a.) Čo je zemianstvo :
Je nižšie vrstva šľachty, ktorá vlastní väčšinu pôdy, ktorú prenajíma sedliakom
b.) Dôvody o záujem o zemianstvo medzi slov. spis. :
Spisovatelia chceli poukázať na povýšeneckú a zároveň upadajúcu časť spoločnosti – zemianstvo a zároveň im dávali rady, ako by z tejto krízy mohli výjsť. Väčšina je pomaďarčená a má politickú a spol. moc. A preto si autori vybrali za hl. tému zemianstvo, aby pomohli ľudu.
c.) Tvorba jednotlivých hl. predstaviteľov zemianskej lit. tvorby :
JÁN KALINČIAK tvorba: Historické povesti – Bozkovci, Serbianka, Knieža liptovské,
Mládenec slovenský, Mních, Púť lásky
Humoristická próza – Reštaurácia
Reštaurácia : je humoristicko-parodická novela, ktorá humorným a satirickým spôsobom zachytáva voľby vicišpána v 30-tych rokoch 19. stor. Má podtitul „Obrazy z nedávnych čias“.
Kompozícia: novela, hoci sa skladá z 10 kapitol nie je kompozične ucelené dielo, ale tvorí ju len rad obrazov, výjavov voľne prepojených láskou Aničky Bešeňovskej a Štefana Levického. Dôležitou súčasťou diela je množstvo ľudových prísloví a porekadiel.
Hl. postavy: Anička Bešeňovská, Štefan Levický, Adam Bešeňovský – otec, Ondrej Levický – strýko, Matiáš Bešeňovský, Ján Potocký, gróf Želinský.
Hl. myšlienka: Autor v tomto diele podáva obraz zemianstva v humoricko-satirickej podobe. Je k zemianstvu kritický, pretože ukazuje ako upadá hospodársky a morálne. Vidíme to najmä na postave Matiáša Bešeňovského, ktorý je za peniaze ochotný predať hoci čo i hoci koho, ale podobní sú si aj ostatní páni bratia – zemania, lebo vo voľbách volia toho, kto im dá viac vypiť a zajesť.
Dej: Adam sa chce stať vo voľbách prvým vicišpánom. Jeho protikandidátom je Ján Potocký. Adam má dcéru Aničku, ktorú sľúbil za ženu grófovi Želinskému, ktorý financoval jeho kampaň. Lenže Anička miluje Štefan Levického. Adam mu ju nechce dať a posmešne sa vyjadrí, že len v prípade keď bude druhým vicišpánom. Tohoto sľubu sa chytí Štefanov strýko Levický a sľúbi Levických hlasy Potockému, v prípade, že urobí Štefana druhým vicišpánom. Potocký to sľúbi. Potocký chce získať na svoju stranu i vábnika Matiáša Bešeňovského, ten ho však zradí, lebo je to podplatný človek idúci za tým, kto dá viac. Za trest ho Levický chytia, z inscenujú nad ním súd, zbijú ho, čím stratil zemiansku česť a držia ho v šachu. Preto i nakoniec vo voľbách väčšinou hlasov víťazí Ján Potocký, mladý Štefan Levický sa stáva druhým vicišpánom a Adam Bešeňovský i keď nerád je nútený dať Štefanovi svoju dcéru Aničku za ženu.
Púť lásky: je príbeh odohrávajúci sa v okolí Myjavy, keď pán hradu Branč – Janko Černok sa zaľúbi do najkrajšej dievčiny z Myjavy. Chcú sa zobrať, ale v deň svadby Aga Osman – veliteľ Turkov unáša Černoka, lebo on si chce tiež zobrať Žofiu. Žofia v zármutku hľadá Janka , až kým neprichádza do Turecka, kde Aga Osman zistí, že Žofia ľúbi Janka, tak ho púšťa. Pri návrate domov Janka zabijú sedliaci v domnení , že je Turek, lebo mal turecké šaty. O niekoľko týždňov umiera i Žofia, a na jej hrob i Janov chodí Žofiin otec i tiež Aga Osman.
Svetozár Hurban VAJANSKÝ - tvorba : román – Kotlín, Koreň a výhonky, Suchá ratolesť
novela – Letiace tiene.
poézia – Tatry a more, Spod jarma, Verše.
Suchá ratolesť : do Rudopolia sa vracia z Viedne mladý zeman Stanislav Rudopoľský a usadzuje sa svojom kaštieli, ktorý zdedil po predkoch. Postupne sa oboznamuje so svojím prostredím, s predstaviteľmi jednotlivých spoločenských vrstiev. Na jednej strane sú príslušníci slov. národa – statkár Vanovský, jeho žena Mária ich chovanica Anna, vdova Adela Rybárička, učiteľ Tichý … na druhej strane Maďari - Svatnay, gróf Vinický, Sladič … Základný konflikt v románe vytvára napätie medzi oboma tábormi vyvolané národným útlakom. On zasahuje do ostatných sporov (duel Radoloského so Svatnayom), no vyvrchoľuje vo volebných scénach. Stanislava upúta osobnosť mladého slovenského učiteľa a spisovateľa Tichého, tragicky údel jeho lásky k slepnúcej Anne. Rozhovory s ním prebúdzajú záujem mladého zemana o problémy slov. národa. Zbližuje sa tiež s rodinou statkára Vanovského, ba dokonca Mária sa stáva modelom pre jeho obraz Grizeldis, ktorý obdivuje, ako originálne dielo i jeho viedenský učiteľ a maliar Werner. Na výlete pod Vodinským hradom ho zaujme čarovný zjav mladej vdovy Adély Rybáričky. Po Svatnayho intrigách ohrozujúcich česť Márie Vanovskej ho vyzýva Stanislav Rudopoľský na súboj. V ňom sa obaja protivníci navzájom porania. Adéla Rybárička opatruje ťažko raneného Rudopoľského a pomôže mu nielen vyzdravieť, ale i nájsť zmysel života spojený s národnoobranným zápasom slovenského ľudu.
Tento román zachytáva problémy zemianstva a národného zápasu 60. a 70. rokov 19. stor. Vajanský však vedome nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
Téma: Život slovenského národa a postavenie zemianstva.
Prostredie: Dedina Rudopolie na Západnom Slovensku v 60. – 70. rokoch
Kompozícia: Román má bohatú dejovú líniu, skladá sa z 10 kapitol a je rámcovaný dvomi scénami. Na začiatku je to cesta kočom Vanovských, na konci je to znova cesta kočom Vanovských, ale po roku.
Hl. postavy: Stanislav Rudopoľský – potomok starej zemianskej rodiny. Po štúdiách sa vracia domov na kaštieľ. Z počiatku ho nezaujíma národnostná problematika, mení sa až pod vplyvom učiteľa Tichého, Vanovských a Adély.
Karol Vanovský – národný uvedomelý statkár, ktorý pre hospodárske a národnostné otázky zanedbáva manželku, čo sa v závere mení.
Mária Vanovská – krásna statkárova manželka, cíti sa opustená, ale je verná svojmu manželovi a v závere znova nájdu cestu k sebe.
Adéla – mladá, krásna vdova, nekonvenčná, samostatná. Má hlboký vzťah k slovenskému národu.
Albert Tichý – učiteľ a priateľ Vanovských, všetky svoje sily venuje pre slovenský národ. Prežíva tragickú lásku k slepnúcej Anne, ktorá mu zomiera.
Hl. myšlienka: Autor sa v románe zaoberá myšlienkou, kto má stáť na čele slovenského národa. Hoci zemianstvo pokladá za suchú ratolesť kmeňa slovenského národa myslí, že najlepší jednotlivci z jeho radov s pevným hospodárskym zázemím – Karol Vanovský, alebo s vysokou inteligenciou a rozhľadenosťou vo svete – Stanislav Rudopoľský, by mohli stáť na čele národa.
P. O. HVIEZDOSLAV tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
Ežo Vlkolinský – po smrti zemana Beňa Vlkolinského vládu v dome prevzala jeho žena Estera. Keď jej syn Ežo postavil máje sedliackemu dievčaťu Žofke Bockovie a prejavil o ňu vážny záujem matka ho vyhnala z domu. Ežo sa uchýlil k otcovmu bratovi zemanovi Eliášovi, zarytému nepriateľovi Estery. Strýko Eliáš mu po čase vystrojí svadbu so Žofou a po nej sa Ežo usadí v kurií, ktorú bohatý sedliak Bocko kúpil od skrachovaného zemana. Po šiestich rokoch zmieri Ežov syn Benko svojich rodičov so starou mamou Ester.
V tomto spoločenskom epose autor spomína na svoje rodisko, ktoré tu nazýva Vlkolincom. Zaoberá sa tu problematikou zemianstva a jeho pomerom k sedliactvu. Zemania ako nižšia šľachta dávali obyčajnému ľudu neustále pocítiť svoju moc. Mnohí z nich sa nevedeli zmieriť zo zrušením poddanstva a stavovských rozdielov. Tak i vo Vlkolíne sa zemania i tí chudobní nevedeli zbaviť rodovej pýchy. Oddeľovali sa od sedliakov na priadkach, zábavách a v kostoloch. Inak sa obliekali, inak sa rozprávali. Takouto pyšnou zemiankou bola i Ežova matka Estera, ktorá sa dostáva do konfliktu s vlastným synom Ežom, pretože ten chodí so sedliačkou Žofiou Bockovie, ktorú si berie za ženu. Ežo je tak moderný mladý človek, akýsi priekopník v zbližovaní zemanov a sedliakov. Preňho je zemianstvo zašlá sláva, rodová pýcha nič neznamená a jeho prípitok na vlastnej svadbe o rovnosti ľudí pred bohom znamená, že sa rozišiel navždy s triednymi predsudkami.
Gábor Vlkolinský – bol Ežov príbuzný, bol prvým družbom na jeho svadbe. Pochádzal z chudobnej zemianskej rodiny, ktorej morálny a hmotný rozklad je typický pre tedajšiu dobu. Matka pije a otec jedinú záchranu rodiny vidí v tom, že by Gábor priviedol do domu gazdinú. On by si i priviedol, ale každá matka sa bojí dať dcéru do domu pijanky. Na Ežov podnet sa začína Gábor zaujímať o Marku Tomašovie. Tá však stále myslí na Eža, ktorý ju zanechal kvôli Žofe. Gábor skúša šťastie u Driečnej Zuzky, tú mu však v tanci preberie pán Aladár. Ťažko znáša tento neúspech, navyše mu umiera Marka Tomašovie, a keď mu zomrie i matka a keď začne piť i otec, ktorý prehajdákava zvyšok majetku, nešťastný Gábor sa chce hodiť na kosu. Zabráni mu v tom Ežo a vnukne mu spásonosnú myšlienku nech ide na pytačky do Blažkov. Takto sa skrachovaný zeman zachraňuje v chudobnej sedliackej rodine.
MARTIN KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Keď báčik z Chochoľova umrie – priekupník Ondrej Tráva z Kamenia sa na jarmoku v Podhradí zoznámi so zemanom Adúšom Domanickým, ktorý mu predá jačmeň. Tráva mu dá desiatku pred svedkami, ako závdavok s tým, že si po jačmeň príde na druhý deň. Pre iné povinnosti sa vyberie k Adúšovi až po jarmoku v Svätom Tomášovi. Do Domaníc príde v noci, prenocuje u mladých manželov Juraňovcov, ktorí ho upozornia na úpadok Adúšovho majetku. Návšteva u Adúša ho o tom presvedčí, no Adúš šikovným spôsobom vinu za neuskutočnený predaj jačmeňa zvalí na Trávu, že nedodržal dohovorený termín. O Adúšovi Domanickom je známe, že je na pokraji úpadku, a že čaká na smrť svojho bohatého príbuzného báčika z Chochoľova. Keď Adúšovi príde Ondrej Tráva je prekvapený. Ondrej už od Adúša nežiada vrátenie desiatky, alebo jačmeňa, ale žiada od neho jasene za sypárňou. Adúš zostáva prekvapený a spytuje sa, kto mu to navrhol. Ondrej sa odvoláva na Adama Adúšovho paholka, ktorého Adúš okamžite vyháňa. Adúš sa chce z toho vyvliecť, ale nedarí sa mu. Adúš sa snaží Ondreja prehovoriť, že tam má pochovaných starých rodičov a rodičov. Ale Ondrej sa nedá a Adúšovi vraví, keď môžeš okrádať živých môžeš aj mŕtvych. Po tomto výroku sa Adúš zamyslel a náhle sa zmenil. Priznal sa, že jačmene má, ibaže peniaze rozhajdákal. Dohodli sa, že na jarmoku v Zámostí sa vyrovnajú. Aj sa tak stalo.
Táto poviedka sa zaoberá problematikou zemianstva. Pre Kukučína zemianstvo ako celok, hmotne a morálne upadá, ale jednotlivci by sa azda ešte mohli obrodiť. Ukazuje to na hlavnej postave Adúšovi, ktorého postavenie charakterizuje i menom, ale ktorého pri pohľade na zašlú slávu a svoje konanie nenecháva celkom padnúť. Kukučín ukazuje i niečo naviac, ukazuje novo nasledujúcu buržoáznu triedu, ktorú predstavuje priekupník Ondrej Tráva. Ondrej je človek dravý, nezničiteľný, príznačný je preňho triedny sen, keď všetci sa menia na ovce, on ich strihá a vlnu predáva.
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dom v stráni – je jeden z najvýznamnejších Kukučínových románov. Jeho dej sa odohráva v Dalmácii, ale je to len preto, aby mohol slobodne vyjadriť svoje názory na sedliactvo a vzťah sedliakov a statkárov. Kukučín tu hovorí o rozpade patriarchátneho sedliactva (smrť Mate Beraca) a tiež o nemožnosti rovnocenného vzťahu medzi sedliactvom a statkárstvom (vznik a rozpad medzi Katicou a Nikom).
Pod Grabovihom žije rodina roľníka Mateka Beraca. Na hostinu prichádzajú zo služby v meste i jeho dve dcéry Matia a Katica. Na panskom plese sa zahladí syn statkárky Šory Anzuly, mladý Niko Dubčič do Katice a rozvinie sa medzi nimi ľúbosť. Šora Anzula mu pripravovala inú nevestu a to dcéru priateľky Doricu Zorkovičovú, ktorá v tom čase bola v ústave pre výchovu dievčat. Nesúhlasí ani Mate, Katicin otec, no nakoniec sa s Nikovou matkou dohodne, že mladým nebudú brániť, aby sa ukázalo, či ide o skutočnú lásku, alebo len o chvíľkové očarenie. Žiarli iba Paško Bobica – chudobný mládenec, ktorý Katicu veľmi ľúbi. Zandome zariadi, aby odišiel do služby do mesta. Po čase sa vracia Dorica Zorkovičová a na obede u Dubčicov sa pričinením Šory Anzuly stretáva s Katicou. Medzi obidvoma dochádza k prudkej zrážke, pretože Katica spoznáva, že sa Niko zaľúbil do Dorice. Po oberačke ochorie Mate a pri jeho smrteľnej posteli sa stretáva celá jeho rodina. Dubčicovci, Zozkovičovci a nakoniec sa zmieruje i Katica, ktorej lásku si znova získava Paško Bobica.
d.) Vysvetli názor na zemianstvo týchto spis. v dielach :
P.O. Hviezdoslav ukazuje celkový hmotný, ale i morálny úpadok zemianstva, pričom jedinú jeho záchranu vidí v splynutí zo sedliactvom, ako to symbolicky naznačuje svadba Eža a Žofy.
S.H. Vajanský nezobrazuje skutočný stav zemianstva a skutočnú realitu, ale ukazuje akýsi svoj projekt uzdravenia národného života.
M. Kukučín vidí zemianstvo ako celok hmotne a morálne upadať, ale jednotlivci by sa
azda ešte mohli obrodiť.
e.) Frazeologizmy :
Je to súčasťou lexikológie a je to náuka o frazeologizmoch. Frazeologizmus je ustálené slovné spojenie, ktoré sa skladá najmä z dvoch slov a má obrazný prenesený význam.
Ľudové – príslovie a porekadlá
Intelektuálne – sú prevzaté prostredníctvom vzdelania, najmä z latinčiny.
Europeizmy – sú spoločné pre viaceré jazyky, najmä pre slovanské.
pondelok 21. januára 2008
8. téma : Zánik feudálnych vzťahov a nástup kapitalizmu v slovenskej dramatickej tvorbe J. Chalúpku, J. Palárika a J. G. Tajovského.
a.) Vývoj drámy v SR:
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr
Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.
JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.
Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.
J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci
Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.
c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.
Rozvojom slovenského meštianstva - remeselníkov, obchodníkov a inteligencie sa vytvorili spoločenské predpoklady pre uplatnenie a rozvoj dramatickej tvorby. Ku koncu 19. stor. sa v slovenských mestečkách začalo organizovať ochotnícke divadlo, čo bolo podnetom pre dramatickú tvorbu. Prvý slovenský ochotnícky krúžok založil r. 1830 v Liptovskom Mikuláši ľudovýchovný pracovník GAŠPAR FEJÉRPATAKY-BELOPOTOCKÝ, ktorý uviedol rad ochotníckych prestavení, na ktoré nadviazali štúrovci, čím posilňovali nár. povedomie. Ako prvú hru uviedli Chalupkovo Kocúrkovo.
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
JÁN CHALÚPKA
Tvorba: Kocúrkovo alebo Len aby sme v hanbe nezostali, Trinásta hodina, Starúš plesnivec, Bendegúr
Kocúrkovo – je to satirická fraška v 3 dejstvách
Prostredie: vymyslené sloven. malomesto – Kocúrkovo
Hl. myšlienka:autor sa vysmieva z nedostatku národ. povedomia a odnárodňovania
Hl. postavy:
- pán z Chudobíc – je to predstaviteľ upadajúcej vrstvy zemianstva, ktorého majetok chátra, on sám je namyslený, obmedzený, ale v skutočnosti je polovzdelaný človek, ktorý má obrovské medzery v dejepise, zemepise, ale i v jazykoch, hoci je školský a cirkevný inšpektor, o školu sa veľmi nestará. Voči svojmu okoliu sa správa povýšenecky. Pôvodom je Slovák, ale považuje sa za Maďara, je teda odrodilec a vlastne znehodnocuje slov., maďarský a latinský jazyk. Má syna Atila a chce z neho vychovať Maďara.
- Tesnošil – je to čižmárky majster, predstaviteľ zaostalého remeselníctva, človek snažiaci sa dostať do vyšších spol. vrstiev, preto sa snaží podobať týmto vrstvám, čím je smiešny. Chce rozprávať po maďarsky, hoci maďarčinu neovláda. Má ženu Madlénu, syna Janíka a dcéru Aničku.
- Sloboda – je to mladý učiteľ, hrdý a uvedomelý Slovák, ušlachtilých citov a povahy, predstaviteľ národne uvedomelej inteligencie.
Dej: v Kocúrkove majú voliť nového učiteľa, a preto tam zasadá konvent, pričom sú dvaja kandidáti. Čižmárky majster Tesnošil so ženou a susedkou podporujú svojho suseda Martina, pretože ho chce za muža pre svoju dcéru Aničku. Pán z Chudobíc, aby urobil napriek kňazovi, podporuje učiteľa Slobodu, neznámeho mladíka z Turca, pretože si myslí, že ho získa pre pomaďarčovanie detí. Konvent pod vplyvom pána z Chudobíc zvolí Slobodu. Učiteľ Sloboda prichádza do Kocúrkova, poznáva sa s pánom z Chudobíc, ktorý na neho nalieha, aby učil deti po maďarsky. Tesnošilovci zasa v zmenenej situácii dúfajú, že on bude ich zaťom. Učiteľ Sloboda ani deti nepomaďarčuje, ani si neberie Aničku, ale si berie za ženu Ľudmilu, dcéru starého učiteľa Prochádzku.
JÁN PALÁRIK
tvorba: Inkognito, Drotár, Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
Inkognito – hra je založená na zámene postáv Jelenský – Jelenfy. Zobrazuje tu problematiku odnár. meštianstva a národne uvedomelej inteligencie. Ako prostredie si vybral fiktívne slov. malomesto Kocúrkovo.
Hl. postavy: vdova Sokolová, dcéra Evička, radný pán Potomský, pomaďarčený syn Jelenfy, slov. básnik Jelenský
Dej: vdova po kocúrkovskom richtárovi Sokolová a jej opanštelá dcéra Evička sa majú stať obeťami machinácii radného pána Potomského. Keď Sokolová odmietne stať sa jeho ženou, navrhne, aby si jeho pomaďarčený syn Jelenfy zobral za ženu jej dcéru Evičku. Lenže Evička je už sľúbená synovi slov. olejkára Jelenskému, pretože olejkár kedysi vyliečil richtára. Jelenský si prichádza pozrieť snúbenicu inkognito ako slov. kosec. Zistí, že ho Evička nechce, nešťastný odchádza a v krčme je svedkom ako Potomský so židom vydierajú učiteľa Starosvetského, ktorý chce Sokolovu upozorniť na falošnosť Potomského. Jelenský chce za učiteľa zaplatiť zmenku, zaplatí ju však Sokolová a Jelenský z vďačnosti dáva jej dcére prsteň, na ktorom obe omylom čítajú meno Jelenfy. Aby omyl bol ešte zložitejší, prichádza inkognito ako maďarský herec i pravý Jelenfy. Nakoniec sa všetko na dobré obráti. Jelenský vyzná lásku Evičke, ktorá ju opätuje a pripravia pre koscov zábavu.
Drotár – námetom tejto hry bola franc. veselohra – Hľadá sa vychovávateľ, základom je znova zámena postáv Zalewskí – Doboši.
Dej: Do domu peštianskeho továrnika Rozumného prichádza slov. drotár Bubenčík, ktorý hľadá svojho pomaďar. brata Dobošiho. Rozumného zaujme jeho spletitá rodinná história a sľúbi mu pomoc. Do Rozumného domu prichádza ako vychovávateľ jeho syna Ernesta poľský gróf Zalewskí (hľadaný políciou za súboj) pod menom a s papiermi Dobošiho. Onedlho prichádza i pravý Doboši a stáva sa tam domovníkom. Grófa Zalewského vydiera žid, ktorý pozná jeho pravú totožnosť a tak mu sľúbil splatiť zmenku splatnú v deň jeho sobáša s Rozumného dcérou Ľudmilou. Rozumný mysliac si o Zalewskom, že je Doboši, chce ho zoznámiť s Bubenčíkom. Vtedy však už okrem Rozumného všetci vedia kto je kto, chcú ho klamať, ale proti je jediný čestný Bubenčík, jeho čestnosť prinútila Zalewského udať sa polícii. Z Poľska mu však prichádza milosť. Rozumný mu odpustí a tak nič nebráni jeho svadbe s Ľudmilou, navyše si Bubenčík získava srdce Rozumného netere.
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkách
Námetom tejto hry bola poľská hra Obžinky, Palárik tu využíva dokonca dvojitú zámenu postáv Eliza Hrabovská – Miluša Oriešková, Kostrovický – Rohoň. Autor v hl. myšlienke hry mal na mysli zmierenie medzi Slovákmi a Maďarmi, medzi šlachtou a ľudom – teda využíva tu svoje politické názory ako príslušník novej školy slovenskej.
Dej: Mladú grófku Elizu Hrabovskú si má vziať za ženu barón Kostrovický, pretože ich kedysi ako deti zasnúbili ich rodičia. Od detstva sa nevideli a teraz, keď sa majú stretnúť, grófka chce zistiť aký je Kostrovický človek, preto si vymení svoje miesto so svojou priateľkou a spoločníčkou z ľudu učiteľovou dcérou Milušou Orieškovou. Lenže niečo podobné urobí i barón Kostrovický, ktorý sa vymení so svojím priateľom zememeračom Rohoňom. Nakoniec po množstve komických situácií vyplývajúcich zo zámeny si Kostrovický berie Hrabovskú a Rohoň Orieškovú.
J. G. TAJOVSKÝ
Tvorba: - próza – zbierky poviedok – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Obrázky nové i staré
- poviedky – Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb
- dráma – Statky – zmätky, Ženský zákon, Nový život, Tma, Matka, V službe, Blúznivci
Ženský zákon – je to štvordejstvová veselohra, ktorá ukazuje humorný pohľad na predvojnovú slov. dedinu, na jej konflikty a ich spoloč. korene. Miško Malecký, uhliarov syn sa zamiluje do polosiroty Aničky Javorovej. Ich spoločnému šťastiu bráni hašterivosť a tvrdohlavosť oboch materí a dedinská klebetnica Dora Kalinová, čo celkovo symbolizuje akýsi ženský zákon dediny, ale i tu je konflikt motivovaný sociálne. Zuza Javorová, Aničkina matka, by potrebovala chlapské ruky do gazdovstva. Mara Malecká, Miškova matka, by ho zase chcela oženiť za bohatú richtárovu dcéru. Klebetám, intrigám i hašterivosti oboch materí urobí rázny koniec Jano Malecký, Miškov otec a zachráni šťastie mladých ľudí.
Statky – zmätky
Dej: Ďurko Ľavko si vzal za ženu Zuzku Kamenskú na návrh Palčákoncov, ktorí mu i vystrojili svadbu, no medzi mladými manželmi čoskoro dochádza k nezhodám, pretože záletný Ďurko zachádza za svojou starou láskou Betou a Zuzku nemá za nič. K tomu Pálčikovci nesplnili sľub o prepísaní časti majetku na Zuzku a Ďurka, čo situáciu ešte viac komplikuje a zostruje. Zuzka, ktorá čaká dieťa, nakoniec Ďurka opúšťa a vracia sa k rodičom. Ďurko si so súhlasom Pálčikovcov privedie Betu, no spor medzi Pálčikom a mladými neutícha, naopak sa vyostruje až do súdneho sporu Pálčika s Ďurkom. Nesplnená túžba po majetku rozloží i vzťah Ďurka a Bety, takže ho aj táto opúšťa. Ďurko sa síce snaží vrátiť k Zuzke a k svojmu synovi, no Zuzka poznajúc jeho nestály charakter ho odmietne.
Konflikt medzi Pálčikom a Ďurkom: Pálčik sľúbil Ďurovi, že keď si zoberie za ženu Zuzku Kamenskú, prepíše mu časť jeho majetku. Ale po svadbe to tak nespravil a chcel získať len ďalšiu pracovnú silu, ale to sa veľmi zmýlil, lebo Ďuro radšej sedí v krčme, aby išiel pracovať.
- je to 4-dejstvová dráma, ktorá rozohráva príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí pristali na uzavretí manželstva pre majetok. Hra je umeleckým dokumentom, že koncom 19. storočia slov. dedina bola triedne diferencovaná, že soc. otázka otriasla jej tradíciami a morálnymi základmi. Už názov napovedá zmysel celej hry – túžba po majetku, naháňanie sa za statkami spôsobuje spoloč. a mravný rozklad, čiže zmätky, tj. chyby v ľudskom správaní a konaní. Kompozične je hra rámcovaná vianočným časom – prvé dejstvo = Vianoce u Lavkov, 4. dejstvo = po roku Vianoce u Kamenských
Hl. postavy: v hre sa v podstate hovorí o 3 rodinách:
Pálčikovci – bohatý, pokrytecký, ktorí chcú za každú cenu udržať svoj majetok, preto nahovoria Ďura a Zuzu, aby sa zobrali, aby ich doopatrovali a oni im za to prepíšu majetok. V skutočnosti chcú však získať lacnú pracov. silu, lebo sú lakomí.
Lavkovci – síce pracovití, ale lachtikárski. Ich syn Ďuro najradšej trávi čas v krčme, v zábavách, v tanci, hoci je šikovný, má úspech u žien, čo i využíva. Mládenci ho nemajú radi pre jeho vystatovačnosť. Až na konci hry pochopí, čo všetko v Zuzke stráca, ale už je neskoro.
Kamenskí – rodina statočná, s peknými a pevnými vzájomnými vzťahmi. Len Kata by chcela ľahší život pre dcéru a uprednostňuje peniaze pred šťastím. Jej dcéra Zuza s ústupčivej, pokornej a naivnej sa mení na emancipovanú ženu pevných morálnych zásad. Keď v závere odmieta Ďura a radšej sa rozhodne žiť sama so synom.
c.) Viacvýznamové slová : Sú to synonymá – čo sú rovnoznačné slová, ktoré označujú, pomenúvajú ten istý pojem, ale odlišujú sa iba významovými, či štylistickými odtienkami. / Z uvedeného textu vyber synonymá/.
9. téma : Estetický, filozofický, morálny a spoločenský prínos svetovej realistickej lit..
a.) Porovnajte romantizmus a realizmus :
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Prehľad svet. realizmu :
Anglická realistická lit.
CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román : Jana Eyrová
EMILY BRONTEOVÁ – román : Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – román : Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David
Copperfield, Malá Doritka
rozprávky : Vianočné knihy
Francúzska realistická lit.
HEMRI BEYLE-STENDHAL – román :Čierny a čierny, Kaztúza parmska
GUSTAVE FLAUBERT – román :Pani Bovaryová, Citová výchova
GUY de MAUPASSANT – román : Miláčik,
realistická satira : Mont-Oriot
HONORÉ de BALZAC – zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Nemecká realistická lit.
GERHART HAUPTMANN – komédia : Bobrí kožuch
novela : Apoštol
dráma : Ifigénia v Aulide, Elektra
román : Emanuele Guint, blázon v Kristu
GOTTFRIED KELLER – novela : Rómeo a Júlia na dedine, Šaty robia človeka
román : Martin Salander
HENRICH IBSEN – dráma : Peer Gynt, Nora, Staviteľ Solness
BJORNSTJERNE BJORNSON – div. hra : Rukavička
poviedka : Veselý chlapec, Rybárča
báseň : Áno ,milujem túto krajinu
Poľská realistická lit.
BOLESLAW PRUSH – epopeja : Bábka
hist. román : Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – trilógia : Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowski román : Guo vadis
Maďarská realistická lit.
IMRE MADÁCH – dráma : Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – poviedka : Slovenský rodáci
román : Posledný hradný pán, Podivné manželstvo
Ruská realistická lit.
N. V. GOGOĽ – komédia : Revízor
román : Mŕtve duše
I. S. TURGENEV – román : Rudin, Otcovia a deti
F. M. DOSTOJEVSKY – román : Biedny ľudia, Zločin a trest, Idiot,
Bratia Kamarovovci
L. M. TOLSTOJ – román : Vojna a mier, Anna Kareninova, Vzkriesenie
A. P. ČECHOV – div. hry : Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
Česká realistická lit.
JÁN NERUDA – bas. zb. : Hřbitovní chvíli, Knihy veršú
balada : Poslání na Slovensku, Písne kosmické, Jak lvové bijem o mříže, Balada o romance, Prosté motívy
bas. kniha : Zpěvy pátečné
kniha próz : Arabesky, Povídky malostranské
c.) Tvorba autorov :
HONORÉ de BALZAC
- bol stelesnením ľudských slabostí a spis. geniality. Písal väčšinou romány a poviedky, v ktorých často krát postavy prechádzali z diela do diela. Hl. postavy boli uňho väčšinou z radu buržoázie. Typická pre jeho diela bola tzv. Balzacovska komp. = romány začínali väčšinou opisom prostredia a postáv. Dej je z počiatku pomalý, rozvláčny, potom sa prudko stupňuje a končí sa tragicky.
Zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Otec Goriot
Námet : život v Paríži v polovici 19. stor.
Téma : bezhraničná láska otca k svojim dvom dcéram a ich nevďak a cynizmus.
Prostredie : Paríž v polovici 19. stor
Kompozícia : je delený na kapitoly. Začína sa opisom prostredia, penziónu pani Vaguerovej, pokračuje rozsiahlymi char. hl. hrdinov. Dej je z počiatku rozvláčny, neskôr sa jeho tempo stupňuje a končí tragicky smrťou otca Goriota.
Hl. myšlienka : autor prostredníctvom individuálnych osudov ukazuje úpadok citov a mravností pod vplyvom odlúčenej buržoáznej spol..
Hl. postavy : otec Goriot – je to bývalý obchodník, ktorý zbohatol nie celkom čestným spôsobom počas francúzskej burž. rev.. Po smrti manželky svoju lásku venoval dvom dcéram. Jeho snom bolo dobre ich vydať. Postupne ho dcéry oberú o všetko a umiera chudobný a opustený.
Eugéne de Rastignac – mladý študent, pochádza z chudobnej vidieckej - šľachtickej rodiny, túži po bohatstve, k čomu existujú pre ne dve cesty. Jedna cesta zločinu, druhá cez spálne bohatých dám.
Anastasia de Restaud, Delphine de Nucingen – dcéry otca Goriota. Cinické, hanbia sa za otca a poznajú ho dovtedy kým má peniaze.
Vautrin – bývalý galejník, energický, neštíti sa ničoho ani zločinu. Uznáva heslo
„ Účel svätí prostriedky“
Dej : Začína sa opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spol.. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. V jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž. Nik o ňom nič nevie, volá sa otec Goriot. Do penziónu prišiel bohatý, ale hoci žil skromne, z roka na rok býval vyššie a vyššie. Preto sa stal zdrojom klebiet najmä Vautrina. Ďalším obyvateľom bol študent Eugéne de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších spol. kruhov. Preto navštevuje svoju príbuznú pani de Beausseant, aby si našiel bohatú a vplyvnú milenku (inú cestu mu radí Vautrin, cestu zločinu). U nej sa zoznámi s Anastásiou de Restaud, ktorá ho pozýva domov a tam náhodou stretá otca Goriota. Postupne sa pred Eugénom začína rozmotávať tajuplný Goriotov život. Anastásia je jedna z jeho dcér vydatá za šľachtica, Delphine vydatá za bankára. Delphine sa stáva Eugénovou milenkou a keď sa to dozvie otec, zariaďuje im byt tak, aby aspoň mohol vidieť jednu zo svojich dcér. Keď však Goriot ochorie a zomiera stará sa oň Eugén s priateľom. Dcéry nemajú čas, jedna je pohádaná s manželom a druhá sa chystá na ples. Nakoniec otec Goriot zomiera, v zúfalých úvahách o obrovskej otcovskej láske a nevďaku detí. Na jeho pohreb dcéry posielajú prázdne koče s erbami a za kočom kráča len Eugén a sluha.
d.) charakteristika a druhy charakteristík
Charakteristika: je druh opisu, kde vystihujeme základné, podstatné a typické znaky pozorovaného predmetu, alebo javu, ktoré zaraďujú tento predmet alebo jav do istej skupiny a odlišujú ho od inej skupiny predmetov a javov.
- priama : vzniká priamym vymenovaním charakterových vlastností človeka
- nepriama : vzniká vtedy, keď vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
- individuálna : je charakteristika určitého jedinca
- skupinová : je charakteristika určitej skupiny, ktorá má určité spoločné znaky, črty a vlastnosti
- objektívna : vzniká vtedy, keď vymenúvame vlastnosti osoby komplexne a nezaujate
- subjektívna : vzniká vtedy, keď autor vyberá iba niektoré vlastnosti
- administratívna : zaraďujeme k nej ako druh osobný posudok, protokol a životopis, musí byť subjektívna
- karikatúra : druh umeleckej charakteristiky, ktorá vzniká vtedy, keď zveličíme niektorú vnútornú, alebo vonkajšiu vlastnosť a je jedno či dobrú, alebo zlúautocharakteristika : vzniká vtedy, keď charakterizujeme seba samého
Hl. znaky romantizmu :
- do popredia ide cit pred rozumom
- vychádza sa z filozofie idealizmu, ktorý uznáva ako prvotne ducha a hmotu až druhotne
- hl. konflikt je medzi snom a skutočnosťou
- hl. hrdina je z nižších spol. vrstiev, býva to často burič, búrlivák, tulák, zbojník, pustovník … Chce vykonať nejaký nezmyselný hrdinský čin, pri ktorom väčšinou hynie.
- dôležitú úlohu zohráva fantázia, príroda býva často krát dejotvorným činiteľom
- častá je autoštylizácia autora a časté kontrasty
- vychádza sa z ústnej ľudovej slovesnosti
- z literárnych žánrov je v popredí lyrika
- témy ukazujú slávnu minulosť, alebo vízie budúcnosti
- zdôrazňuje sa individualizmus, v popredí je subjektivizmus
- dochádza k žánrovému a druhovému sinkretizmu
Hl. znaky realizmu :
- popiera estetické princípy romantizmu
- pravdivé zobrazenia skutočnosti
- hrdinovia zo všetkých spol. vrstiev, ale väčšinou sú to obyčajný ľudia
- zobrazuje sa všedný život na základe spoločenskej a vlastnej skúsenosti
- stoja proti sebe v konflikte 2 skutočnosti
- z lit. žánrov je v popredí román, poviedka, novela, ktoré zobrazujú typické postavy v typických prostrediach a okolnostiach
- častá je irónia a satira
b.) Prehľad svet. realizmu :
Anglická realistická lit.
CHARLOTTE BRONTEOVÁ – román : Jana Eyrová
EMILY BRONTEOVÁ – román : Búrlivé výšiny
CHARLES DICKENS – román : Pamäti Klubu Pickwickovcov, Oliver Twist, David
Copperfield, Malá Doritka
rozprávky : Vianočné knihy
Francúzska realistická lit.
HEMRI BEYLE-STENDHAL – román :Čierny a čierny, Kaztúza parmska
GUSTAVE FLAUBERT – román :Pani Bovaryová, Citová výchova
GUY de MAUPASSANT – román : Miláčik,
realistická satira : Mont-Oriot
HONORÉ de BALZAC – zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Nemecká realistická lit.
GERHART HAUPTMANN – komédia : Bobrí kožuch
novela : Apoštol
dráma : Ifigénia v Aulide, Elektra
román : Emanuele Guint, blázon v Kristu
GOTTFRIED KELLER – novela : Rómeo a Júlia na dedine, Šaty robia človeka
román : Martin Salander
HENRICH IBSEN – dráma : Peer Gynt, Nora, Staviteľ Solness
BJORNSTJERNE BJORNSON – div. hra : Rukavička
poviedka : Veselý chlapec, Rybárča
báseň : Áno ,milujem túto krajinu
Poľská realistická lit.
BOLESLAW PRUSH – epopeja : Bábka
hist. román : Faraón
HENRYK SIENKIEWICZ – trilógia : Ohňom a mečom, Potopa, Pán Wotodyjowski román : Guo vadis
Maďarská realistická lit.
IMRE MADÁCH – dráma : Tragédia človeka
KÁLMÁN MIKSZÁTH – poviedka : Slovenský rodáci
román : Posledný hradný pán, Podivné manželstvo
Ruská realistická lit.
N. V. GOGOĽ – komédia : Revízor
román : Mŕtve duše
I. S. TURGENEV – román : Rudin, Otcovia a deti
F. M. DOSTOJEVSKY – román : Biedny ľudia, Zločin a trest, Idiot,
Bratia Kamarovovci
L. M. TOLSTOJ – román : Vojna a mier, Anna Kareninova, Vzkriesenie
A. P. ČECHOV – div. hry : Čajka, Ujo Váňa, Tri sestry, Višňový sad
Česká realistická lit.
JÁN NERUDA – bas. zb. : Hřbitovní chvíli, Knihy veršú
balada : Poslání na Slovensku, Písne kosmické, Jak lvové bijem o mříže, Balada o romance, Prosté motívy
bas. kniha : Zpěvy pátečné
kniha próz : Arabesky, Povídky malostranské
c.) Tvorba autorov :
HONORÉ de BALZAC
- bol stelesnením ľudských slabostí a spis. geniality. Písal väčšinou romány a poviedky, v ktorých často krát postavy prechádzali z diela do diela. Hl. postavy boli uňho väčšinou z radu buržoázie. Typická pre jeho diela bola tzv. Balzacovska komp. = romány začínali väčšinou opisom prostredia a postáv. Dej je z počiatku pomalý, rozvláčny, potom sa prudko stupňuje a končí sa tragicky.
Zb. románov a poviedok : Ľudská komédia
Otec Goriot
Námet : život v Paríži v polovici 19. stor.
Téma : bezhraničná láska otca k svojim dvom dcéram a ich nevďak a cynizmus.
Prostredie : Paríž v polovici 19. stor
Kompozícia : je delený na kapitoly. Začína sa opisom prostredia, penziónu pani Vaguerovej, pokračuje rozsiahlymi char. hl. hrdinov. Dej je z počiatku rozvláčny, neskôr sa jeho tempo stupňuje a končí tragicky smrťou otca Goriota.
Hl. myšlienka : autor prostredníctvom individuálnych osudov ukazuje úpadok citov a mravností pod vplyvom odlúčenej buržoáznej spol..
Hl. postavy : otec Goriot – je to bývalý obchodník, ktorý zbohatol nie celkom čestným spôsobom počas francúzskej burž. rev.. Po smrti manželky svoju lásku venoval dvom dcéram. Jeho snom bolo dobre ich vydať. Postupne ho dcéry oberú o všetko a umiera chudobný a opustený.
Eugéne de Rastignac – mladý študent, pochádza z chudobnej vidieckej - šľachtickej rodiny, túži po bohatstve, k čomu existujú pre ne dve cesty. Jedna cesta zločinu, druhá cez spálne bohatých dám.
Anastasia de Restaud, Delphine de Nucingen – dcéry otca Goriota. Cinické, hanbia sa za otca a poznajú ho dovtedy kým má peniaze.
Vautrin – bývalý galejník, energický, neštíti sa ničoho ani zločinu. Uznáva heslo
„ Účel svätí prostriedky“
Dej : Začína sa opisom penziónu pani Vaguerovej, ktorý v nás vyvoláva pocit niečoho nevkusného, neútulného a zároveň jeho jednotlivé poschodia symbolizujú vrstvy francúzskej spol.. Dolu žijú najbohatší, postupne vyššie chudobnejší a v podkroví sluhovia a slúžky. V jednej z najlacnejších izieb býva zvláštny starý muž. Nik o ňom nič nevie, volá sa otec Goriot. Do penziónu prišiel bohatý, ale hoci žil skromne, z roka na rok býval vyššie a vyššie. Preto sa stal zdrojom klebiet najmä Vautrina. Ďalším obyvateľom bol študent Eugéne de Rastignac, ktorý sa snaží dostať do vyšších spol. kruhov. Preto navštevuje svoju príbuznú pani de Beausseant, aby si našiel bohatú a vplyvnú milenku (inú cestu mu radí Vautrin, cestu zločinu). U nej sa zoznámi s Anastásiou de Restaud, ktorá ho pozýva domov a tam náhodou stretá otca Goriota. Postupne sa pred Eugénom začína rozmotávať tajuplný Goriotov život. Anastásia je jedna z jeho dcér vydatá za šľachtica, Delphine vydatá za bankára. Delphine sa stáva Eugénovou milenkou a keď sa to dozvie otec, zariaďuje im byt tak, aby aspoň mohol vidieť jednu zo svojich dcér. Keď však Goriot ochorie a zomiera stará sa oň Eugén s priateľom. Dcéry nemajú čas, jedna je pohádaná s manželom a druhá sa chystá na ples. Nakoniec otec Goriot zomiera, v zúfalých úvahách o obrovskej otcovskej láske a nevďaku detí. Na jeho pohreb dcéry posielajú prázdne koče s erbami a za kočom kráča len Eugén a sluha.
d.) charakteristika a druhy charakteristík
Charakteristika: je druh opisu, kde vystihujeme základné, podstatné a typické znaky pozorovaného predmetu, alebo javu, ktoré zaraďujú tento predmet alebo jav do istej skupiny a odlišujú ho od inej skupiny predmetov a javov.
- priama : vzniká priamym vymenovaním charakterových vlastností človeka
- nepriama : vzniká vtedy, keď vlastnosti človeka vyplývajú z jeho konania
- individuálna : je charakteristika určitého jedinca
- skupinová : je charakteristika určitej skupiny, ktorá má určité spoločné znaky, črty a vlastnosti
- objektívna : vzniká vtedy, keď vymenúvame vlastnosti osoby komplexne a nezaujate
- subjektívna : vzniká vtedy, keď autor vyberá iba niektoré vlastnosti
- administratívna : zaraďujeme k nej ako druh osobný posudok, protokol a životopis, musí byť subjektívna
- karikatúra : druh umeleckej charakteristiky, ktorá vzniká vtedy, keď zveličíme niektorú vnútornú, alebo vonkajšiu vlastnosť a je jedno či dobrú, alebo zlúautocharakteristika : vzniká vtedy, keď charakterizujeme seba samého
10. téma : Od osobného k národnému, sociálnemu, svetonázoro- vému a všeľudskému v lyrike P. O. Hviezdoslava
P. O. HVIEZDOSLAV
- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.
tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .
b.) Expresívne slová :
- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová
- narodil sa roku 1849 v malej oravskej dedine Vyšný Kubín. Po stredoškolských štúdiách v Miškovci a Kežmarku absolvoval právnickú akadémiu v Prešove. V rokoch 1872-1879 pracoval ako advokátsky pomocník v Martine, v Senici, a ako podsudca v Dolnom Kubíne. V roku 1879 sa odsťahoval do Námestova, kde pôsobil ako advokát. V roku 1899 sa vracia do Dolného Kubína, kde sa začína venovať len literatúre. V roku 1912 bol zvolený ako člen Kisfaludyho lit. spol. v Budapešti. V roku 1913 bol zvolený za člena Českej akadémie vied a umení v Prahe. V roku 1918 sa stal členom prvého revolučného Národného zhromaždenia. V roku 1921 zomiera v Dolnom Kubíne.
tvorba : 1. lyrika – básnické prvesienky Jozefa Zbranského
cykly – Sonety, Letorosty I, II, III, Prechádzky
jarom, Prechádzky letom, Žalmy a Hymny,
Stesky, Dozvuky, Krvavé sonety
2. epika – rozsiahlejšia epika : Hájnikova žena, Ežo
Gábor Vlkolinský
- kratšia epika : Poludienok, Večera, Bútora a
Čútora, Kain, Agar, Ráchel,
Zuzanka Hraškovie
3. dráma – Herodes a Herodia
- rozbor lyriky :
Sonety – cyklus 21 básni, v ktorých sa básnik zamýšľa nad záhadami vesmírneho sveta a možnosťami ľudského poznania. Bolí ho nespravodlivosť a zlo vo svete, chcel by uniknúť do sveta fantázie, ale nakoniec pochopí, že jeho miesto je na Zemi v reálnom živote uprostred spol. diania.
Letorosty I. – zamýšľa sa tu nad zlými medziľudskými vzťahmi, ktoré ho privádzajú k ostrej spol. kritike. Okrem toho sa tu nachádza programová báseň „ Dávam z úprimnosti duše“ – v tejto básni vysvetľuje akým spôsobom chce tvoriť, teda písať svoje verše. Jeho verše majú byť naplnené nielen ideami, ale aj plné citu ako vytryskli z jeho vnútra, zároveň však majú to byť verše realistické, pravdivé bez toho, aby nejakým sp. prikrášľovali skutočnosť.
Letorosty II. – táto zb. má charakter subjektívnej lyriky a poznačil ju tzv. „ Čierny rok v živote básnika“. Veľmi bolestne znášal smrť matky a v spomienkach na ňu odhaľuje ako veľa preňho znamenala, čo všetko preň v živote urobila. Čoskoro mu však umiera i otec a približne i o rok mu zomiera brat, po ktorom mu zostanú siroty. Básnik veľmi bolestne znáša smrť najbližších a núti ho to k zamysleniu sa nad zmyslom života. Príznačná pre zb. je báseň „Pustý dom“ , ktorej verše sú obrazom básnického vnútra. Básnik prichádza domov, nik ho nečaká, nevíta. Nechce veriť, že tam niet nikoho, ale nakoniec sa musí s krutosťou osudu vyrovnať a priznať si trpkú realitu života.
Letorosty III. – od osobných bôľov prechádza k problémom života slov. národa, pričom kritizuje vykorisťovateľskú morálku tried, ktoré ho vytláčajú. Známe sú tu básne: „K Vám urodzeným veľkomožným; Ó mládež naša, ty´s držiteľkou rán; Mňa kedy´s zvádzal svet; Ó, prečo som nie víchor“.
Básnik sa v tejto básni štylizuje do podoby prírodných živlov, keď chce ako víchor, more a sopka zmiesť z povrchu zemského všetkých neprajníkov a nepriateľov svojho ľudu, ale nakoniec pochopiac svoju bezmocnosť v podstate rezignuje a smúti nad daným slovom. Celá táto zb. končí krásnymi spomienkovými básňami na matku „Priadka“ a otca „Roľník“ .
Žalmy a hymny – zb. sa tematicky rozkladá na tri časti. Smúti nad problémami nár. života a osobnými, a zobrazuje udalosti nár. života. Zaujímavou je báseň „De propundis (Z hlbín)“ , ktorá je otvoreným dialógom básnika a boha. Básnik polemizuje s bohom, vyčíta mu osobnú pokoru, obviňuje ho, že mu dal ducha, talent, rozlet, ale zároveň ho spútal v malých pomeroch tak, že sa cíti celkom nepochopený. Osobnú pokoru spája však s pokornosťou národa. Zaujíma ho osud jednotlivca i národa a dochádza k poznaniu, že jednotlivec môže zhynúť, ale národ musí žiť večne.
Prechádzky Jarom, Prechádzky Letom - obe zb. sú oslavou prekrásnej hornooravskej prírody, kde básnik vždy nachádzal možnosť načerpať nové sily do tvorivej práce. Básnik konfrontuje svoj vek s prebúdzajúcou sa prírodou. Uvedomuje si nezvratný proces svojho starnutia. Akási tvrdá nostalgia prichádza naň s príchodom leta, keď sa zváža z poľa úroda, a potom nastupuje jeseň a tu si najmä básnik uvedomuje, že starne. Vracia sa domov, sadá si k rodinnému kozubu a v smútku si uvedomuje príchod staroby.
Stesky – 4 – dielny cyklus. Básnik si uvedomuje, že mu ubúdajú sily a prekročil zenit svojho života. Naráža tu i na spol. situáciu, keď napr. v slov. politike privítal nástup mladej generácie, čo mu jeho generační druhovia nevedeli zabudnúť.
Dozvuky – 3 – dielny cyklus, ktorým sa básnik rozhodol dokončiť svoju tvorbu
„ Dozvučať, ako ľudový nástroj“ preto sú tu motívy „Staroby a lúčenia sa životom …“.
Krvavé sonety – cyklus sonetov, ktoré vznikli pod vplyvom vypuknutia I. svet. vojny. Spolu tento cyklus tvorí 32 sonetov, ktoré sa vnútorne rozčleňujú na dve časti. 1. časť je akýmsi zobrazením vojnových hrôz, keď básnik žasne nielen nad zničením hmotných statkov, ale zamýšľa sa aj nad celkovým morálnym úpadkom človeka, nad zosurovením mravov. Zároveň si kladie otázku, kto je za toto všetko zodpovedný a vychádza mu, že je to egoizmus jednotlivcov a skupín, keď bažia po moci a zisku. V 2. časti v závere víta mier a zároveň dúfa, že konečne na ruinách starého sveta zničeného vojnou vznikne nová spravodlivejšia spol.. 1. časť symbolizuje sonet „A národ oboril sa na národ“ 2. časť zosobňuje sonet
„ Ó vráť sa skoro mieru milený“ .
b.) Expresívne slová :
- sú citovo zafarbené slová, ktoré sa používajú v úzkom osobnom familiárnom styku
a.) s kladným citovým odtienkom : zdrobneniny, maznavé slová, zjemňujúce
b.) so záporným citovým odtienkom : hanblivé slová
nedeľa 20. januára 2008
11. téma : Dedina a jej umelecké stvárnenie v prózach M. Kukučína, J. G. Tajovského a B. Slančíkovej – Timravy.
a.) 2. vlna slovenského realizmu :
- vznik SR lit. realizmu sa oneskoril oproti svetovému o 50 rokov. I v našom sa presadzujú súčastné témy a priame zobrazenia skutočnosti. Z tém je v popredí : slovenský ľud – kde postupne vidíme diferenciáciu na bohatých a chudobných, takže sociálna problematika potláča národnú tematiku. Vznik realizmu u nás naznačuje rok 1871, keď P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell vydali almanach Napred , v ktorom boli realistické básne a r. 1879, keď S. H. Vajanský vydáva svoju zb. Tatry a more, v ktorej cyklus Jaderské listy boli realistické.
- Hl. predstavitelia : BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA, J.GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJÁK, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, (J. JESENSKÝ, IVAN KRASKO)-próza
- v popredí je próza (poviedka) a dráma.
- dôraz : proces diferencie SR národného života, sociálne otázky, vnútorný život človeka, kritické zobrazenie súčastného SR života, satira, karikatúra, drsný detail, malomesto-Jesenský
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
M. KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
- Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dies Irea – Jurko, syn starého lakomca a úžerníka Sýkoru má rád richtárovu dcéru Evku Zimovie. Richtár sa pre obecné veci zadĺži, vypožičia si tajne peniaze od Mazliačky, ktorú v mladosti v hanbe zanechal a opustil, a táto na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Sýkora zakáže aj svojmu synovi Jurovi chodiť do richtárov a oni ho aj starostlivo opatrujú, keď ochorie na choleru. Richtárova žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Medzitým zomiera Mojžiš a starý Sýkora utráca časť svojich peňazí. Keď mu zlodeji ukradnú i zvyšok peňazí, postupne sa mení. Spoznáva, že žil zle a vracia sa ako láskavý otec k Jurovi, zmieruje sa s richtárom a so svojim druhým synom.
J. G. TAJOVSKÝ tvorba : próza – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Rozprávka z Ruska, Obrázky nové i staré; naj. : Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apolina, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb …
dráma – 1. obdobie : viacdejstvové hry Ženský zákon, Statky-zmätky,
Nový život
1 – aktovky Tma, Matka, Hriech, V službe
2. obdobie : Smrť Jurka Langsfelda, blúznivci
Maco Mlieč – je to jedna z naj. poviedok, v ktorej zachytáva ťažký život a životné podmienky najtriednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť. Kritizuje tu vydieranie poctivého, pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším. Kompozične je to akýsi krátky príbeh bez zvratov a napätia, ale so zložitou stavbou : 1. Stretnutie rozprávača s Macom Mliečom, 2. Vysvetlenie rozprávača prečo zachytil stretnutie, 3. Prerozprávanie životných osudov M. M.. Je tam prekrásny opis hl. postavy.
Dej : Autor ako rozprávač sa zastavil pri M. M., ktorého prezývali Mliečnik, a ktorý pri ceste pásaval kravy a ako sa s nim dal do reči. Opýtal sa odkedy pracuje a poradil mu, aby si vyrátal koľko by už mal peňazí, keby ho gazda spravodlivo každý rok vyplácal. Macovi sa však nezdá, že by ho gazda – richtár zdieral. Od útleho detstva pozná iba robotu, nastúpil ako 18-ročný ku gazdovi do služby. Pracoval iba na ošatenie, obuv, jedlo, či tabak, staral sa gazdovi poctivo o kone, ktoré boli najlepšie v dedine. Neskôr, keď gazda kúpil nové mladé kone, tie sa splašili a dokaličili Maca. Gazda, aby sa zaň nehanbil, dal ho ku kravám a Maco, ktorý spočiatku i dbal o seba sa prestal starať o svoj zovňajšok. S ostatnými sluhami a slúžkami prestal jedávať i spávať, žil so zvieratami v telinci, ale i tak pokiaľ vládal poctivo pracoval pre gazdu. Jedného dňa prišiel Maco ku gazdovi s otázkou, čo mu je ešte dlžen, a keď áno, koľko by mal ešte dosluhovať. Cíti sa veľmi zle a práve preto má pesimistickú náladu a myslí len na smrť. Toto chovanie gazdu dojme a zrazu chce dať Macovi peniaze ako výplatu a sľúbil mu, že keď umrie vystrojí mu veľký pohreb. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telinci a gazda musel dodržať svoj sľub. Medzi sluhami a slúžkami sa povrávalo, že ho mal za čo pochovať.
Domov – Ďuro pracuje pri železnici a v jednu zimu si išiel vypiť borovičky. Keď sa vracal na miesto nešťastne spadol medzi vagóny a odrhlo mu pravú ruku a ľavú mu zlomilo. Lekári doporučovali ľavú ruku odrezať, pretože už bola otrávená. Ďurova žena Tonka nechcela aj keď jej radili, aby nechala muža umrieť. Nakoniec mu ju odrezali a zo začiatku sa o Ďura starala, až pokiaľ mali peniaze. Keď ich už nemali, Ďuro si vysúdil od železnice prácu, aby mali peniaze. Zo začiatku sa im darilo, ale opäť ich bolo menej a menej a boli prinútení presťahovať sa do menšieho bytu. Ďuro začal piť a peňazí bolo ešte menej. Ďuro začal vyčítať svojej Tonke, že nemá prácu a chcela by bývať v prepychu. Týmto sa na čas rozhádali. Po čase sa presťahovali do pôvodného bytu. Tonka si našla prácu a mali sa dobre.
Konflikt medzi Ďurom a Tonkou začal po tom, ako sa Ďuro stal mrzákom. Hl. podstatou boli peniaze a nešťastie. Ďuro ho riešil pitím a Tonka neverou za peniaze. Spolu sa zmierili a Tonka to urobila zo súcitu k Ďurovi, pretože bol mrzák a Ďuro to urobil najmä kôli tomu, že bol mrzák a nemal by sa o neho kto starať.
Mamka Pôstková – je príbeh starej, chudobnej ženičky, ktorá celý život ťažko pracovala. Na staré kolená sa musela starať a vypomáhať ešte i o nevestu a vnúčence, pretože jej syn sa stal opilcom. Okradol ju nesvedomitý gazda, ale ona i tak nestratila svoju dôstojnosť a statočnosť a predala ešte i perinu, len aby splatila dlžôbku v banke a mohla spokojne zomrieť.
Horký chlieb – je príbeh vdovy Mary Turianky, ktorá varuje v noci deti bohatých Krajčírovcov, hoci doma nechala samé vlastné deti, pretože sa o ne v noci bojí, úchytkom odbieha pozrieť sa na ne. Prechladne, ochorie a to je teda zárobok na horký chlieb, pretože nevie, čo s ňou bude, a s jej deťmi.
Do konca - poviedka je oslavou jeho starého otca, ktorý poctivo žil a pracoval až do svojej smrti. Jeho životným krédom bola skutočnosť zveľaďovať svoj majetok, nie pre seba, ale pre svoje deti a celkovo mal k peniazom normálny vzťah, neboli mu modlou, ale na uspokojenie potrieb. Ako bol statočný jeho život, tak statočná bola i smrť, keď ho našli mŕtveho, ako chcel ísť pomáhať starej matke.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiograf prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Ťapákovci – nastáva jar a príroda sa prebúdza. Všetci z dediny začínajú obrábať svoje polia, len u Ťapákovcov sa rozmýšľa, pretože je streda a orievať začínajú ako pominule v piatok. Ťapákovci sú veľká rodina (4 bratia so ženami a deťmi, zmrzačená sestra Anča =16). Rodinu nemá kto viesť, a preto sú v tejto rodine ešte hádky, najmä medzi Iľou – kráľovnou a Ančou – mrzáčkou. Iľa sa každú chvíľu rozčapuje a nie je stále z niečím spokojná a tým nadáva svojmu mužovi a jeho bratom, ktorý sa urážkam nebránia. Len Anča jej pokaždé odvrkne. Ťapákovci ako rodina sú zaostalí, a založený na tradíciách, kde Iľa ako pokroková chce spraviť zmeny, len Ťapákovci sú voči tomuto nevľúdny. Iľa sa snaží za každú cenu ohnúť ich zaostalosť, ale sa jej to nedarí, lebo ju majú len na posmech. Svojou neústupčivosťou a dôslednosťou prinúti aspoň svojho manžela Paľa – žartovníka, aby postavil pre nich dom, do ktorého sa odsťahujú.
- autorka v tejto poviedke zobrazila vo forme Ťapákovskej rodiny totálne zaostalý spôsob života, ktorý môžeme nazvať Ťapákovčina. Celá poviedka je založená na vnútornom a vonkajšom konflikte.
Vnútorný konflikt – tvorí osobná tragédia Anči. Je to dievča s krásnou tvárou, telom, však poznačeným detskou obrnou, šijúca čepce pre nevesty, hoci vie, že sa nikdy nevydá. Táto osobná tragédia ju robí zádrapčivou, neústupnou a hádavou, pričom vnútorne je plná citu.
Vonkajší konflikt – je konflikt medzi Iľou na jednej strane a Ťapákovcami a Ančou na druhej strane. Je konflikt medzi moderným spôsobom života, ktorý symbolizuje Iľa a zaostalým spôsobom života, ktorý symbolizujú Ťapákovci.
Skon Paľa Ročku – Paľo Ročko ochorel. Jeho žena Zuzka pochádzajúca z bohatej rodiny ho hnala do roboty a neverila mu, že je vážne chorý. Zobrali sa z veľkej lásky proti vôli rodičov, prežili ťažké roky, pretože Zuzke odmietli z domu akúkoľvek pomoc. Paľovi rodičia im nezanechali nič, iba pozemok, na ktorom si s veľkými ťažkosťami a dlhmi postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá mama mu pri stavbe nepomáhala, takže ju rozhnevaný Paľo nemilosrdne vystrčil z domu. Pri stavbe domu slúžil Paľo aj so ženou na fare, no aby dom čím skôr postavili pred termínom, opustili službu. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomrie.
- v tejto poviedke autorka ukazuje, ako neustála núdza, soc. problémy majú negatívny dopad na psychiku obyčajného človeka. Paľo Ročko sa stal takým akým bol, len preto, že bol chudobný, že sa boril životom sám, ťažko, zložito a nik mu nemohol pomôcť ani jeho najbližší z čoho pramení jeho pocit krivdy. Až v závere tesne pred smrťou mnohé akoby pochopil zmieruje sa s tými, s ktorými si nerozumel a zomiera.
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti a nenávidia vojnu ako zlo prinášajúca chudobe iba utrpenie. Na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný, s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
c.) slohové postupy, slohové útvary :
1. informačný
- stručné údaje na otázky :
kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?,
prečo?
-správa oznámenia (hovorové, administratívne, publicistické) bežné rozhovory.
2. rozprávací
- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti.
- rozprávanie, fejtón, povesť, bájka, rozprávka, poviedka,
román
3. opisný
- vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja).
- cestopis, životopis, reportáž, opis, návod, posudok.
4.
a.) výkladový
b.) úvahový
- vnútorné vzťahy (príčinné alebo dôsledkové).
- výklad, prednáška, odborný referát.
- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia.
- úvaha, kritika, recenzia, diskusný príspevok, prejav
- vznik SR lit. realizmu sa oneskoril oproti svetovému o 50 rokov. I v našom sa presadzujú súčastné témy a priame zobrazenia skutočnosti. Z tém je v popredí : slovenský ľud – kde postupne vidíme diferenciáciu na bohatých a chudobných, takže sociálna problematika potláča národnú tematiku. Vznik realizmu u nás naznačuje rok 1871, keď P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell vydali almanach Napred , v ktorom boli realistické básne a r. 1879, keď S. H. Vajanský vydáva svoju zb. Tatry a more, v ktorej cyklus Jaderské listy boli realistické.
- Hl. predstavitelia : BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA, J.GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJÁK, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, (J. JESENSKÝ, IVAN KRASKO)-próza
- v popredí je próza (poviedka) a dráma.
- dôraz : proces diferencie SR národného života, sociálne otázky, vnútorný život človeka, kritické zobrazenie súčastného SR života, satira, karikatúra, drsný detail, malomesto-Jesenský
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
M. KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
- Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dies Irea – Jurko, syn starého lakomca a úžerníka Sýkoru má rád richtárovu dcéru Evku Zimovie. Richtár sa pre obecné veci zadĺži, vypožičia si tajne peniaze od Mazliačky, ktorú v mladosti v hanbe zanechal a opustil, a táto na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Sýkora zakáže aj svojmu synovi Jurovi chodiť do richtárov a oni ho aj starostlivo opatrujú, keď ochorie na choleru. Richtárova žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Medzitým zomiera Mojžiš a starý Sýkora utráca časť svojich peňazí. Keď mu zlodeji ukradnú i zvyšok peňazí, postupne sa mení. Spoznáva, že žil zle a vracia sa ako láskavý otec k Jurovi, zmieruje sa s richtárom a so svojim druhým synom.
J. G. TAJOVSKÝ tvorba : próza – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Rozprávka z Ruska, Obrázky nové i staré; naj. : Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apolina, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb …
dráma – 1. obdobie : viacdejstvové hry Ženský zákon, Statky-zmätky,
Nový život
1 – aktovky Tma, Matka, Hriech, V službe
2. obdobie : Smrť Jurka Langsfelda, blúznivci
Maco Mlieč – je to jedna z naj. poviedok, v ktorej zachytáva ťažký život a životné podmienky najtriednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť. Kritizuje tu vydieranie poctivého, pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším. Kompozične je to akýsi krátky príbeh bez zvratov a napätia, ale so zložitou stavbou : 1. Stretnutie rozprávača s Macom Mliečom, 2. Vysvetlenie rozprávača prečo zachytil stretnutie, 3. Prerozprávanie životných osudov M. M.. Je tam prekrásny opis hl. postavy.
Dej : Autor ako rozprávač sa zastavil pri M. M., ktorého prezývali Mliečnik, a ktorý pri ceste pásaval kravy a ako sa s nim dal do reči. Opýtal sa odkedy pracuje a poradil mu, aby si vyrátal koľko by už mal peňazí, keby ho gazda spravodlivo každý rok vyplácal. Macovi sa však nezdá, že by ho gazda – richtár zdieral. Od útleho detstva pozná iba robotu, nastúpil ako 18-ročný ku gazdovi do služby. Pracoval iba na ošatenie, obuv, jedlo, či tabak, staral sa gazdovi poctivo o kone, ktoré boli najlepšie v dedine. Neskôr, keď gazda kúpil nové mladé kone, tie sa splašili a dokaličili Maca. Gazda, aby sa zaň nehanbil, dal ho ku kravám a Maco, ktorý spočiatku i dbal o seba sa prestal starať o svoj zovňajšok. S ostatnými sluhami a slúžkami prestal jedávať i spávať, žil so zvieratami v telinci, ale i tak pokiaľ vládal poctivo pracoval pre gazdu. Jedného dňa prišiel Maco ku gazdovi s otázkou, čo mu je ešte dlžen, a keď áno, koľko by mal ešte dosluhovať. Cíti sa veľmi zle a práve preto má pesimistickú náladu a myslí len na smrť. Toto chovanie gazdu dojme a zrazu chce dať Macovi peniaze ako výplatu a sľúbil mu, že keď umrie vystrojí mu veľký pohreb. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telinci a gazda musel dodržať svoj sľub. Medzi sluhami a slúžkami sa povrávalo, že ho mal za čo pochovať.
