skupiny vojakov, až do jej zničenia, pričom sa tu striedajú obrazy z vojnových udalostí so záznamami rozhovorov vojakov a úvahami hl. hrdinu Paula Bäumera. V románe ide o „ja“ rozprávanie. Rozprávačom je hl. hrdina, ktorý sa snaží rozprávať objektívne bez politickosti a heroizmu. Román sa začína citátom „Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“ Skladá sa z 12 kapitol. Úvod hovorí o tom, ako vojaci odpočívajú 9 km za frontom v pokojnom území, najedení a sýti. V závere epilógu sa dozvedáme o smrti hl. hrdinu.
Hl. postavy : Paul Bäumer + 6 spolužiakov (Behm, Müller, Tjaden, Leer, Kropp, Kemmerich), Kantórek, Himelstoss, Katczinsky.
Hl. myšlienka : Autor v románe podal svedectvo o pocitoch mladej generácie v D zákopoch počas I. sv. vojny.
Námet : Krátka novinová správa, za ktorou sa však skrývali 100 – 1000 obetí.
Dej : Na pokojnom úseku 9 km za frontom odpočíva po dlhom čase sýta vojenská jednotka a to len preto, že polovica predtým v bojoch zahynula. Hl. hrdina Paul Bäumer nám potom v mozaike príbehov zobrazuje minulý i budúci život. Spolu so 6 priateľmi z gymnázia priamo zo školských ľavíc pod vplyvom nacionalistických, ohlupujúcich rečí triedneho profesora Kantórka odišli dobrovoľne na front. Proti bol len jeden z nich Behm, ale aby si ostatní nemysleli, že je zbabelec šiel tiež a iróniou osudu zomrel ako prvý. Prežijú ťažké obdobie v prijímači, kde ich šikanuje desiatnik Himelstoss. Dostávajú sa na front a veľmi rýchlo vytriezvejú z naivity. Okamžite spoznávajú skutočnú tvár vojny, prežiť im pomáha starší spolubojovník Katczinsky, ale i tak jeden po druhom zomierajú. V lete 1918 umiera i Katczinsky a v epilógu sa dozvieme, že v októbri 1918 krátko pred koncom vojny zomiera i Paul Bäumer.

E. HEMINGWAY - tvorba : román – Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Cez
rieku a do lesa,
novela – Starec a more
dráma – Piata kolónia

Zbohom zbraniam : je to jeden z naj. románov, ktorý vyšiel 1929.
Námet : Osobná životná skúsenosť, keď ako príslušník ČK bojoval v sanitnom oddieli na I fronte, kde bol i ťažko zranený.
Téma : príbeh romantickej lásky v období I. sv. vojny
Prostredie : I front počas I. sv. vojny, Švajčiarsko
Kompozícia : Román má voľnú kompozíciu, skladá sa z kapitol. Dej je popretkávaný filozof. úvahami a motívmi životnej tragiky. Ide tu o „ ja“ rozprávanie, rozprávačom je hl. hrdina Frederich Henry. Štýl autora je strohý, blízky novinárskemu štýlu.
Hl. postavy : Frederich Henry, Rinaldi, Catherine Barchleyová, Helen Fergusonová
Hl. myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny, keď akoby presahovala hranice a zasahovala i na mierové územie, čo symbolizuje smrť hl. hrdinky Catherine.
Dej : Keď USA vstúpilo do I. sv. vojny hl. hrdina Frederich Henry naivný, neskúsený z nerozvážnosti sa chce dostať na front. Keďže je mladý, neodvedú ho, ale dostáva sa do I cez ČK, ako príslušník sanitného oddielu. Býva spolu s I chirurgom Rinaldim, ktorý ho zoznámi s anglickými ošetrovateľkami Catherine a Helen. Frederich sa do Catherin zamiluje. Počas prudkých bojov je ťažko ranený, lieči sa, stará sa oň Catherin, s ktorou čaká dieťa. Počas ďalších bojov nastáva hromadný ústup. V chaose, keď vojenská polícia hľadá D vyzvedačov Frederichovi ako človeku s cudzím prízvukom hrozí smrť, uniká a keď mu hrozí zatknutie dozrieva v ňom pod vplyvom prežitých útrap rozhodnutie, že vojna je niečo strašné, nezmyselné a odporné, a preto s Catherin prepláva na člne pohraničné jazero a dostávajú sa do Švajčiarska. Tam v krásnych okamihoch čakajú na narodenie dieťaťa. Dieťa sa narodí mŕtve a onedlho po pôrode zomiera i Catherin.

d.) Porovnanie týchto diel :

spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; patria do „Stratenej generácie“
hl. postavami sú mladí ľudia vrhnutí do cyklu vojny; zväčša každé dielo končí tragicky, smrťou hl. postavy; spoločná téma; proti vojne tu stojí priateľstvo a láska hl. hrdinov.
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (HEMINGWAY, REMARQUE => vojaci I. sv. vojny; ROLLAND => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja; rozličný námet a kompozícia diel.

e.) Opis pracovného postupu :

- je najbežnejší druh opisu, vyskytuje sa vo forme návodu na použitie, alebo zhotovenie a forme kuchárskeho receptu. Používa sa v ňom tá istá osoba (2. osoba mn. č. – rozkazovací sp., alebo 1. osoba mn. č. – oznamovací sp.).
- pozor : treba dodržiavať časovú následnosť dejov a zvolenú osobu.

