18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií

18. téma : Mladý človek, jeho svet a problémy v súčastnej svet. lit., vzťahy generácií

a.) Úvod – stručne o problémoch mladých ľudí :

- problémy začlenenia sa medzi dospelých (zamestnanie, vlastný byt, …)
- problémy s drogovou závislosťou
- citové problémy, ťažké nadväzovanie nových známostí
- ťažkosť znášania zodpovednosti …

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

JEROME DAVID SALINGER

Kto chytá v žite -
Téma : problémy mladej generácie
Prostredie : Pencey, New York
Kompozícia : príbeh rozpráva hl. hrdina Holden Caufield, potom čo sa udalosti odohrali. Táto silne subjektívna výpoveď sa deje ako generačná spoveď dospievajúcej mládeže tedajšej doby. Príbeh začína „zu Media Ires“ do stredu deja, v sobotu pred vianočnými prázdninami. Prebieha počas 3 dní.
Hl. hrdina : Holden Caufield – je to asi 16-ročný mladý chlapec. Pochádza z dobrej rodiny a dôjde k presvedčeniu, že jeho najbližšie spoločenské a školské prostredie je zlé a pokrytecké. Preto z akéhosi vzdoru sa prestáva učiť, utečie, túla sa po predvianočnom NY. Chce utiecť na západ a túži po láske, čistých a úprimných vzťahoch, ale nakoniec po rozhovore so svojou sestrou Phoebe sa vracia naspäť.
Hl. myšlienka : konanie a úvahy hl. hrdinu symbolizujú revoltu americkej dospievajúcej mládeže, ktorá sa nechcela zmieriť so zaužívanými konvenciami sveta dospelých.
Dej : Holden Caufield v sobotu pred odchodom na vianočné prázdniny sa rozhodne opustiť strednú školu v Pencey. Prepadá zo 4 predmetov, pobil sa so spolužiakom, škola ho otravuje, ale najmä je znechutený z falošnosti a nespravodlivosti, či už v škole alebo v najbližšom okolí. On sám totiž má na seba a okolie vysoké nároky, uznáva vzdelanie, inteligenciu, spravodlivosť. Jeho sen nie je založený na materiálnych hodnotách. Uteká do predvianočného NY a konfrontuje často svoje naivné romantické predstavy s ľuďmi, ktorých stretá. S bývalým profesorom, prostitútkou a nakoniec po rozhovoroch so svojou sestrou sa rozhodne vrátiť naspäť. Sníva o tom, že bude zachraňovať deti behajúce po veľkom žitnom poli pred pádom z veľkého strmého útesu.

JUDIT QUESTOVÁ

Obyčajní ľudia -
Téma : tragédia jednej rodiny
Prostredie : USA, Michiganské jazero
Kompozícia : román je kompozične usporiadaný ako správa o tragédii jednej rodiny, pričom o jej priebehu sa dozvedáme až na konci a na začiatku sú nám oznámené jej následky. Autorka rozpráva príbeh v 3. osobe, akoby stála nad príbehom a nad postavami, o ktorých všetko vie, ale rozpráva nám o nich citlivo a súcitne. Zvláštnosťou je priama reč vo vnútorných monológoch.
Hl. postavy : rodina Jarretovcov – Beth, Calvin, Buck, Conrad, dr.Berger
Hl. myšlienka : človek sa musí vedieť vyrovnať s najťažšími ranami osudu, pričom mu môže pomôcť priateľstvo, spolupatričnosť a láska.
Dej : 17-ročný Conrad Jarret sa vracia po 8 mesiacoch z psychiatrického ústavu, kde sa liečil po pokuse o samovraždu. Nastáva preňho rozhodujúce obdobie, v ktorom sú nastolené nové otázky, či sa dokáže začleniť do normálneho života, či dokáže nájsť vnútornú silu a narušenú vnútornú rovnováhu. V nemocnici, totiž bol určitým spôsobom chránený pred okolitým svetom, no teraz má pocit neistoty. Odcudzil sa spolužiakom, dopadajú naň napäté vzťahy v rodine a nedôveruje sebe samému. Beth a Calvin Jarretovci donedávna spokojná priemerná USA rodina sa zrazu nedokážu vyrovnať z ranami osudu. Najskôr počas dovolenky na Michiganskom jazere sa nešťastnou náhodou v búrke utopí ich starší syn Buck, potom sa pokúsi o samovraždu mladší Conrad, pretože si nemôže odpustiť smrť zbožňovaného brata. V rodine zostáva veľa nevypovedaného, v dôsledku toho dochádza k ochladeniu vzťahov medzi otcom a matkou, medzi matkou a synom. Na otcovo naliehanie začne Conrad navštevovať vynikajúceho psychiatra dr. Bergera a postupne sa začína uzdravovať. Nemyslí už len na svoj pocit viny, ale začínajú ho zaujímať i problémy iných. Prežíva lásku a keď si konečne uvedomí silu lásky, priateľstva, porozumenia a vzájomnej pomoci, rodičia po vzájomných nezhodách sa rozchádzajú. Conrad však už psychicky zosilnel, zmieruje sa s tým, vyrovnáva sa s osudom i s myšlienkami na mŕtveho brata. Spoznáva totiž, že vzájomná spolupatričnosť pomáha človeku nájsť seba samého, zbaviť sa strachu a pozerať sa s dôverou a vierou v seba do budúcnosti.

SUE TOWNSENDOVÁ

Tajný denník Adriana Mola -
- tento román je prvou časťou 4-dielneho cyklu; 2. časť – Strasty a útrapy A. Mola, 3. časť – Pravdivé vyznanie A. Mola, 4. časť – Najbúrlivejšie roky A. Mola
Téma : problémy dospievajúceho chlapca a jeho okolia
Prostredie : dej románu sa odohráva počas 3 rokov v Anglicku, v 80 - tých rokoch 20. Storočia
Kompozícia : rozprávačom príbehu je hl. hrdina A. Mol, ktorý dej prerozpráva pomocou svojho denníka. Sú to groteskné, trpko-smiešne záznamy skoro 14-ročného puberťáka.
Hl. postavy : A. Mol, George a Paulína Molovci, Pandora
Hl. myšlienka : kniha vtipnou a zábavnou formou zobrazuje skutočné i domnelé problémy mladého dospievajúceho chlapca i jeho okolia.
Dej : začína sa nový rok, keď si Adrian so svojho denníka zapisuje novoročné predsavzatia. Jeho záznamy sú poznámkami precitlivelého chlapca, príliš sústredeného na seba. Z bežného pupenca na tvári urobí rodinnú tragédiu, obviňuje matku, že varí nekvalitné jedlá, svojho lekára, že sa nestará o jeho zdravotný stav. Je nešťastne zaľúbený do spolužiačky Pandory, ktorá je preňho nedostupnou. Svojou roztržitosťou, keď si napriek zákazu oblečie v piatok do školy červené ponožky, spôsobí, že sa stáva hrdinom a Pandora sa začína o neho zaujímať. Adrian má však i skutočné problémy – sleduje rozpad rodiny, keď matka ujde so susedom, milencom, otec stráca zamestnanie. Nakoniec však všetko dobre skončí ako v rozprávke, otec získa zamestnanie, matka sa vracia, problém je však v tom, že otcova priateľka i matka čakajú dieťa a Adriana považujúceho sa za veľkého intelektuála čakajú záverečné skúšky.

MILAN KUNDERA

Neznesiteľná ľahkosť bytia -
- je to príbeh s pozadím augustových udalostí v roku 1968 v ČSR, pričom hl. hrdinovia sú zaujatý hľadaním lásky a sexu. Tomáš, úspešný mozgový chirurg, je vyznávačom nezáväzných erotických vzťahov. Vylúčil zo svojho života lásku ako niečo čo ho spútava a obmedzuje v slobode. V kaviarničke kúpeľného mestečka sa pri koňaku zoznámi s čašníčkou Terezou, ktorá číta Annu Kareninovú. Po návrate do Prahy sa naďalej stretáva s výtvarníčkou Sabinou, ženou podobných názorov na lásku ako má on. Keď však na dvere jeho pražského bytu zaklope Tereza, navzdory svojím zásadám jej ponúkne spolužitie. Tereza sa so Sabininou pomocou presadzuje ako fotografka. Keď oslavujú jej prvý úspech v bare, sú svedkami arogantného správania českých a ruských aparátnikov a zároveň Tomáš začína žiarliť, pretože Tereza flirtuje s jeho kolegom. Tomáš publikuje úvahu o poklese morálky v súvislosti s arogantnosťou aparátnikov a zosobáši sa s Terezou, pričom svedkom je Pavel, Tomášov pacient a priateľ. V augustu 1968 dochádza k okupácií ČSR. Tereza udalosti fotografuje a filmy pašuje na západ. Sabina emigruje do Švajčiarska, onedlho ju do Ženevy nasleduje i Tomáš s Terezou. Tomáš dostane miesto chirurga a Tereza vo všetkom závislá na ňom, frustrovaná prázdnotou emigrantského života i Tomášovým záletníctvom sa vracia domov. Tomáš zistí, že bez nej nemôže žiť a odchádza za ňou. Vezmú mu pas a žiadajú, aby odvolal publikovanú úvahu. Keď odmietne, končí ako umývač okien. V dusivej atmosfére normalizačnej Prahy nedokážu žiť, odchádzajú k priateľovi Pavlovi na vidiek a Sabina, ktorá utiekla pred pevným vzťahov do Kalifornie sa z listu dozvedá, že Tomáš a Tereza zahynuli pri autohavárií.

c.) Moderné prúdy vo svet. lit. :

existencionalizmus : JEAN PAUL SARTZE , ALBERT CARNUS
- vznikol v D po II. svet. vojne, neskôr sa prejavil vo FR. Vychádzal z rovnomennej filozofie, ktorej predmetom skúmania je ľudské bytie – existencia. Literatúra sa zaoberá bytím človeka existenciálnymi skúsenosťami, zážitkami, náladami, pocitmi a psychickými reakciami, ktoré sú plné strachu, beznádeje, úzkosti, rozpitváva sa vnútro človeka a častá je snaha o dosiahnutie osobnej slobody a nezávislosti.

absurdné divadlo, dráma : SAMUEL BEKELT, EUGENE IONESCO
- vzniká v 50-tych rokoch vo FR ako reakcia na tradične chápanú divadelnú hru. Vychádza z filozofie existencionalizmu. V takejto dráme chýba dej, zauzlenie, rozuzlenie, postavy nie sú charakteristické, ani motivovaná ich činnosť. Dôležité sú detaily skutočnosti, avšak bez vzájomnej súvislosti. Základný pocit – pocit úzkosti.

nový román, antiromán : ALLAIN ROBBE – GRILLET, MICHEL BUTOR, CLAUDE
SIMONE
- vznikol vo FR, ako protipól tradične chápaného románu Balzacovského typu. Vychádza z filozofie Neopozitivizmu. Charakteristická je totálna redukcia deja, hrdinovia sú nahradení účinkujúcimi bez mena, ktorý nie sú zaradení do konkrétnej historicko-spoločenskej situácie. Dôležitý je opis vecí, duševných a psychických stavov, časté sú vnútorné monológy a abstraktné symboly.

neorealizmus : ALBERTO MORAVIA, VASCO PRATOLINI, PIE PAOKO PASOLINI
- vznikol v I po II. svet. vojne vo filme, v literatúre a maliarstve. Základnou témou sú politicko-spoločenské protiklady povojnového I, cez osudy jednotlivých ľudí. Často je zobrazovaný protifašistický odpor a mafia.

skupina rozhnevaných mladých mužov: JAKU OSBORNE, JOHN WAIN, JOHN BRAIN
- vznikol v Ang.. Hl. hrdinom je burič – radikál kritický voči spoločnosti.

kritický realizmus : ERNEST HEMINGWAY, GRAHAM GREENE, TENESSEE
WILLIAMS
- prejavil sa v západnej Európe a USA lit.. Prijíma podnety z ostatných smerov, zobrazuje najmä súčasnosť formou románu.

beat generation : JACK KEZONAC, ALLEN GINSBERG, GREGOR CARSO
- skupina USA básnikov a prozaikov píšucich po II. svet. vojne. Ich centrum bolo San Francisco, uznávali voľnú lásku , slobodné putovanie, alkoholické a drogové opojenie .

d.) Súvetia :

- je spojením 2 a viac viet, má dva a viac prísudkov, vyjadruje dve a viac myšlienok
- delí sa : jednoduché (2 prísudky, myšlienky)
zložené ( 3 a viac prísudkov, myšlienok)
- priraďovacie – vety sú gramaticky rovnocenné (zlučovacie s., stupňovacie s., odporovacie s.,
vylučovacie s.)
- podraďovacie – jedna veta je nadradená, druhá podradená (VV – prísudková; podmetová;
predmetová; prívlastková; doplnková; príslovková – miesta, časová, príčinná,
spôsobová) pozn.: v priraďovacom súvetí môžeme vety rozložiť na samostatné jednoduché vety. V podraďovacom súvetí VV vyjadruje niektorý vetný člen HV.