Domov – Ďuro pracuje pri železnici a v jednu zimu si išiel vypiť borovičky. Keď sa vracal na miesto nešťastne spadol medzi vagóny a odrhlo mu pravú ruku a ľavú mu zlomilo. Lekári doporučovali ľavú ruku odrezať, pretože už bola otrávená. Ďurova žena Tonka nechcela aj keď jej radili, aby nechala muža umrieť. Nakoniec mu ju odrezali a zo začiatku sa o Ďura starala, až pokiaľ mali peniaze. Keď ich už nemali, Ďuro si vysúdil od železnice prácu, aby mali peniaze. Zo začiatku sa im darilo, ale opäť ich bolo menej a menej a boli prinútení presťahovať sa do menšieho bytu. Ďuro začal piť a peňazí bolo ešte menej. Ďuro začal vyčítať svojej Tonke, že nemá prácu a chcela by bývať v prepychu. Týmto sa na čas rozhádali. Po čase sa presťahovali do pôvodného bytu. Tonka si našla prácu a mali sa dobre.
Konflikt medzi Ďurom a Tonkou začal po tom, ako sa Ďuro stal mrzákom. Hl. podstatou boli peniaze a nešťastie. Ďuro ho riešil pitím a Tonka neverou za peniaze. Spolu sa zmierili a Tonka to urobila zo súcitu k Ďurovi, pretože bol mrzák a Ďuro to urobil najmä kôli tomu, že bol mrzák a nemal by sa o neho kto starať.
Mamka Pôstková – je príbeh starej, chudobnej ženičky, ktorá celý život ťažko pracovala. Na staré kolená sa musela starať a vypomáhať ešte i o nevestu a vnúčence, pretože jej syn sa stal opilcom. Okradol ju nesvedomitý gazda, ale ona i tak nestratila svoju dôstojnosť a statočnosť a predala ešte i perinu, len aby splatila dlžôbku v banke a mohla spokojne zomrieť.
Horký chlieb – je príbeh vdovy Mary Turianky, ktorá varuje v noci deti bohatých Krajčírovcov, hoci doma nechala samé vlastné deti, pretože sa o ne v noci bojí, úchytkom odbieha pozrieť sa na ne. Prechladne, ochorie a to je teda zárobok na horký chlieb, pretože nevie, čo s ňou bude, a s jej deťmi.
Do konca - poviedka je oslavou jeho starého otca, ktorý poctivo žil a pracoval až do svojej smrti. Jeho životným krédom bola skutočnosť zveľaďovať svoj majetok, nie pre seba, ale pre svoje deti a celkovo mal k peniazom normálny vzťah, neboli mu modlou, ale na uspokojenie potrieb. Ako bol statočný jeho život, tak statočná bola i smrť, keď ho našli mŕtveho, ako chcel ísť pomáhať starej matke.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiograf prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Ťapákovci – nastáva jar a príroda sa prebúdza. Všetci z dediny začínajú obrábať svoje polia, len u Ťapákovcov sa rozmýšľa, pretože je streda a orievať začínajú ako pominule v piatok. Ťapákovci sú veľká rodina (4 bratia so ženami a deťmi, zmrzačená sestra Anča =16). Rodinu nemá kto viesť, a preto sú v tejto rodine ešte hádky, najmä medzi Iľou – kráľovnou a Ančou – mrzáčkou. Iľa sa každú chvíľu rozčapuje a nie je stále z niečím spokojná a tým nadáva svojmu mužovi a jeho bratom, ktorý sa urážkam nebránia. Len Anča jej pokaždé odvrkne. Ťapákovci ako rodina sú zaostalí, a založený na tradíciách, kde Iľa ako pokroková chce spraviť zmeny, len Ťapákovci sú voči tomuto nevľúdny. Iľa sa snaží za každú cenu ohnúť ich zaostalosť, ale sa jej to nedarí, lebo ju majú len na posmech. Svojou neústupčivosťou a dôslednosťou prinúti aspoň svojho manžela Paľa – žartovníka, aby postavil pre nich dom, do ktorého sa odsťahujú.
- autorka v tejto poviedke zobrazila vo forme Ťapákovskej rodiny totálne zaostalý spôsob života, ktorý môžeme nazvať Ťapákovčina. Celá poviedka je založená na vnútornom a vonkajšom konflikte.
Vnútorný konflikt – tvorí osobná tragédia Anči. Je to dievča s krásnou tvárou, telom, však poznačeným detskou obrnou, šijúca čepce pre nevesty, hoci vie, že sa nikdy nevydá. Táto osobná tragédia ju robí zádrapčivou, neústupnou a hádavou, pričom vnútorne je plná citu.
Vonkajší konflikt – je konflikt medzi Iľou na jednej strane a Ťapákovcami a Ančou na druhej strane. Je konflikt medzi moderným spôsobom života, ktorý symbolizuje Iľa a zaostalým spôsobom života, ktorý symbolizujú Ťapákovci.
Skon Paľa Ročku – Paľo Ročko ochorel. Jeho žena Zuzka pochádzajúca z bohatej rodiny ho hnala do roboty a neverila mu, že je vážne chorý. Zobrali sa z veľkej lásky proti vôli rodičov, prežili ťažké roky, pretože Zuzke odmietli z domu akúkoľvek pomoc. Paľovi rodičia im nezanechali nič, iba pozemok, na ktorom si s veľkými ťažkosťami a dlhmi postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá mama mu pri stavbe nepomáhala, takže ju rozhnevaný Paľo nemilosrdne vystrčil z domu. Pri stavbe domu slúžil Paľo aj so ženou na fare, no aby dom čím skôr postavili pred termínom, opustili službu. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomrie.
- v tejto poviedke autorka ukazuje, ako neustála núdza, soc. problémy majú negatívny dopad na psychiku obyčajného človeka. Paľo Ročko sa stal takým akým bol, len preto, že bol chudobný, že sa boril životom sám, ťažko, zložito a nik mu nemohol pomôcť ani jeho najbližší z čoho pramení jeho pocit krivdy. Až v závere tesne pred smrťou mnohé akoby pochopil zmieruje sa s tými, s ktorými si nerozumel a zomiera.
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti a nenávidia vojnu ako zlo prinášajúca chudobe iba utrpenie. Na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný, s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
c.) slohové postupy, slohové útvary :
1. informačný
- stručné údaje na otázky :
kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?,
prečo?
-správa oznámenia (hovorové, administratívne, publicistické) bežné rozhovory.
2. rozprávací
- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti.
- rozprávanie, fejtón, povesť, bájka, rozprávka, poviedka,
román
3. opisný
- vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja).
- cestopis, životopis, reportáž, opis, návod, posudok.
4.
a.) výkladový
b.) úvahový
- vnútorné vzťahy (príčinné alebo dôsledkové).
- výklad, prednáška, odborný referát.
- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia.
- úvaha, kritika, recenzia, diskusný príspevok, prejav
12. téma : Slovenská literárna moderna.
12. téma : Slovenská literárna moderna.
a.) Moderné a avangardné európske smery :
- od 2. Polovice 19. stor. nastalo v svet. lit. rýchlejšie striedanie rozličných smerov, prúdov a lit. skupín. Súviselo to so spol. zmenami, s rozličnými protikladnými, filozofiami a politickými postojmi jednotlivých autorov a celých skupín. Hovoríme o vzniku a nástupe lit. moderny, ktorej zrod súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológií a konzervatinyzmu buržoázie. Časť umelcov je spätá s pokrokovými spol. a politickými hnutiami, časť presadzuje tzv. čisté umenie – tj. umenie zbavené politiky. Niektorými prvkami moderna súvisí s romantizmom a z hľadiska filozofie vplýva naň Marxizmus (K. Marx), pesimizmus (Shopenhouer) a individualizmus (F. Nietzsche). Jedným z najznámejších centier moderny bol Paríž, kde sa zgrupovala „ parížska bohéma“.
Moderné smery :
- symbolizmus : PAUL VERLAINE, CHARLES BAUDELAIRE, JEAN ARTHUR RIMBAUD
- je najznámejším medzi modernými smermi, vznikol vo FR.
- Básnici, ktorí k nemu patria (Prekliati básnici) vystupujú proti odlúčenej dobe, majú v sebe pocit odsúdenia, podliehajú pesimizmu, smútku, utiekajú sa do vlastného vnútra a vízií, zdôrazňujú obraznosť, fantáziu, zmyslové zobrazenie skutočnosti.
- Využívajú symboly, metafory, personifikáciu, alegóriu a ľubozvučnosť veršov.
- dekadencia : CHARLES BAUDELAIRE
- prevládajú pocity smútku, beznádeje, ale nie je odmietanie života, je to len obrana pred neľudskou dobou.
- impresionizmus : FRÁŇA ŠRÁMEK, IVAN GALL; maliari : E. MANET, C. MONET
- prejavuje sa najmä v maliarstve, ale i v lit. Autori sa snažili zachytiť tzv. pravdu sekundy, alebo moment unikajúcej chvíle.
Avangardné smery :
- futurizmus : F. T. MARINETTI – taliansky smer, V. MAJAKOVSKIJ – ruský smer
- za zdroj krásy považovali vedecké objavy, priemys. výrobky, tech. vymoženosti, stroje, bezdrôtovú telegrafiu a rýchlu dopravu. Ale niektorí z nich oslavovali aj dobyvačné vojny a opovrhovali davom (napr. Marinelli sa neskôr pridal k fašizmu a oslavoval Musoliniho).
- kubizmus : GOERGE BRAQUE – lit., PABLO PICASSO - maliarstvo
- prejavilo sa aj – aj. P.P. chcel odkryť krásu predmetov obklopujúcich človeka, opisoval ich v pokoji pomocou geometrických tvarov. Zdráhal sa opisovať prírodu a napodobňovať ju.
- kubofuturizmus : G. APOLLINAIRE
- vznikol spojením prvkov aj – aj, teda prepojením statických a dynamických prvkov.
- expresionizmus : B. BRECHT, E. M. REMARQUE
- prejavil sa najskôr v D v maliarstve, neskôr vo FR a tiež i v lit.
- snaží sa zachytiť vnútorné zážitky a pocity človeka. Spisovatelia sa zmietajú plný nepokoja v odlúčtenom svete a zamýšľajú sa nad postavením človeka v modernej dobe.
b.) Slovenská lit. moderna :
- začiatkom 20. stor. z viacerých časopiseckých príspevkov nastávajúcej lit. generácie badáme odklon od národnobuditeľského charakteru lit. a vidíme, že sa tu objavujú netradičné umelecké postupy a nové filozofické tendencie.
Súhrn týchto tendencií nazývame slovenská lit. moderna, alebo podľa hlavného predstaviteľa „Kraskova básnická škola“ Jej príslušníci netvoria básne na objekt ale na subjekt. Pôvodne publikujú svoje básne v časopisoch, napr. Dennica, Živena, Prúdy, Slovenské pohľady.
Hl. predstavitelia: Ivan KRASKO, J. JESENSKÝ, I. GALL, V. ROY, F. VOTRUBA
Vplyvy: 1. domáci – snaha dobehnúť Európu v kultúre, snaha prekonať kultúrnu izoláciu a stagnáciu a potreba vyjadriť svoje city, nálady, sklamania zosobňujúce pocity mladého človeka.
2. zahraničný – preklady svetového romantizmu a moderny.
Tvorivé zdroje:
Sl. romantizmus (J. KRÁĽ, A. SLÁDKOVIČ, J. BOTTO)
Sl. realizmus (P.O. HVIEZDOSLAV, VAJANSKÝ)
Svetová moderna (hl. symbolizmus a impresionizmus)
Hl. znaky: dôraz sa kladie na subjekt, snažia sa vyjadriť pocity moderného mladého človeka začiatkom 20. stor. plného smútku, pesimizmu a beznádeje. Využívali 3 – slabičné slová s prízvukom na prvú slabiku a položili základy voľného verša. Využívali krátke básnické útvary, lyriku, básne v próze, lyrickú prózu.
c.) rozbor tvorby :
IVAN KRASKO Nox et solitudo táto jeho prvá zb. je poznačená smútkom samotou, pesimizmom, beznádejou, teda pocitmi typickými pre moderného mladého človeka začiatkom 20. storočia. V tejto zb. rozoznávame 4 zdroje smútku:
1. Sklamaná láska (Už je pozde, Blado o jednej milej, Plachý akord …)
2. Tiesnivé spomienky na domov, matku, rodný kraj (Vesper dominicae – Nedeľný večer)
3. Trýzeň človeka , ktorý sa zaoberá nad každou nespravodlivosťou a hľadá zmysel života (Quia pulvis sum – pretože som prach)
4. Je smútok nad bezútešným položením slov. národa (Yehovah).
- okrem spomínaných básní a zdrojov smútku nachádzame v zb. ešte prírodné motívy, ako to vidíme v básniach Topole, Zmráka sa …
Verše – je druhá zb., ktorá ukazuje, že básnik sa postupne vymaňuje z pesimizmu a víťazí v ňom viera v život a odhodlanie bojovať s ním, ako to vidíme v básni Život. V zb. sa nachádzajú 3 známe básne s národnou tematikou: Otrok, Otcova roľa, Baníci.
Otcova roľa – básnik tu sleduje a stvárňuje tradičné národnosociálne motívy modernými výrazovými prostriedkami. Básnik tu vystupuje v podobe tuláka, ale zároveň i ochrancu zotročeného slov. ľudu. Otcova roľa tu, potom nadobúda 2 významy. Je nielen konkrétnym obrazom určitého poľa, ale i symbolom celého Slovenska. Básnik si uvedomuje, že ako syn svojho otca i národa sa musí vrátiť domov na otcovu roľu, lebo je to jeho povinnosť zosobnená stáročným útlakom, keď ho volá „poddaných krvou napitá pôda“. V závere básne sa vyznáva z toho ako z utrpenia ľudu klíči uňho semienko vzbury, ale zároveň sa pýta, či národ je schopný vzbúriť sa a bojovať za práva „vyklíči ešte zubaté dračie z poddaných zeme?“.
Baníci – sú symbolom celého národa, pričom jeho utláčateľ vystupuje v podobe démona, ktorý chce zlákať každého do svojich osídiel. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu na národnom kolektíve. Básnik sa proti jej zvodom stavia veľmi kriticky a čaká slobodu.
Otrok – básnik sa tu štylizuje do podoby otroka, syna matky, otrokyne. Predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich a ponížených, plný strachu, ale i skrytej vzbury a nenávisti. Je to človek, ktorý už nemieni utrpenie ďalej nečinne znášať, ktorý len čaká na podnet, aby mohol vystrieť chrbát a postaviť sa proti otročeniu.
d.) kritika :
- ako slohový útvar má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, všíma si najmä nedostatky, záporné javy, upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Druhy kritiky: spoločenská – diskusný príspevok, fejtón, glosa, novinárska poznámka
vedecká - recenzia, oponentský posudok
umelecká – esej, recenzia
Hl. znaky: objektívnosť, konštruktívnosť – naznačenie spôsobu riešenia
Kompozícia: úvod – podáva všeobecnú informáciu o nastolenom jave
jadro – obsahuje kritický rozbor daného javu
záver – obsahuje zhŕňajúce hodnotenie, naznačuje možnosti zlepšenia, vyzýva na ich uskutočnenie.
Štylizácia: hodnotiace výrazy, expresívne slová, frazeologické zvraty, stavba súvetí.
a.) Moderné a avangardné európske smery :
- od 2. Polovice 19. stor. nastalo v svet. lit. rýchlejšie striedanie rozličných smerov, prúdov a lit. skupín. Súviselo to so spol. zmenami, s rozličnými protikladnými, filozofiami a politickými postojmi jednotlivých autorov a celých skupín. Hovoríme o vzniku a nástupe lit. moderny, ktorej zrod súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológií a konzervatinyzmu buržoázie. Časť umelcov je spätá s pokrokovými spol. a politickými hnutiami, časť presadzuje tzv. čisté umenie – tj. umenie zbavené politiky. Niektorými prvkami moderna súvisí s romantizmom a z hľadiska filozofie vplýva naň Marxizmus (K. Marx), pesimizmus (Shopenhouer) a individualizmus (F. Nietzsche). Jedným z najznámejších centier moderny bol Paríž, kde sa zgrupovala „ parížska bohéma“.
Moderné smery :
- symbolizmus : PAUL VERLAINE, CHARLES BAUDELAIRE, JEAN ARTHUR RIMBAUD
- je najznámejším medzi modernými smermi, vznikol vo FR.
- Básnici, ktorí k nemu patria (Prekliati básnici) vystupujú proti odlúčenej dobe, majú v sebe pocit odsúdenia, podliehajú pesimizmu, smútku, utiekajú sa do vlastného vnútra a vízií, zdôrazňujú obraznosť, fantáziu, zmyslové zobrazenie skutočnosti.
- Využívajú symboly, metafory, personifikáciu, alegóriu a ľubozvučnosť veršov.
- dekadencia : CHARLES BAUDELAIRE
- prevládajú pocity smútku, beznádeje, ale nie je odmietanie života, je to len obrana pred neľudskou dobou.
- impresionizmus : FRÁŇA ŠRÁMEK, IVAN GALL; maliari : E. MANET, C. MONET
- prejavuje sa najmä v maliarstve, ale i v lit. Autori sa snažili zachytiť tzv. pravdu sekundy, alebo moment unikajúcej chvíle.
Avangardné smery :
- futurizmus : F. T. MARINETTI – taliansky smer, V. MAJAKOVSKIJ – ruský smer
- za zdroj krásy považovali vedecké objavy, priemys. výrobky, tech. vymoženosti, stroje, bezdrôtovú telegrafiu a rýchlu dopravu. Ale niektorí z nich oslavovali aj dobyvačné vojny a opovrhovali davom (napr. Marinelli sa neskôr pridal k fašizmu a oslavoval Musoliniho).
- kubizmus : GOERGE BRAQUE – lit., PABLO PICASSO - maliarstvo
- prejavilo sa aj – aj. P.P. chcel odkryť krásu predmetov obklopujúcich človeka, opisoval ich v pokoji pomocou geometrických tvarov. Zdráhal sa opisovať prírodu a napodobňovať ju.
- kubofuturizmus : G. APOLLINAIRE
- vznikol spojením prvkov aj – aj, teda prepojením statických a dynamických prvkov.
- expresionizmus : B. BRECHT, E. M. REMARQUE
- prejavil sa najskôr v D v maliarstve, neskôr vo FR a tiež i v lit.
- snaží sa zachytiť vnútorné zážitky a pocity človeka. Spisovatelia sa zmietajú plný nepokoja v odlúčtenom svete a zamýšľajú sa nad postavením človeka v modernej dobe.
b.) Slovenská lit. moderna :
- začiatkom 20. stor. z viacerých časopiseckých príspevkov nastávajúcej lit. generácie badáme odklon od národnobuditeľského charakteru lit. a vidíme, že sa tu objavujú netradičné umelecké postupy a nové filozofické tendencie.
Súhrn týchto tendencií nazývame slovenská lit. moderna, alebo podľa hlavného predstaviteľa „Kraskova básnická škola“ Jej príslušníci netvoria básne na objekt ale na subjekt. Pôvodne publikujú svoje básne v časopisoch, napr. Dennica, Živena, Prúdy, Slovenské pohľady.
Hl. predstavitelia: Ivan KRASKO, J. JESENSKÝ, I. GALL, V. ROY, F. VOTRUBA
Vplyvy: 1. domáci – snaha dobehnúť Európu v kultúre, snaha prekonať kultúrnu izoláciu a stagnáciu a potreba vyjadriť svoje city, nálady, sklamania zosobňujúce pocity mladého človeka.
2. zahraničný – preklady svetového romantizmu a moderny.
Tvorivé zdroje:
Sl. romantizmus (J. KRÁĽ, A. SLÁDKOVIČ, J. BOTTO)
Sl. realizmus (P.O. HVIEZDOSLAV, VAJANSKÝ)
Svetová moderna (hl. symbolizmus a impresionizmus)
Hl. znaky: dôraz sa kladie na subjekt, snažia sa vyjadriť pocity moderného mladého človeka začiatkom 20. stor. plného smútku, pesimizmu a beznádeje. Využívali 3 – slabičné slová s prízvukom na prvú slabiku a položili základy voľného verša. Využívali krátke básnické útvary, lyriku, básne v próze, lyrickú prózu.
c.) rozbor tvorby :
IVAN KRASKO Nox et solitudo táto jeho prvá zb. je poznačená smútkom samotou, pesimizmom, beznádejou, teda pocitmi typickými pre moderného mladého človeka začiatkom 20. storočia. V tejto zb. rozoznávame 4 zdroje smútku:
1. Sklamaná láska (Už je pozde, Blado o jednej milej, Plachý akord …)
2. Tiesnivé spomienky na domov, matku, rodný kraj (Vesper dominicae – Nedeľný večer)
3. Trýzeň človeka , ktorý sa zaoberá nad každou nespravodlivosťou a hľadá zmysel života (Quia pulvis sum – pretože som prach)
4. Je smútok nad bezútešným položením slov. národa (Yehovah).
- okrem spomínaných básní a zdrojov smútku nachádzame v zb. ešte prírodné motívy, ako to vidíme v básniach Topole, Zmráka sa …
Verše – je druhá zb., ktorá ukazuje, že básnik sa postupne vymaňuje z pesimizmu a víťazí v ňom viera v život a odhodlanie bojovať s ním, ako to vidíme v básni Život. V zb. sa nachádzajú 3 známe básne s národnou tematikou: Otrok, Otcova roľa, Baníci.
Otcova roľa – básnik tu sleduje a stvárňuje tradičné národnosociálne motívy modernými výrazovými prostriedkami. Básnik tu vystupuje v podobe tuláka, ale zároveň i ochrancu zotročeného slov. ľudu. Otcova roľa tu, potom nadobúda 2 významy. Je nielen konkrétnym obrazom určitého poľa, ale i symbolom celého Slovenska. Básnik si uvedomuje, že ako syn svojho otca i národa sa musí vrátiť domov na otcovu roľu, lebo je to jeho povinnosť zosobnená stáročným útlakom, keď ho volá „poddaných krvou napitá pôda“. V závere básne sa vyznáva z toho ako z utrpenia ľudu klíči uňho semienko vzbury, ale zároveň sa pýta, či národ je schopný vzbúriť sa a bojovať za práva „vyklíči ešte zubaté dračie z poddaných zeme?“.
Baníci – sú symbolom celého národa, pričom jeho utláčateľ vystupuje v podobe démona, ktorý chce zlákať každého do svojich osídiel. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu na národnom kolektíve. Básnik sa proti jej zvodom stavia veľmi kriticky a čaká slobodu.
Otrok – básnik sa tu štylizuje do podoby otroka, syna matky, otrokyne. Predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich a ponížených, plný strachu, ale i skrytej vzbury a nenávisti. Je to človek, ktorý už nemieni utrpenie ďalej nečinne znášať, ktorý len čaká na podnet, aby mohol vystrieť chrbát a postaviť sa proti otročeniu.
d.) kritika :
- ako slohový útvar má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, všíma si najmä nedostatky, záporné javy, upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Druhy kritiky: spoločenská – diskusný príspevok, fejtón, glosa, novinárska poznámka
vedecká - recenzia, oponentský posudok
umelecká – esej, recenzia
Hl. znaky: objektívnosť, konštruktívnosť – naznačenie spôsobu riešenia
Kompozícia: úvod – podáva všeobecnú informáciu o nastolenom jave
jadro – obsahuje kritický rozbor daného javu
záver – obsahuje zhŕňajúce hodnotenie, naznačuje možnosti zlepšenia, vyzýva na ich uskutočnenie.
Štylizácia: hodnotiace výrazy, expresívne slová, frazeologické zvraty, stavba súvetí.
13. téma : Obraz I. svet. vojny vo svetovej literatúre.
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Stratená gen. :
- tento termín prvý krát použila GERTRUDA STEINOVÁ. Pôvodne sa ním označovali USA básnici, ktorí prežili hrôzy I. svet. vojny, čo ich psychicky poznačilo a po vojne sa nedokázali začleniť do povojnovej mierovej spol., lebo zistili, že zatiaľ, čo oni boli vraždení a mrzačení, bohatí získavali väčšie majetky na dodávkach. Ich pocity sú pocitmi vojakov, mladých ľudí I. svet. vojny, plný skepsy a dezilúzie. Preto i tento termín nakoniec označuje i európskych spis. podobných osudov, ba celú mladú gen. poznačenú I. svet. vojnou.
USA spis. : Ernest HEMINGWAY, John Dos PASSOS, William FAULKNER, Francis Scott FITZGERALD
EU spis. : Romain ROLLAND, Erick Maria REMARQUE, Henri BARBUSSE
c.) Tvorba jedn. autorov :
R. ROLLAND - tvorba : román – Dobrý človek ešte žije, očarená duša
novela – Peter a Lucia
Peter a Lucia : je to protivojnová novela, ktorá vyšla 1920
Námet : Historický fakt bombardovania kostola Sain – Gervais počas bohoslužieb na Veľký piatok 29.3.1918, kedy pri tom zahynulo 165 ľudí, medzi ktorými bolo veľa Rollandových priateľov.
Téma : Proti krutej a nezmyselnej vojne je tu postavený čistý ľúbostný vzťah.
Prostredie : Paríž počas I. sv. vojny.
Hl. postavy : Peter Aubier, Filip, Lucia
Kompozícia : Je psychologická novela, ktorej dej je ohraničený od stredy 30.1. do Veľkého piatku 29.3.1918. Základom je kontrast, nežná láska – krutá vojna.
Hl. myšlienka : Autor sa tu stavia proti krutosti vojny. Nežný ľúbostný cit, ktorý sa končí tragicky, akoby to malo symbolizovať nemožnosť naplnenia humanitných ideálov v čase vojny.
Dej : Peter bol mladý 18 ročný chlapec, pochádzajúci z bohatej meštiackej vrstvy, ktorého brat Filip bol na fronte a on sám mal o pol roka narukovať. Počas bombardovania sa v metre nevdojak chytil za ruku s krásnou mladou dievčinou Luciou. Ona o dve zastávky vystúpila, on nestačil, ale musel na ňu neustále myslieť. Hľadal ju, raz i zazrel, ale stratila sa mu v dave. Až nakoniec asi o týždeň ju stretol v Luxemburskej záhrade, zoznámili sa spolu a zamilovali sa do seba. Lucia pochádzala z chudej rodiny, otec jej zomrel, matka pracovala v továrni na zbrane a Lucia nedoštudovaná maliarka si privyrábala prekresľovaním obrazov, či pohľadníc. Obaja mladí ľudia trávili svoj všetok voľný čas, konfrontujú svoje názory, city i myšlienky. Snažia sa zabudnúť na vojnu, ktorej hrozba je neustále nad nimi. Hoci nie sú veriaci, idú si do kostola sľúbiť vernosť a počúvať hudbu. A tam počas bombardovania i zahynú pod padajúcim pilierom.
E. M. REMARQUE - tvorba : román – Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti
Víťazný oblúk
Na západe nič nového :
Téma : Život v zákopoch I. sv. vojny
Prostredie : Západný front počas I. sv. vojny
Kompozícia : Román je akýmsi kronikárskym záznamom života skupiny vojakov, až do jej zničenia, pričom sa tu striedajú obrazy z vojnových udalostí so záznamami rozhovorov vojakov a úvahami hl. hrdinu Paula Bäumera. V románe ide o „ja“ rozprávanie. Rozprávačom je hl. hrdina, ktorý sa snaží rozprávať objektívne bez politickosti a heroizmu. Román sa začína citátom „Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“ Skladá sa z 12 kapitol. Úvod hovorí o tom, ako vojaci odpočívajú 9 km za frontom v pokojnom území, najedení a sýti. V závere epilógu sa dozvedáme o smrti hl. hrdinu.
Hl. postavy : Paul Bäumer + 6 spolužiakov (Behm, Müller, Tjaden, Leer, Kropp, Kemmerich), Kantórek, Himelstoss, Katczinsky.
Hl. myšlienka : Autor v románe podal svedectvo o pocitoch mladej generácie v D zákopoch počas I. sv. vojny.
Námet : Krátka novinová správa, za ktorou sa však skrývali 100 – 1000 obetí.
Dej : Na pokojnom úseku 9 km za frontom odpočíva po dlhom čase sýta vojenská jednotka a to len preto, že polovica predtým v bojoch zahynula. Hl. hrdina Paul Bäumer nám potom v mozaike príbehov zobrazuje minulý i budúci život. Spolu so 6 priateľmi z gymnázia priamo zo školských ľavíc pod vplyvom nacionalistických, ohlupujúcich rečí triedneho profesora Kantórka odišli dobrovoľne na front. Proti bol len jeden z nich Behm, ale aby si ostatní nemysleli, že je zbabelec šiel tiež a iróniou osudu zomrel ako prvý. Prežijú ťažké obdobie v prijímači, kde ich šikanuje desiatnik Himelstoss. Dostávajú sa na front a veľmi rýchlo vytriezvejú z naivity. Okamžite spoznávajú skutočnú tvár vojny, prežiť im pomáha starší spolubojovník Katczinsky, ale i tak jeden po druhom zomierajú. V lete 1918 umiera i Katczinsky a v epilógu sa dozvieme, že v októbri 1918 krátko pred koncom vojny zomiera i Paul Bäumer.
E. HEMINGWAY - tvorba : román – Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Cez
rieku a do lesa,
novela – Starec a more
dráma – Piata kolónia
Zbohom zbraniam : je to jeden z naj. románov, ktorý vyšiel 1929.
Námet : Osobná životná skúsenosť, keď ako príslušník ČK bojoval v sanitnom oddieli na I fronte, kde bol i ťažko zranený.
Téma : príbeh romantickej lásky v období I. sv. vojny
Prostredie : I front počas I. sv. vojny, Švajčiarsko
Kompozícia : Román má voľnú kompozíciu, skladá sa z kapitol. Dej je popretkávaný filozof. úvahami a motívmi životnej tragiky. Ide tu o „ ja“ rozprávanie, rozprávačom je hl. hrdina Frederich Henry. Štýl autora je strohý, blízky novinárskemu štýlu.
Hl. postavy : Frederich Henry, Rinaldi, Catherine Barchleyová, Helen Fergusonová
Hl. myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny, keď akoby presahovala hranice a zasahovala i na mierové územie, čo symbolizuje smrť hl. hrdinky Catherine.
Dej : Keď USA vstúpilo do I. sv. vojny hl. hrdina Frederich Henry naivný, neskúsený z nerozvážnosti sa chce dostať na front. Keďže je mladý, neodvedú ho, ale dostáva sa do I cez ČK, ako príslušník sanitného oddielu. Býva spolu s I chirurgom Rinaldim, ktorý ho zoznámi s anglickými ošetrovateľkami Catherine a Helen. Frederich sa do Catherin zamiluje. Počas prudkých bojov je ťažko ranený, lieči sa, stará sa oň Catherin, s ktorou čaká dieťa. Počas ďalších bojov nastáva hromadný ústup. V chaose, keď vojenská polícia hľadá D vyzvedačov Frederichovi ako človeku s cudzím prízvukom hrozí smrť, uniká a keď mu hrozí zatknutie dozrieva v ňom pod vplyvom prežitých útrap rozhodnutie, že vojna je niečo strašné, nezmyselné a odporné, a preto s Catherin prepláva na člne pohraničné jazero a dostávajú sa do Švajčiarska. Tam v krásnych okamihoch čakajú na narodenie dieťaťa. Dieťa sa narodí mŕtve a onedlho po pôrode zomiera i Catherin.
d.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; patria do „Stratenej generácie“
hl. postavami sú mladí ľudia vrhnutí do cyklu vojny; zväčša každé dielo končí tragicky, smrťou hl. postavy; spoločná téma; proti vojne tu stojí priateľstvo a láska hl. hrdinov.
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (HEMINGWAY, REMARQUE => vojaci I. sv. vojny; ROLLAND => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja; rozličný námet a kompozícia diel.
e.) Opis pracovného postupu :
- je najbežnejší druh opisu, vyskytuje sa vo forme návodu na použitie, alebo zhotovenie a forme kuchárskeho receptu. Používa sa v ňom tá istá osoba (2. osoba mn. č. – rozkazovací sp., alebo 1. osoba mn. č. – oznamovací sp.).
- pozor : treba dodržiavať časovú následnosť dejov a zvolenú osobu.
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Stratená gen. :
- tento termín prvý krát použila GERTRUDA STEINOVÁ. Pôvodne sa ním označovali USA básnici, ktorí prežili hrôzy I. svet. vojny, čo ich psychicky poznačilo a po vojne sa nedokázali začleniť do povojnovej mierovej spol., lebo zistili, že zatiaľ, čo oni boli vraždení a mrzačení, bohatí získavali väčšie majetky na dodávkach. Ich pocity sú pocitmi vojakov, mladých ľudí I. svet. vojny, plný skepsy a dezilúzie. Preto i tento termín nakoniec označuje i európskych spis. podobných osudov, ba celú mladú gen. poznačenú I. svet. vojnou.
USA spis. : Ernest HEMINGWAY, John Dos PASSOS, William FAULKNER, Francis Scott FITZGERALD
EU spis. : Romain ROLLAND, Erick Maria REMARQUE, Henri BARBUSSE
c.) Tvorba jedn. autorov :
R. ROLLAND - tvorba : román – Dobrý človek ešte žije, očarená duša
novela – Peter a Lucia
Peter a Lucia : je to protivojnová novela, ktorá vyšla 1920
Námet : Historický fakt bombardovania kostola Sain – Gervais počas bohoslužieb na Veľký piatok 29.3.1918, kedy pri tom zahynulo 165 ľudí, medzi ktorými bolo veľa Rollandových priateľov.
Téma : Proti krutej a nezmyselnej vojne je tu postavený čistý ľúbostný vzťah.
Prostredie : Paríž počas I. sv. vojny.
Hl. postavy : Peter Aubier, Filip, Lucia
Kompozícia : Je psychologická novela, ktorej dej je ohraničený od stredy 30.1. do Veľkého piatku 29.3.1918. Základom je kontrast, nežná láska – krutá vojna.
Hl. myšlienka : Autor sa tu stavia proti krutosti vojny. Nežný ľúbostný cit, ktorý sa končí tragicky, akoby to malo symbolizovať nemožnosť naplnenia humanitných ideálov v čase vojny.
Dej : Peter bol mladý 18 ročný chlapec, pochádzajúci z bohatej meštiackej vrstvy, ktorého brat Filip bol na fronte a on sám mal o pol roka narukovať. Počas bombardovania sa v metre nevdojak chytil za ruku s krásnou mladou dievčinou Luciou. Ona o dve zastávky vystúpila, on nestačil, ale musel na ňu neustále myslieť. Hľadal ju, raz i zazrel, ale stratila sa mu v dave. Až nakoniec asi o týždeň ju stretol v Luxemburskej záhrade, zoznámili sa spolu a zamilovali sa do seba. Lucia pochádzala z chudej rodiny, otec jej zomrel, matka pracovala v továrni na zbrane a Lucia nedoštudovaná maliarka si privyrábala prekresľovaním obrazov, či pohľadníc. Obaja mladí ľudia trávili svoj všetok voľný čas, konfrontujú svoje názory, city i myšlienky. Snažia sa zabudnúť na vojnu, ktorej hrozba je neustále nad nimi. Hoci nie sú veriaci, idú si do kostola sľúbiť vernosť a počúvať hudbu. A tam počas bombardovania i zahynú pod padajúcim pilierom.
E. M. REMARQUE - tvorba : román – Na západe nič nového, Cesta späť, Traja kamaráti
Víťazný oblúk
Na západe nič nového :
Téma : Život v zákopoch I. sv. vojny
Prostredie : Západný front počas I. sv. vojny
Kompozícia : Román je akýmsi kronikárskym záznamom života skupiny vojakov, až do jej zničenia, pričom sa tu striedajú obrazy z vojnových udalostí so záznamami rozhovorov vojakov a úvahami hl. hrdinu Paula Bäumera. V románe ide o „ja“ rozprávanie. Rozprávačom je hl. hrdina, ktorý sa snaží rozprávať objektívne bez politickosti a heroizmu. Román sa začína citátom „Táto kniha nechce byť ani obžalobou ani vyznaním. Chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú zničila vojna – i keď unikla jej granátom.“ Skladá sa z 12 kapitol. Úvod hovorí o tom, ako vojaci odpočívajú 9 km za frontom v pokojnom území, najedení a sýti. V závere epilógu sa dozvedáme o smrti hl. hrdinu.
Hl. postavy : Paul Bäumer + 6 spolužiakov (Behm, Müller, Tjaden, Leer, Kropp, Kemmerich), Kantórek, Himelstoss, Katczinsky.
Hl. myšlienka : Autor v románe podal svedectvo o pocitoch mladej generácie v D zákopoch počas I. sv. vojny.
Námet : Krátka novinová správa, za ktorou sa však skrývali 100 – 1000 obetí.
Dej : Na pokojnom úseku 9 km za frontom odpočíva po dlhom čase sýta vojenská jednotka a to len preto, že polovica predtým v bojoch zahynula. Hl. hrdina Paul Bäumer nám potom v mozaike príbehov zobrazuje minulý i budúci život. Spolu so 6 priateľmi z gymnázia priamo zo školských ľavíc pod vplyvom nacionalistických, ohlupujúcich rečí triedneho profesora Kantórka odišli dobrovoľne na front. Proti bol len jeden z nich Behm, ale aby si ostatní nemysleli, že je zbabelec šiel tiež a iróniou osudu zomrel ako prvý. Prežijú ťažké obdobie v prijímači, kde ich šikanuje desiatnik Himelstoss. Dostávajú sa na front a veľmi rýchlo vytriezvejú z naivity. Okamžite spoznávajú skutočnú tvár vojny, prežiť im pomáha starší spolubojovník Katczinsky, ale i tak jeden po druhom zomierajú. V lete 1918 umiera i Katczinsky a v epilógu sa dozvieme, že v októbri 1918 krátko pred koncom vojny zomiera i Paul Bäumer.
E. HEMINGWAY - tvorba : román – Zbohom zbraniam, Komu zvonia do hrobu, Cez
rieku a do lesa,
novela – Starec a more
dráma – Piata kolónia
Zbohom zbraniam : je to jeden z naj. románov, ktorý vyšiel 1929.
Námet : Osobná životná skúsenosť, keď ako príslušník ČK bojoval v sanitnom oddieli na I fronte, kde bol i ťažko zranený.
Téma : príbeh romantickej lásky v období I. sv. vojny
Prostredie : I front počas I. sv. vojny, Švajčiarsko
Kompozícia : Román má voľnú kompozíciu, skladá sa z kapitol. Dej je popretkávaný filozof. úvahami a motívmi životnej tragiky. Ide tu o „ ja“ rozprávanie, rozprávačom je hl. hrdina Frederich Henry. Štýl autora je strohý, blízky novinárskemu štýlu.
Hl. postavy : Frederich Henry, Rinaldi, Catherine Barchleyová, Helen Fergusonová
Hl. myšlienka : Autor ukazuje nezmyselnosť a odpornú stránku vojny, keď akoby presahovala hranice a zasahovala i na mierové územie, čo symbolizuje smrť hl. hrdinky Catherine.
Dej : Keď USA vstúpilo do I. sv. vojny hl. hrdina Frederich Henry naivný, neskúsený z nerozvážnosti sa chce dostať na front. Keďže je mladý, neodvedú ho, ale dostáva sa do I cez ČK, ako príslušník sanitného oddielu. Býva spolu s I chirurgom Rinaldim, ktorý ho zoznámi s anglickými ošetrovateľkami Catherine a Helen. Frederich sa do Catherin zamiluje. Počas prudkých bojov je ťažko ranený, lieči sa, stará sa oň Catherin, s ktorou čaká dieťa. Počas ďalších bojov nastáva hromadný ústup. V chaose, keď vojenská polícia hľadá D vyzvedačov Frederichovi ako človeku s cudzím prízvukom hrozí smrť, uniká a keď mu hrozí zatknutie dozrieva v ňom pod vplyvom prežitých útrap rozhodnutie, že vojna je niečo strašné, nezmyselné a odporné, a preto s Catherin prepláva na člne pohraničné jazero a dostávajú sa do Švajčiarska. Tam v krásnych okamihoch čakajú na narodenie dieťaťa. Dieťa sa narodí mŕtve a onedlho po pôrode zomiera i Catherin.
d.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; patria do „Stratenej generácie“
hl. postavami sú mladí ľudia vrhnutí do cyklu vojny; zväčša každé dielo končí tragicky, smrťou hl. postavy; spoločná téma; proti vojne tu stojí priateľstvo a láska hl. hrdinov.
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (HEMINGWAY, REMARQUE => vojaci I. sv. vojny; ROLLAND => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja; rozličný námet a kompozícia diel.
e.) Opis pracovného postupu :
- je najbežnejší druh opisu, vyskytuje sa vo forme návodu na použitie, alebo zhotovenie a forme kuchárskeho receptu. Používa sa v ňom tá istá osoba (2. osoba mn. č. – rozkazovací sp., alebo 1. osoba mn. č. – oznamovací sp.).
- pozor : treba dodržiavať časovú následnosť dejov a zvolenú osobu.
14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.
14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.
a.) Vývin slovenskej poézie :
MEDZIVOJNOVÁ - SR medzivojnová poézia sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
POVOJNOVÁ – po roku 1945 po oslobodení spod fašizmu v I. etape, ktorá trvala do roku 1948 v SR poézie vychádza tzv. priečinková poézia. Teda básne a zb. protifašisticky ladené, ktoré boli napísané počas vojny, ale nemohli byť vtedy vydané ( J. JESENSKÝ, F. KRÁĽ, J. SMREK ). Ďalej tvoria autori nadrealisticky, ale v zmenených pomeroch sa mení ich poetika. Významnú úlohu má katolícka moderna, lenže mnohí jej autori v rokoch 1945-1948 emigrujú. Po roku 1948 až v prvej polovici 50-tych rokov dochádza v poézii k povoleniu jediného smeru socialistického realizmu, ale najmä v tejto etape je poézia poznačená schematizmom a dogmatizmom, je slúžkou politiky, oslavou práce, strojov, strany KSČ a šťastnej budúcnosti bez umeleckých ambícii. V druhej polovici 50-tych rokov po smrti Stalina r. 1953, ale najmä po 20. zjazde KS CCCP, kde Chruščov poodhalil Stalinove zločiny, je koniec éry schematizmu a dogmatizmu, čo v našej poézii naznačuje M. RÚFUS v zb. Až dozrieme a M. VÁLKA v zb. 4 knihy nepokoja. 60-te roky najmä okolo r. 1968 je jedným z najtvorivejších období v poézii, plné novátorstva a experimentovania i vstrebávania podnetov z iných západoeurópskych lit. Je tu mn. významných autorov. V auguste 1968 dochádza k okupácii ČSSR vojskami WZ a nasledujúce obdobie je obdobím tzv. normalizácie. Mnohí autori emigrujú, mnohí majú zakázanú alebo obmedzenú činnosť. V 80-tych rokoch nastáva najmä za éry Gorbačova postupné uvoľnenie pomerov, ale k normálnemu stavu SR poézie a k návratu do jej kontextu došlo až po Nežnej revolúcie r. 1989.
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
LACO NOVOMESKÝ 1. medzivojnová poézia: zb. Nedeľa, Romboit, Otvorené okná, Sv. za dedinou, Pašovanou ceruzkou
2. po návrate z väzenia a rehabilitácii : poéma Vila Tereza, Do mesta 30 minút; zb. Z tam odtiaľ a iné, Dom, kde žijem
Nedeľa – táto bás. zb. vyšla r. 1927, ale sú v nej zaradené i básne z minulého obdobia. Tieto básne sú poznačené proletárskou poéziou a poetizmom, a tiež FR básnikom G. APOLLINAIRE. Už názov zb. nie je náhodný, pretože naznačuje z hľadiska poetizmu to, že poézia a krásno má byť 7 dňom v živote človeka. I preto sú tu verše približujúce svet kaviarničiek, svet tanečníc, atmosféra mesta i túžba po ľudskom šťastí. Toto šťastie však v Novomeskom ponímaní nie je naplnené, lebo videl svet reálne plný biedy, vykorisťovania, hladu i z toho dôvodu nachádzame v zb. básní výsostne soc. charakter. Nemôžme však povedať, že sú tam výzvy do boja a revolúcie. Je tam i nový lyrický hrdina, sám básnik, ktorý miluje všetky obyčajné veci okolo seba, ale zároveň tu vidí obrovské rozpory. V tejto zb. sú známe básne: Noc, Fiasko, Slúžka, Báseň
Fiasko – táto báseň je vystavená na základe kontrastu. Na jednej strane tu máme figurínu z vosku, niečo chladné neživé, odeté krásne plesové šaty, symbolizujúce bohatstvo. Na druhej strane krásna mladá dievčina plná života, ktorá tie šaty šila, ale nikdy ich nebude mať oblečené. Môže po nich iba túžiť a vlastne symbolizuje chudobu, a medzi bohatstvom a chudobou je sklo, sklenená vitrína, niečo krehké, rozbitné, akoby básnik naznačoval akým spôsobom sa to bohatstvo dá dosiahnuť.
Slúžka – je akousi soc. baladou, kde lyrická hrdinka slúžka Furko Mária symbolizuje zasa tisíce ďalších slúžok, obyčajných, chudobných žien, ktoré sú pripútané k svojej práci, ktoré vedia, že existuje aj iný svet, krajší plný zábavy a dúfajú, že snáď raz aspoň chvíľu pocítia i chuť iného života, ako je ich.
Romboid – táto zb. je venovaná J. KRÁĽOVI, znova tu je užasnutý nad vecami a faktami mnohotvárneho sveta. Je očarený diaľkami, putovaním, ale i tuná pristupujú sociálne problémy, ako v básni „Biela, červená“ , kde tieto dve farby symbolizujú preliatu básnickú krv.
Otvorené okná – už názov zb. symbolizuje program. snahy, celej mladej avangardnej generácie, ktorá sa snažila nielen prijať podnety z kultúr. Európy, ale i sama svojou tvorbou sa stať rovnocenným partnerom tejto Európy.
Sv. za dedinou – vyšla v Prahe r. 1939, odráža celú tragédiu svojej doby, pričom vojnu a vojnové besnenie charakterizuje, ako dobu prevrátených hodnôt. Sú tu známe básne, ktoré vznikli na základe jeho dojmov zo Španielska, kde bol krátku dobu počas OV.
Pašovanou ceruzkou - je zb. 10-tych básni, ktoré vznikli na základe pobytu vo väzení v Iľave v r. 1940. Pre básne sú typické dva motívy a to motív cesty a motív zastavenia času, ktorú symbolizuje nehybne tečúca rieka Váh.
Vila Tereza – cez spomienky na CCCP zástupcu v Prahe Antonova Ofsejenka a svoju mladosť sa snaží rehabilitovať a obhajovať umeleckú avangardu 20-tych rokov.
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V Klementisa a názov označuje cestu zo železničnej stanice k domu, kde býval v Senici.
Z tam odtiaľ a iné – básne zb. naznačujú jeho osobnú tragédiu, keď bol v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinený a odsúdený.
JÁN SMREK - debutoval Odsúdený k večitej žízni
1. poézia večnej mladosti, radosti zo života, túžby žiť a milovať
zb. -Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno; básnická skladba – Básnik a žena
2. protivojnové zb. – Hostina, Studňa
3. poézia večnej mladosti, radosti zo života, umocnená však životnými skúsenosťami
Odsúdený k večnej žízni – jeho prvá zb., ktorá je ovplyvnená symbolizmom, Kraskom a prekliatymi básnikmi. Je plná smútku, pochmúrnych nálad, seba spytovania, čo je ovplyvnené ťažkým detstvom a vojnou. Dokonca niektoré básne majú i soc. podtón, ale samostatný posledný cyklus zb. Dnes milujem svoj deň – naznačuje odklon od pesimizmu a príklon k optimizmu. Teda vlastne celé jeho ďalšie smerovanie tvorby, pretože tu vyjadruje význam každodenných hodnôt života, lásku k človeku a oslavu života.
Cválajúce dni – je prvá zb., v ktorej niet po pesimizme ani stopy. Je to zb. vytalistická a poetistická. V popredí je očarenie krásami sveta, diaľkami, svetom civilizácie plným pohybu a zmien. Básnik ukazuje, že svojimi veršami neprišiel riešiť spol. problémy, ale prišiel potešiť ľudí. Básne – Triumf, Mne dedinčanka stepila, Dievča v rozkvete, Báseň o stavaní domu.
Básnik a žena – je bás. skladba, ktorá patrí k vrcholom ľúbostnej SR poézie. Pôvodne jej časť vyšla v zb. Božské uzly a až v r. 1934 vyšla knižne samostatne. Námetom mu bola jedna príhoda z r. 1923 keď po Bratislavských uličkách kráča za jednou ženou, ktorá ho upútala chôdzou a postavou. Neoslnil ju, ale skrsla v ňom myšlienka na vzájomný dialóg, tak že skladba má podobu veršovanej poviedky – fiktívneho dialógu medzi básnikom mužom a krásnou neznámou ženou. Je oslavou lásky a ženy. Má 5 častí. 1. časť – V zasneženom parku 2. časť – Pokračovanie jarné, 3. časť – Letná noc na vode, 4. časť – Padajú listy, 5. časť – Po desiatich rokoch.
MILAN RÚFUS - je súčasný azda naj. SR básnik. Vo svojej tvorbe nadväzuje na neosymbolistov. Snaží sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás v nej. Je hlboko ľudský, s častými biblickými motívmi bolestivej a smutnej lásky, vzťahu k domovu … Debutoval v zb. Až dozrieme – ktorá prelomila schematizmus a dogmatizmus. Hoci sa v nej nachádza množstvo rozličných motívov (domov, láska, mladosť, vojna …) ich spracovanie na vtedajšiu dobu bolo originálne poznačené napr. Smútkom, vnút. prežívaním utrpenia, filozof. úvahami … Patria sem napr. básne Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Monológ v lazarete. Zaujímavosťou tejto zb. je ešte i to, že to neboli jeho prvotné verše, ale vyšli ako prvé, pretože zb. Chlapec, Chlapec maľuje dušu s motívmi pominuteľnosti človeka a vzbury jednotlivca proti osudu vyšli až neskôr. Ďalšou zb. Zvony , v ktorej sú básne komponované ako lyrické drámy, zobrazuje v nich prostého, jednoduchého človeka spätého s prírodou a schopného prežívať utrpenie a bolesť spojenú so stratou blízkych. Zaujímavosťou Rúfusovej tvorby je prepojenie jeho básni z umeleckou fotografiou M. MARTINČÍKA. Zb. Óda na radosť, Ľudia v horách, alebo prepojenie jeho básni s výtvarným umením Ľ. FÚLU v zb. Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. V poslednom období z jeho tvorby sú známe zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky – pôvodne určené deťom, ktoré sú však uznávané medzi dospelými. Okrem poézie pre dospelých a deti píše eseje a prekladá RUS a CZ lit.