14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.

14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.


a.) Vývin slovenskej poézie :

MEDZIVOJNOVÁ - SR medzivojnová poézia sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).

POVOJNOVÁ – po roku 1945 po oslobodení spod fašizmu v I. etape, ktorá trvala do roku 1948 v SR poézie vychádza tzv. priečinková poézia. Teda básne a zb. protifašisticky ladené, ktoré boli napísané počas vojny, ale nemohli byť vtedy vydané ( J. JESENSKÝ, F. KRÁĽ, J. SMREK ). Ďalej tvoria autori nadrealisticky, ale v zmenených pomeroch sa mení ich poetika. Významnú úlohu má katolícka moderna, lenže mnohí jej autori v rokoch 1945-1948 emigrujú. Po roku 1948 až v prvej polovici 50-tych rokov dochádza v poézii k povoleniu jediného smeru socialistického realizmu, ale najmä v tejto etape je poézia poznačená schematizmom a dogmatizmom, je slúžkou politiky, oslavou práce, strojov, strany KSČ a šťastnej budúcnosti bez umeleckých ambícii. V druhej polovici 50-tych rokov po smrti Stalina r. 1953, ale najmä po 20. zjazde KS CCCP, kde Chruščov poodhalil Stalinove zločiny, je koniec éry schematizmu a dogmatizmu, čo v našej poézii naznačuje M. RÚFUS v zb. Až dozrieme a M. VÁLKA v zb. 4 knihy nepokoja. 60-te roky najmä okolo r. 1968 je jedným z najtvorivejších období v poézii, plné novátorstva a experimentovania i vstrebávania podnetov z iných západoeurópskych lit. Je tu mn. významných autorov. V auguste 1968 dochádza k okupácii ČSSR vojskami WZ a nasledujúce obdobie je obdobím tzv. normalizácie. Mnohí autori emigrujú, mnohí majú zakázanú alebo obmedzenú činnosť. V 80-tych rokoch nastáva najmä za éry Gorbačova postupné uvoľnenie pomerov, ale k normálnemu stavu SR poézie a k návratu do jej kontextu došlo až po Nežnej revolúcie r. 1989.


b.) tvorba hl. predstaviteľov :

LACO NOVOMESKÝ 1. medzivojnová poézia: zb. Nedeľa, Romboit, Otvorené okná, Sv. za dedinou, Pašovanou ceruzkou
2. po návrate z väzenia a rehabilitácii : poéma Vila Tereza, Do mesta 30 minút; zb. Z tam odtiaľ a iné, Dom, kde žijem

Nedeľa – táto bás. zb. vyšla r. 1927, ale sú v nej zaradené i básne z minulého obdobia. Tieto básne sú poznačené proletárskou poéziou a poetizmom, a tiež FR básnikom G. APOLLINAIRE. Už názov zb. nie je náhodný, pretože naznačuje z hľadiska poetizmu to, že poézia a krásno má byť 7 dňom v živote človeka. I preto sú tu verše približujúce svet kaviarničiek, svet tanečníc, atmosféra mesta i túžba po ľudskom šťastí. Toto šťastie však v Novomeskom ponímaní nie je naplnené, lebo videl svet reálne plný biedy, vykorisťovania, hladu i z toho dôvodu nachádzame v zb. básní výsostne soc. charakter. Nemôžme však povedať, že sú tam výzvy do boja a revolúcie. Je tam i nový lyrický hrdina, sám básnik, ktorý miluje všetky obyčajné veci okolo seba, ale zároveň tu vidí obrovské rozpory. V tejto zb. sú známe básne: Noc, Fiasko, Slúžka, Báseň
Fiasko – táto báseň je vystavená na základe kontrastu. Na jednej strane tu máme figurínu z vosku, niečo chladné neživé, odeté krásne plesové šaty, symbolizujúce bohatstvo. Na druhej strane krásna mladá dievčina plná života, ktorá tie šaty šila, ale nikdy ich nebude mať oblečené. Môže po nich iba túžiť a vlastne symbolizuje chudobu, a medzi bohatstvom a chudobou je sklo, sklenená vitrína, niečo krehké, rozbitné, akoby básnik naznačoval akým spôsobom sa to bohatstvo dá dosiahnuť.
Slúžka – je akousi soc. baladou, kde lyrická hrdinka slúžka Furko Mária symbolizuje zasa tisíce ďalších slúžok, obyčajných, chudobných žien, ktoré sú pripútané k svojej práci, ktoré vedia, že existuje aj iný svet, krajší plný zábavy a dúfajú, že snáď raz aspoň chvíľu pocítia i chuť iného života, ako je ich.
Romboid – táto zb. je venovaná J. KRÁĽOVI, znova tu je užasnutý nad vecami a faktami mnohotvárneho sveta. Je očarený diaľkami, putovaním, ale i tuná pristupujú sociálne problémy, ako v básni „Biela, červená“ , kde tieto dve farby symbolizujú preliatu básnickú krv.
Otvorené okná – už názov zb. symbolizuje program. snahy, celej mladej avangardnej generácie, ktorá sa snažila nielen prijať podnety z kultúr. Európy, ale i sama svojou tvorbou sa stať rovnocenným partnerom tejto Európy.
Sv. za dedinou – vyšla v Prahe r. 1939, odráža celú tragédiu svojej doby, pričom vojnu a vojnové besnenie charakterizuje, ako dobu prevrátených hodnôt. Sú tu známe básne, ktoré vznikli na základe jeho dojmov zo Španielska, kde bol krátku dobu počas OV.
Pašovanou ceruzkou - je zb. 10-tych básni, ktoré vznikli na základe pobytu vo väzení v Iľave v r. 1940. Pre básne sú typické dva motívy a to motív cesty a motív zastavenia času, ktorú symbolizuje nehybne tečúca rieka Váh.
Vila Tereza – cez spomienky na CCCP zástupcu v Prahe Antonova Ofsejenka a svoju mladosť sa snaží rehabilitovať a obhajovať umeleckú avangardu 20-tych rokov.
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V Klementisa a názov označuje cestu zo železničnej stanice k domu, kde býval v Senici.
Z tam odtiaľ a iné – básne zb. naznačujú jeho osobnú tragédiu, keď bol v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinený a odsúdený.

JÁN SMREK - debutoval Odsúdený k večitej žízni
1. poézia večnej mladosti, radosti zo života, túžby žiť a milovať
zb. -Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno; básnická skladba – Básnik a žena
2. protivojnové zb. – Hostina, Studňa
3. poézia večnej mladosti, radosti zo života, umocnená však životnými skúsenosťami

Odsúdený k večnej žízni – jeho prvá zb., ktorá je ovplyvnená symbolizmom, Kraskom a prekliatymi básnikmi. Je plná smútku, pochmúrnych nálad, seba spytovania, čo je ovplyvnené ťažkým detstvom a vojnou. Dokonca niektoré básne majú i soc. podtón, ale samostatný posledný cyklus zb. Dnes milujem svoj deň – naznačuje odklon od pesimizmu a príklon k optimizmu. Teda vlastne celé jeho ďalšie smerovanie tvorby, pretože tu vyjadruje význam každodenných hodnôt života, lásku k človeku a oslavu života.
Cválajúce dni – je prvá zb., v ktorej niet po pesimizme ani stopy. Je to zb. vytalistická a poetistická. V popredí je očarenie krásami sveta, diaľkami, svetom civilizácie plným pohybu a zmien. Básnik ukazuje, že svojimi veršami neprišiel riešiť spol. problémy, ale prišiel potešiť ľudí. Básne – Triumf, Mne dedinčanka stepila, Dievča v rozkvete, Báseň o stavaní domu.
Básnik a žena – je bás. skladba, ktorá patrí k vrcholom ľúbostnej SR poézie. Pôvodne jej časť vyšla v zb. Božské uzly a až v r. 1934 vyšla knižne samostatne. Námetom mu bola jedna príhoda z r. 1923 keď po Bratislavských uličkách kráča za jednou ženou, ktorá ho upútala chôdzou a postavou. Neoslnil ju, ale skrsla v ňom myšlienka na vzájomný dialóg, tak že skladba má podobu veršovanej poviedky – fiktívneho dialógu medzi básnikom mužom a krásnou neznámou ženou. Je oslavou lásky a ženy. Má 5 častí. 1. časť – V zasneženom parku 2. časť – Pokračovanie jarné, 3. časť – Letná noc na vode, 4. časť – Padajú listy, 5. časť – Po desiatich rokoch.

MILAN RÚFUS - je súčasný azda naj. SR básnik. Vo svojej tvorbe nadväzuje na neosymbolistov. Snaží sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás v nej. Je hlboko ľudský, s častými biblickými motívmi bolestivej a smutnej lásky, vzťahu k domovu … Debutoval v zb. Až dozrieme – ktorá prelomila schematizmus a dogmatizmus. Hoci sa v nej nachádza množstvo rozličných motívov (domov, láska, mladosť, vojna …) ich spracovanie na vtedajšiu dobu bolo originálne poznačené napr. Smútkom, vnút. prežívaním utrpenia, filozof. úvahami … Patria sem napr. básne Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Monológ v lazarete. Zaujímavosťou tejto zb. je ešte i to, že to neboli jeho prvotné verše, ale vyšli ako prvé, pretože zb. Chlapec, Chlapec maľuje dušu s motívmi pominuteľnosti človeka a vzbury jednotlivca proti osudu vyšli až neskôr. Ďalšou zb. Zvony , v ktorej sú básne komponované ako lyrické drámy, zobrazuje v nich prostého, jednoduchého človeka spätého s prírodou a schopného prežívať utrpenie a bolesť spojenú so stratou blízkych. Zaujímavosťou Rúfusovej tvorby je prepojenie jeho básni z umeleckou fotografiou M. MARTINČÍKA. Zb. Óda na radosť, Ľudia v horách, alebo prepojenie jeho básni s výtvarným umením Ľ. FÚLU v zb. Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. V poslednom období z jeho tvorby sú známe zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky – pôvodne určené deťom, ktoré sú však uznávané medzi dospelými. Okrem poézie pre dospelých a deti píše eseje a prekladá RUS a CZ lit.

EMIL BOLESLAV – LUKÁČ - Spoveď : vychádza tu zo symbolizmu, prevláda tragický pocit z utrpenia človeka a ľudskosti, pričom verše sú tu akousi osobnou spoveďou.
Dunaj a Seina : báseň – Taedium urbis (Hnus z mesta) celá zb. vyjadruje pocit ztracenosti človeka v ďalekom cudzom meste a jeho túžbu po domove. Báseň je jasne pod vplyvom symbolizmu, rozohráva protiklad 2 svetov a pocitov vo forme sonetu ( 4+4+3+3, abba + abba + ccc + ddd). Mesto je symbolom všetkých možných a negatívnych, morálnych stránok života, naproti tomu dedina je symbolom všetkých kladných morálnych stránok života. Autor v závere slohe ešte zdôrazňuje lásku k SR a dedine, k svojmu rodnému kraju, ale posledné slovko mlčí a dáva jednoznačne tušiť, že autorovým odchodom na štúdia do cudziny sa vzájomné väzby spretrhali.
O láske neláskavej : báseň – Večná parabola báseň je pod vplyvom neosymbolizmu, pričom vzťah muža a ženy je ústredným motívom básni. Chápe to sa to zložito a protirečivo. Láska je tu akoby boj – hra zmyslov a intelektu, akoby básnik pochopil, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti, akoby v láske nehľadal erotiku, ale i vzájomné pochopenie a porozumenie.
Autor ešte napísal : protivojnové zb. Moloch, Babel,
Autobiografia Stĺp hanby – v tomto básnickom životopise útočí hlavne
proti predsudkom. Rozpráva o svojej mladosti v dospievaní o pocite vydedenca i o vojne. Spovedá sa zo svojich pocitov až do súčasnosti. Celá skladba je akousi filozof. úvahou a vyznaním.

ŠTEFAN MORAVČÍK - ako Strážaj sa vyvíjal mimo skupiny básnických zastúpení. Vytvoril si vlastnú poetiku vycibreným vzťahom k jazyku. Typickým znakom je záľuba v slovnej hre, hľadá nové výrazové možnosti slovenčiny. Využíva neologizmy, záhorácke nárečie. Okrem poézie pre dospelých píše i pre deti a známe sú i jeho prózy Kiripolci svine kujú, Tajná kniha záhorákov. Základné motívy jeho básni sú príroda, žena a erotika ( v jeho pomíňaní je pravým nositeľom života). Debutoval v r. 1969 zb. Slávnosti baránkov – v tejto zb. akoby nadväzoval na J. HOLLÉHO a jeho oslovenie vzťahu k prírode. Lebo i on nám sugestívne približuje vône prírody, jej zvuky, tvary, atmosféru, ale i múdrosť. Príroda akoby pôsobila na lyrického hrdinu, prebúdzala v ňom živočíšnosť, city a vášeň. Ďalšie zb. Erosnička, Moravianska Venuša, Pŕhlavie, Maľované jarmá

15. téma : Slovenská medzivojnová próza.

15. téma : Slovenská medzivojnová próza.

a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :

Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).

Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov

Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.


J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.


L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová

Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.

c.) Úvaha :

- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.

16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze

16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze

a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :

- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv

Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.

B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …

Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).


JAROSLAV HAŠEK tvorba

Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.

c.) Porovnanie týchto diel :

spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.

d.) Slovné druhy :

Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky