a.) Vývin slov. prózy po r. 1945 :
- v prvom období v r. 1945-48 v SR próze prevažovali diela, ktoré pokračovali v poetike lyrizovanej prózy, i keď v mnohom prekračovali jej rámec (F. ŠVANTNER, M. FIGULI, J. HORÁK).
- v 50-tych r. s nástupom socializmu po r. 1948 i v próze bola prijatá metóda soc. realizmu, pričom úlohou lit. bolo plniť politické ciele. Vznikajú zjednodušené a schematické diela o súčasnosti, alebo sa autori tematicky vracajú do nedávnej minulosti, do obdobia vojny, SNP a SŠ. V druhej polovici 50-tych r. dochádza k prelomeniu schematizmu a dogmatizmu v próze. Známe diela A. BEDNÁRA zb. poviedok Hodiny a minúty a román Sklený vrch.
- v 60-tych r. nastupuje mladá generácia autorov. Rozvíja sa poviedka a novela, nastupuje novotárstvo v téme a v štýle. Prijímajú sa podnety západ. lit. smerov, najmä antirománu a existencionalizmu. V popredí je problém dnešného dňa a súčasného človeka, jeho etické problémy (R. SLOBODA, J. JOHANIDES, D. TATARKA …). V r. 1968 dochádza k okupácii ČSSR a onedlho nastáva normalizačné obdobie. Niektorí prozaici emigrujú (V. MŇAČKO, J. BLAŽKOVÁ). Niektorí majú obmedzenú, alebo zakázanú možnosť publikovania (D. TATARKA, P. KARVAŠ, L. ŤAŽKÝ …).
- v 70-tych r. sa niektorí autori vracajú k problematike malomesta, niektorí sa vracajú k dedine (P. JAROŠ, V. ŠIKULA).
- v 80-tych r. sa presadzujú kratšie prozaické diela, začínajú sa uvoľňovať pomery s nástupom Gorbačova k moci a po r. 1989 sa do kontextu slov. prózy vracajú všetky znaky prózy.
- v 90-tych r. badáme nástup mladej generácie prozaikov (P. PIŠŤÁNEK, V. PANKOVČIN …).
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
FRANTIŠEK HEČKO tvorba – zb. z poézie : Vysťahovalci, Na pravé poludnie,
Slovanské verše
román : Červené víno, Drevená dedina, Svätá tma kniha spomienok : Od veršov k románom
Červené víno -
Námet : objednávka na rozprávku o matke od J. Kostru a rodinná kronika Hečkovcov. Kniha vyšla r. 1948 s ilustráciami M. Benku.
Prostredie : západoslov. vinohrad. obce Zelená Misa, Vlčindol
Téma : Život a obraz západoslov. vinohrad. dediny od začiatku storočia do 30-tych r. 20.stor., pričom historické pozadie tvorí I. svet. vojna, hospodárska kríza a kríza maloroľníckej výroby.
Kompozícia : román sa skladá z 3 častí. 1. časť – Živly, 2. časť – Hrdinka a hrdinča, 3. časť – Marek a Lucia.
Hl. postavy : je generačný román, kde hl. postavy tvoria 3 generácie rodiny Habdžovcov.
1. Michal, Verona ; 2. Mikuláš, Jozefka, Urban + žena Kristína ; 3. ich deti Marek, Magdaléna, Cyril a Metod – umrú, Adamko
- dedinský boháči : Silvester Bolebruch (Lucia, Jozef), Šimon Pančucha
Hl. myšlienka : je gener. román, ktorý na jednej strane zobrazuje na historickom pozadí ťažký život západoslov. vinohradníkov cez osudy rodiny Habdžovcov a na druhej strane ukazuje ako rodovú nenávisť môže preklenúť láska detí.
Dej : Mladí manželia Urban a Kristína Habdžovci odchádzajú pre ustavičné nezhody so svojim ročným synom Marekom z rodičovského domu, pretože starí Habdžovci sa nemôžu zmieriť s tým, že si ich syn zobral chudobnú dievčinu. Odchádzajú zo Zelenej Misy do Vlčindolu, kde kúpili dom, vinohrad a kus poľa po vysťahovalcoch. Urban je moderný, mladý človek, neustále sa vzdeláva, rozumie sa vinohradníctvu, ale svoje vedomosti si nenecháva iba pre seba, pomáha i iným. Onedlho má najlepší vinohrad v okolí. Proti nemu však vystupujú dedinskí boháči, ale hlavne Silvester Bolebruch, ktorému kedysi prebral Kristínu. Habdžovcom sa narodí dcéra Magdaléna, neskôr dvojičky, ktoré zomierajú. Žijú v rodinnej pohode, ktorú narúša iba choroba detí a odmietnutá pomoc starých Habdžovcov. Vypukne I. svet. vojna, Urban musí narukovať a Kristína sa všemožne usiluje udržať majetok. Spolu s Marekom od rána do noci drú vo vinohrade, musí predať kravu a zlodeji im ukradnú hrozno. Vojnu však prežijú a vracia sa i Urban s poranenou rukou. Po vojne dávajú Mareka študovať do vinohradníckej školy (spolu s Jožom Bolebruchom). Marek má rád Lucku Bolebruchovú a Jožo zas Magdalénu Habdžovcovu. Marek skončí školu s vyznamenaním a odchádza študovať do Prahy na hospodársku akadémiu. Neskôr musí narukovať a keď prichádza na opušťák domov nájde zomierať chorú matku. Nešťastný Urban začína piť a o dva týždne po smrti ženy spadne z rebríka a zomrie. Ostáva len Marek, Magdaléna a najmladší Adam. Spory medzi Bolebruchovcami a Habdžovcami preklenú až deti, keď Marek si berie Lucku a Jožo Magdu.
PETER JAROŠ tvorba – román : 1000-ročná včela => Nemé ucho, hluché oko
1000-ročná včela – dej románu umiestnil do rodnej dediny Hybe na Liptove.
Téma : životný osud 3 generácií roľníkov a sezónnych murárov, rodiny Pichandovcov od 2. pol. 19. stor. až do r. 1918.
Hl. myšlienka : autor v tomto historickom gen. románe vychádza z toho, že našou národnou filozofiou bola filozofia práce, podľa ktorej Slovákov zachránila v nepriaznivých hist. dobách práve ich usilovnosť, neúnavnosť, pracovitosť porovnateľná so včelami.
Kompozícia : román sa skladá z 9 kapitol. Využíva v ňom prvky humoru, fantázie, nadsázku, satiru, grotesku, paródiu. Typickou črtou sú individuálne osudy jednotlivcov, ktoré sa odvíjajú v závislosti od spol. a hist. pohybov. Názov 1000-ročná včela symbolizuje 1000-ročné dejiny slov. národa.
Hl. postavy : Martin Pichanda – „Geografia“, ktorý má ženu Ruženu; Samko, Kristína a Valent; 6 Samkových detí, ktoré má s Máriou Dudáčovou – Janko, Samko, Peter, Ema, Karol, Marek; Haderpán a dcéra Hermína; žobrák Gagoš; Julo Mitroň; Jožko Náder.