EMIL BOLESLAV – LUKÁČ - Spoveď : vychádza tu zo symbolizmu, prevláda tragický pocit z utrpenia človeka a ľudskosti, pričom verše sú tu akousi osobnou spoveďou.
Dunaj a Seina : báseň – Taedium urbis (Hnus z mesta) celá zb. vyjadruje pocit ztracenosti človeka v ďalekom cudzom meste a jeho túžbu po domove. Báseň je jasne pod vplyvom symbolizmu, rozohráva protiklad 2 svetov a pocitov vo forme sonetu ( 4+4+3+3, abba + abba + ccc + ddd). Mesto je symbolom všetkých možných a negatívnych, morálnych stránok života, naproti tomu dedina je symbolom všetkých kladných morálnych stránok života. Autor v závere slohe ešte zdôrazňuje lásku k SR a dedine, k svojmu rodnému kraju, ale posledné slovko mlčí a dáva jednoznačne tušiť, že autorovým odchodom na štúdia do cudziny sa vzájomné väzby spretrhali.
O láske neláskavej : báseň – Večná parabola báseň je pod vplyvom neosymbolizmu, pričom vzťah muža a ženy je ústredným motívom básni. Chápe to sa to zložito a protirečivo. Láska je tu akoby boj – hra zmyslov a intelektu, akoby básnik pochopil, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti, akoby v láske nehľadal erotiku, ale i vzájomné pochopenie a porozumenie.
Autor ešte napísal : protivojnové zb. Moloch, Babel,
Autobiografia Stĺp hanby – v tomto básnickom životopise útočí hlavne
proti predsudkom. Rozpráva o svojej mladosti v dospievaní o pocite vydedenca i o vojne. Spovedá sa zo svojich pocitov až do súčasnosti. Celá skladba je akousi filozof. úvahou a vyznaním.
ŠTEFAN MORAVČÍK - ako Strážaj sa vyvíjal mimo skupiny básnických zastúpení. Vytvoril si vlastnú poetiku vycibreným vzťahom k jazyku. Typickým znakom je záľuba v slovnej hre, hľadá nové výrazové možnosti slovenčiny. Využíva neologizmy, záhorácke nárečie. Okrem poézie pre dospelých píše i pre deti a známe sú i jeho prózy Kiripolci svine kujú, Tajná kniha záhorákov. Základné motívy jeho básni sú príroda, žena a erotika ( v jeho pomíňaní je pravým nositeľom života). Debutoval v r. 1969 zb. Slávnosti baránkov – v tejto zb. akoby nadväzoval na J. HOLLÉHO a jeho oslovenie vzťahu k prírode. Lebo i on nám sugestívne približuje vône prírody, jej zvuky, tvary, atmosféru, ale i múdrosť. Príroda akoby pôsobila na lyrického hrdinu, prebúdzala v ňom živočíšnosť, city a vášeň. Ďalšie zb. Erosnička, Moravianska Venuša, Pŕhlavie, Maľované jarmá
a.) Vývin slovenskej poézie :
MEDZIVOJNOVÁ - SR medzivojnová poézia sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
POVOJNOVÁ – po roku 1945 po oslobodení spod fašizmu v I. etape, ktorá trvala do roku 1948 v SR poézie vychádza tzv. priečinková poézia. Teda básne a zb. protifašisticky ladené, ktoré boli napísané počas vojny, ale nemohli byť vtedy vydané ( J. JESENSKÝ, F. KRÁĽ, J. SMREK ). Ďalej tvoria autori nadrealisticky, ale v zmenených pomeroch sa mení ich poetika. Významnú úlohu má katolícka moderna, lenže mnohí jej autori v rokoch 1945-1948 emigrujú. Po roku 1948 až v prvej polovici 50-tych rokov dochádza v poézii k povoleniu jediného smeru socialistického realizmu, ale najmä v tejto etape je poézia poznačená schematizmom a dogmatizmom, je slúžkou politiky, oslavou práce, strojov, strany KSČ a šťastnej budúcnosti bez umeleckých ambícii. V druhej polovici 50-tych rokov po smrti Stalina r. 1953, ale najmä po 20. zjazde KS CCCP, kde Chruščov poodhalil Stalinove zločiny, je koniec éry schematizmu a dogmatizmu, čo v našej poézii naznačuje M. RÚFUS v zb. Až dozrieme a M. VÁLKA v zb. 4 knihy nepokoja. 60-te roky najmä okolo r. 1968 je jedným z najtvorivejších období v poézii, plné novátorstva a experimentovania i vstrebávania podnetov z iných západoeurópskych lit. Je tu mn. významných autorov. V auguste 1968 dochádza k okupácii ČSSR vojskami WZ a nasledujúce obdobie je obdobím tzv. normalizácie. Mnohí autori emigrujú, mnohí majú zakázanú alebo obmedzenú činnosť. V 80-tych rokoch nastáva najmä za éry Gorbačova postupné uvoľnenie pomerov, ale k normálnemu stavu SR poézie a k návratu do jej kontextu došlo až po Nežnej revolúcie r. 1989.
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
LACO NOVOMESKÝ 1. medzivojnová poézia: zb. Nedeľa, Romboit, Otvorené okná, Sv. za dedinou, Pašovanou ceruzkou
2. po návrate z väzenia a rehabilitácii : poéma Vila Tereza, Do mesta 30 minút; zb. Z tam odtiaľ a iné, Dom, kde žijem
Nedeľa – táto bás. zb. vyšla r. 1927, ale sú v nej zaradené i básne z minulého obdobia. Tieto básne sú poznačené proletárskou poéziou a poetizmom, a tiež FR básnikom G. APOLLINAIRE. Už názov zb. nie je náhodný, pretože naznačuje z hľadiska poetizmu to, že poézia a krásno má byť 7 dňom v živote človeka. I preto sú tu verše približujúce svet kaviarničiek, svet tanečníc, atmosféra mesta i túžba po ľudskom šťastí. Toto šťastie však v Novomeskom ponímaní nie je naplnené, lebo videl svet reálne plný biedy, vykorisťovania, hladu i z toho dôvodu nachádzame v zb. básní výsostne soc. charakter. Nemôžme však povedať, že sú tam výzvy do boja a revolúcie. Je tam i nový lyrický hrdina, sám básnik, ktorý miluje všetky obyčajné veci okolo seba, ale zároveň tu vidí obrovské rozpory. V tejto zb. sú známe básne: Noc, Fiasko, Slúžka, Báseň
Fiasko – táto báseň je vystavená na základe kontrastu. Na jednej strane tu máme figurínu z vosku, niečo chladné neživé, odeté krásne plesové šaty, symbolizujúce bohatstvo. Na druhej strane krásna mladá dievčina plná života, ktorá tie šaty šila, ale nikdy ich nebude mať oblečené. Môže po nich iba túžiť a vlastne symbolizuje chudobu, a medzi bohatstvom a chudobou je sklo, sklenená vitrína, niečo krehké, rozbitné, akoby básnik naznačoval akým spôsobom sa to bohatstvo dá dosiahnuť.
Slúžka – je akousi soc. baladou, kde lyrická hrdinka slúžka Furko Mária symbolizuje zasa tisíce ďalších slúžok, obyčajných, chudobných žien, ktoré sú pripútané k svojej práci, ktoré vedia, že existuje aj iný svet, krajší plný zábavy a dúfajú, že snáď raz aspoň chvíľu pocítia i chuť iného života, ako je ich.
Romboid – táto zb. je venovaná J. KRÁĽOVI, znova tu je užasnutý nad vecami a faktami mnohotvárneho sveta. Je očarený diaľkami, putovaním, ale i tuná pristupujú sociálne problémy, ako v básni „Biela, červená“ , kde tieto dve farby symbolizujú preliatu básnickú krv.
Otvorené okná – už názov zb. symbolizuje program. snahy, celej mladej avangardnej generácie, ktorá sa snažila nielen prijať podnety z kultúr. Európy, ale i sama svojou tvorbou sa stať rovnocenným partnerom tejto Európy.
Sv. za dedinou – vyšla v Prahe r. 1939, odráža celú tragédiu svojej doby, pričom vojnu a vojnové besnenie charakterizuje, ako dobu prevrátených hodnôt. Sú tu známe básne, ktoré vznikli na základe jeho dojmov zo Španielska, kde bol krátku dobu počas OV.
Pašovanou ceruzkou - je zb. 10-tych básni, ktoré vznikli na základe pobytu vo väzení v Iľave v r. 1940. Pre básne sú typické dva motívy a to motív cesty a motív zastavenia času, ktorú symbolizuje nehybne tečúca rieka Váh.
Vila Tereza – cez spomienky na CCCP zástupcu v Prahe Antonova Ofsejenka a svoju mladosť sa snaží rehabilitovať a obhajovať umeleckú avangardu 20-tych rokov.
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V Klementisa a názov označuje cestu zo železničnej stanice k domu, kde býval v Senici.
Z tam odtiaľ a iné – básne zb. naznačujú jeho osobnú tragédiu, keď bol v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinený a odsúdený.
JÁN SMREK - debutoval Odsúdený k večitej žízni
1. poézia večnej mladosti, radosti zo života, túžby žiť a milovať
zb. -Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno; básnická skladba – Básnik a žena
2. protivojnové zb. – Hostina, Studňa
3. poézia večnej mladosti, radosti zo života, umocnená však životnými skúsenosťami
Odsúdený k večnej žízni – jeho prvá zb., ktorá je ovplyvnená symbolizmom, Kraskom a prekliatymi básnikmi. Je plná smútku, pochmúrnych nálad, seba spytovania, čo je ovplyvnené ťažkým detstvom a vojnou. Dokonca niektoré básne majú i soc. podtón, ale samostatný posledný cyklus zb. Dnes milujem svoj deň – naznačuje odklon od pesimizmu a príklon k optimizmu. Teda vlastne celé jeho ďalšie smerovanie tvorby, pretože tu vyjadruje význam každodenných hodnôt života, lásku k človeku a oslavu života.
Cválajúce dni – je prvá zb., v ktorej niet po pesimizme ani stopy. Je to zb. vytalistická a poetistická. V popredí je očarenie krásami sveta, diaľkami, svetom civilizácie plným pohybu a zmien. Básnik ukazuje, že svojimi veršami neprišiel riešiť spol. problémy, ale prišiel potešiť ľudí. Básne – Triumf, Mne dedinčanka stepila, Dievča v rozkvete, Báseň o stavaní domu.
Básnik a žena – je bás. skladba, ktorá patrí k vrcholom ľúbostnej SR poézie. Pôvodne jej časť vyšla v zb. Božské uzly a až v r. 1934 vyšla knižne samostatne. Námetom mu bola jedna príhoda z r. 1923 keď po Bratislavských uličkách kráča za jednou ženou, ktorá ho upútala chôdzou a postavou. Neoslnil ju, ale skrsla v ňom myšlienka na vzájomný dialóg, tak že skladba má podobu veršovanej poviedky – fiktívneho dialógu medzi básnikom mužom a krásnou neznámou ženou. Je oslavou lásky a ženy. Má 5 častí. 1. časť – V zasneženom parku 2. časť – Pokračovanie jarné, 3. časť – Letná noc na vode, 4. časť – Padajú listy, 5. časť – Po desiatich rokoch.
MILAN RÚFUS - je súčasný azda naj. SR básnik. Vo svojej tvorbe nadväzuje na neosymbolistov. Snaží sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás v nej. Je hlboko ľudský, s častými biblickými motívmi bolestivej a smutnej lásky, vzťahu k domovu … Debutoval v zb. Až dozrieme – ktorá prelomila schematizmus a dogmatizmus. Hoci sa v nej nachádza množstvo rozličných motívov (domov, láska, mladosť, vojna …) ich spracovanie na vtedajšiu dobu bolo originálne poznačené napr. Smútkom, vnút. prežívaním utrpenia, filozof. úvahami … Patria sem napr. básne Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Monológ v lazarete. Zaujímavosťou tejto zb. je ešte i to, že to neboli jeho prvotné verše, ale vyšli ako prvé, pretože zb. Chlapec, Chlapec maľuje dušu s motívmi pominuteľnosti človeka a vzbury jednotlivca proti osudu vyšli až neskôr. Ďalšou zb. Zvony , v ktorej sú básne komponované ako lyrické drámy, zobrazuje v nich prostého, jednoduchého človeka spätého s prírodou a schopného prežívať utrpenie a bolesť spojenú so stratou blízkych. Zaujímavosťou Rúfusovej tvorby je prepojenie jeho básni z umeleckou fotografiou M. MARTINČÍKA. Zb. Óda na radosť, Ľudia v horách, alebo prepojenie jeho básni s výtvarným umením Ľ. FÚLU v zb. Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. V poslednom období z jeho tvorby sú známe zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky – pôvodne určené deťom, ktoré sú však uznávané medzi dospelými. Okrem poézie pre dospelých a deti píše eseje a prekladá RUS a CZ lit.
EMIL BOLESLAV – LUKÁČ - Spoveď : vychádza tu zo symbolizmu, prevláda tragický pocit z utrpenia človeka a ľudskosti, pričom verše sú tu akousi osobnou spoveďou.
Dunaj a Seina : báseň – Taedium urbis (Hnus z mesta) celá zb. vyjadruje pocit ztracenosti človeka v ďalekom cudzom meste a jeho túžbu po domove. Báseň je jasne pod vplyvom symbolizmu, rozohráva protiklad 2 svetov a pocitov vo forme sonetu ( 4+4+3+3, abba + abba + ccc + ddd). Mesto je symbolom všetkých možných a negatívnych, morálnych stránok života, naproti tomu dedina je symbolom všetkých kladných morálnych stránok života. Autor v závere slohe ešte zdôrazňuje lásku k SR a dedine, k svojmu rodnému kraju, ale posledné slovko mlčí a dáva jednoznačne tušiť, že autorovým odchodom na štúdia do cudziny sa vzájomné väzby spretrhali.
O láske neláskavej : báseň – Večná parabola báseň je pod vplyvom neosymbolizmu, pričom vzťah muža a ženy je ústredným motívom básni. Chápe to sa to zložito a protirečivo. Láska je tu akoby boj – hra zmyslov a intelektu, akoby básnik pochopil, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti, akoby v láske nehľadal erotiku, ale i vzájomné pochopenie a porozumenie.
Autor ešte napísal : protivojnové zb. Moloch, Babel,
Autobiografia Stĺp hanby – v tomto básnickom životopise útočí hlavne
proti predsudkom. Rozpráva o svojej mladosti v dospievaní o pocite vydedenca i o vojne. Spovedá sa zo svojich pocitov až do súčasnosti. Celá skladba je akousi filozof. úvahou a vyznaním.
ŠTEFAN MORAVČÍK - ako Strážaj sa vyvíjal mimo skupiny básnických zastúpení. Vytvoril si vlastnú poetiku vycibreným vzťahom k jazyku. Typickým znakom je záľuba v slovnej hre, hľadá nové výrazové možnosti slovenčiny. Využíva neologizmy, záhorácke nárečie. Okrem poézie pre dospelých píše i pre deti a známe sú i jeho prózy Kiripolci svine kujú, Tajná kniha záhorákov. Základné motívy jeho básni sú príroda, žena a erotika ( v jeho pomíňaní je pravým nositeľom života). Debutoval v r. 1969 zb. Slávnosti baránkov – v tejto zb. akoby nadväzoval na J. HOLLÉHO a jeho oslovenie vzťahu k prírode. Lebo i on nám sugestívne približuje vône prírody, jej zvuky, tvary, atmosféru, ale i múdrosť. Príroda akoby pôsobila na lyrického hrdinu, prebúdzala v ňom živočíšnosť, city a vášeň. Ďalšie zb. Erosnička, Moravianska Venuša, Pŕhlavie, Maľované jarmá
15. téma : Slovenská medzivojnová próza.
15. téma : Slovenská medzivojnová próza.
a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :
Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov
Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.
J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.
L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová
Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.
c.) Úvaha :
- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.
a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :
Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).
Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov
Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.
J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.
L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová
Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.
c.) Úvaha :
- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.
16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze
16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv
Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
JAROSLAV HAŠEK tvorba
Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.
c.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.
d.) Slovné druhy :
Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky
a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :
- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody
b.) Tvorba jednotlivých autorov :
M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv
Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
JAROSLAV HAŠEK tvorba
Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.
c.) Porovnanie týchto diel :
spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.
d.) Slovné druhy :
Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky
Prihlásiť na odber:
Príspevky (Atom)