Dej : Hl. hrdina M. Pichanda bol chudobný roľník, ktorý po skončení jarných prác odchádzal s partiou murárov na robotu, zarobiť nejaké peniaze. S manželkou Ruženou mal 3 deti. Pracovitého Samka, ktorý šiel v jeho šľapajach; študenta Valenta, ktorý po Gymnáziu študoval za právnika; a šikovnú dcéru Kristínu. Dej sa odohráva v mestečku Hybe, pričom sa rozvíjajú i príbehy ďalších postáv, napr.: syna bývalého richtára Joža Náderu, kresťana, ktorý sa zamiluje do židovskej dievčiny Marky Gerschovej, dcéry krčmára. Keď mu ju odmietnu dať, stratí sa a nájdu ho po dlhšom čase obeseného a vyúdeného v komíne. M. Pichanda spolu so Samkom a partiou odchádzajú opäť na múračky a vracajú sa až o 7 mesiacov unavení a otrávení z márneho hľadania práce. Samko sa ožení s Máriou Dudáčovou, Valent dokončí štúdia, zabudne na svoju lásku Hanku a berie si za ženu Hermínu, dcéru statkára Haderpána. Nie z lásky ale pre postavenie a majetok. Starý Martin tragicky zahynie, keď v zime prehltne zmrazené víno so sklom. Kristína má smutný osud, manžel jej zahynie, keď ho privalí strom a ona potom žije s mužovým bratrancom Julom Mitroňom, s ktorým má dieťa. V otcových šľapajach pokračuje Samko, ktorý má 6 detí. Samko starší sa stáva členom soc. dem., syn Karol mu odchádza študovať za maliara, Jano, ktorý s ním chodí na múračky zomrie pri prestrelke počas demonštrácie a nešťastný Samo starší zanecháva politiku a sťahuje sa do obecného mlyna na krížnych cestách s rodinou. Syn Peter mu odchádza študovať za hodinára a dcéra mu zahynie v mlyne. Vypukne I. svet. vojna, v ktorej mu syn Karol zahynie a Peter sa dostáva do ruského zajatia. V závere románu vidíme, ako sa starý Samo vracia z basy, kde sa dostal s kamarátom za poburovanie proti vojne. Cestou si uvedomuje, že ani koniec vojny a vytúžená republika nenahradí zničené ľudské osudy a životy.
LADISLAV BALLEK tvorba – kniha poviedok : Južná pošta
román : Pomocník, Agáty, Lesné divadlo, Čudný spáč
Pomocník – je jeho najlepšie dielo, ktorého dej situoval do pohraničného južno-slovenského malomesta Palánku (Šahy). Veľkou prednosťou románu je vystihnutie atmosféry pohraničného malomesta krátko po II. svet. vojne s jeho typickými postavami, postavičkami a celou malomestskou spol.. Hl. hrdinom je tu mäsiar Riečan Štefan, ktorý prichádza z Horniakov do Palánku, kde dostal mäsiarstvo. Je to človek charakterný, spravodlivý, trochu slabošský, ktorého nešťastím je pomocník Valent Lančarič, ktorého získal spolu so živnosťou. Valent je typ hedonistického človeka, podvodník, pašerák, neštítiaci sa pre zisk urobiť hoci aké zlodejstvo. Postupne dokáže rozložiť morálne celú Riečanovu rodinu, keď sa na jeho stranu pridáva žena a dcéra. Riečan, ktorý sa od začiatku svojej novej úlohe podnikateľa necítil dobre, vidí záchranu v odchode z Palánku.
RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy
LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť menom Engelchen, Ako chutí moc
ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných
VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M
DOMINIK TATARKA tvorba : román – Panna zázračnica, Farská republika, Prvý a
druhý úder, Družné letá, Radostník
novela – Rozhovory bez konca – Kohútik v agónii,
Ešte s vami pobudnúť; Prútené kreslá
satira – Démon súhlasu trilógia – Písačky spomienky – Navrávačky zb. poviedok a noviel – Úzkosti hľadania
c.) Publicistický štýl a jeho žánre :
- pod pojmom publicistika rozumieme aktuálne, písomné a ústne prejavy určené pre širokú verejnosť a realizované prostriedkami masovej informácie tj. hlavne tlačou, rozhlasom, TV a internetom.
- hl. funkciou je informovať ale zároveň má i ďalšie funkcie, napr.: agitovať, propagovať, vzdelávať, zabávať.
- v publicistike sa stretávame s tzv. publicistickým štýlom prejavu, ktorého základné znaky sú zrozumiteľnosť, výstižnosť, pôsobivosť, musí zaujať človeka !!
- ak sa vyskytujú nejaké neobvyklé skratky, značky treba ich vysvetliť
1. automatizácia – je jav, keď sa v prejave používajú ustálené slovné spojenia, prípadne nejaké zaužívané „ošúchané“ spojenia
2. aktualizácia – je jav, keď sa v prejave využívajú neobvyklé, nezvyčajné jazykové prostriedky, alebo keď sa bežný jazykový prostriedok použije nezvyčajným spôsobom
P. Ž :
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára