16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze

16. téma : Obraz I. svet. vojny v slovenskej medzivojnovej próze

a.) Stručné dejiny I. svet. vojny :

- prvá polovica 20. stor. je veľmi zložitým obdobím vo vývine ľudskej spol.. Začiatok 20. stor. je poznačený I. svet. vojnou (1914-1918), ktorej dôsledky niesla celá Európa a z časti USA : - prehra D a tvrdá Versaiská konferencia (1919)
- rozpad R – U a vznik nových štátov (A, H, ČS, Y)
- celkový rozpad mravných a morálnych hodnôt vo vojne, obrovské mat. škody

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

M. URBAN tvorba – novela : Jašek Kutliak spod Bučinky, Za vyšným mlynom v zb. Výkriky bez ozveny
zb. noviel: Z tichého frontu
román : Živý bič, Hmly na úsvite, Kto seje vietor, V osídlach, Zhasnuté svetlá
životopis : Zelená krv

Živý bič – je to expresionistický soc. román, ktorý je súčasťou 5 diel (viď román), v ktorom je zachytené spol. dianie od vypuknutia I. svet. vojny r. 1914 až po vypuknutie SNP r. 1944. Živý bič sa chápe ako unaniministický, pretože okrem konkrétnych hrdinov tu ľudia z dediny Ráztoky vystupujú kolektívne, ako jeden celok.
Prostredie : slov. dedina Ráztoky počas I. svet. vojny kdesi pánu bohu za chrbtom, kde líšky dávajú dobrú noc.
Téma : I. svet. vojna a jej dopad na civil. obyvateľstvo v zázemí.
Hl. myšlienka : Autor ukazuje dopad vojny na ľudí v zázemí a postupné narastanie odporu voči vojne, ktoré vyústi v kolektívnu vzburu v dedine.
Kompozícia : román sa skladá z 2 častí. 1. časť – Stratené ruky – 24 kapitol, ktoré majú relatívne samostatnú pointu. Táto časť sa začína s prvými kontaktmi s vojnou a končí sa popravou Š. Ilčíka a smrťou E. Hlavajovej. 2. časť – Adam Hlavaj – 24 kapitol, s relatívne samostatnou pointou. Táto časť sa začína dezertáciou A. H. a končí sa vypálením krčmy žida Árona.
Zaujímavosťou je motív rúk – majú viacej symbolov (Ondrej Koreň príde bez ruky; ruky chlapov chýbajú na poli; prestrelená ruka dedinčana; spínajúce sa ruky žien …). Ďalším symbolom je symbol biča – (Ondrej Koreň má ranu na tvári po biči …).
Hl. postavy : stará Ilčíčka, Š. Ilčík, Eva Hlavajová, A. Hlavaj, Ondrej Koreň, Kramár, Kúrňava, notár Okolický.
Dej : Oravská dedina Ráztoky ležala kdesi mimo dosahu dejinných udalostí. Dedinčania vojnu spočiatku brali ako prerušenie nudného života, a až postupne zisťovali, čo so sebou prináša. Začnú chýbať základné potraviny, ruky chlapov na poli, prichádzajú prví ranení, ale vrcholom a šokom, ktorý im otvorí oči je príchod O. Koreňa. Odišiel na front ako mladý krásny chlap a vracia sa naspäť nemý, bez ruky a so znetvorenou tvárou. Takto ho najskôr stretá stará Ilčíčka, lenže aj na ňu osobne dolieha vojna. Mala syna Štefana, ktorého odviedli. On nechce ísť na front, chce utiecť, ale pod vplyvom matky, ktorú má rád narukuje. Dedinu vzruší, že E. Hlavajová čaká dieťa, hoci jej muž Adam je na fronte. Eva mala Adama veľmi rada, chcela ho dostať z vojny pomocou notára Okolického, ale ten využil situáciu a znásilnil ju. Vôbec sa nesnaží Adama vyreklamovať. Celá dedina Evu odsudzuje, pretože nepozná okolnosti jej poklesu. Š. Ilčík v prijímači nedokáže znášať čatára Ronú, zabíja ho a je popravený. Jeho mať sa z toho zblázni a stáva sa najv. buričkou dediny. Eve sa narodí dieťa a spácha samovraždu - utopí sa. Adam Hlavaj zbehne z frontu a musí sa skrývať, pretože ho hľadajú žandári. Okolický sa bojí prezradenia a Adama, a preto podplatí Kúrňavu, aby ho mohol chytiť. Pomocou Kúrňavu sa to i podarí, ale zradcu odsudzuje celá dedina, a preto Kúrňava Adama i Kramára prepúšťa a povie Adamovi, kto je vinný za zneuctenie a smrť jeho ženy. Dozvie sa to i celá dedina. Ilčíčka, ktorá sa zbláznila zo smrti syna sa stáva roznecovačom vzbury v dedine. Adam sa skrýva po samotách v hore, a keď bol notár Okolický na poľovačke stretnú sa. Notár sa zľakne a dostane porážku. Blíži sa koniec vojny, nastáva totálny úpadok mravov, v dedine vypukne epidémia červienky a zomrie i Evino dieťa, ktoré mala s notárom. Z vojny prichádzajú i ďalší zbehovia, dedina sa začína živelne búriť, útočia na vojakov, ktorých vyženú, ale zomiera pri tom prebodnutá Ilčíčka. Potom zaútočia na krčmu, chytia i notára Okolického, ktorý chce utiecť a utopí sa na tom istom miest ako Eva. Dedinčania vyrabúvajú krčmu žida Árona a na záver ju Adam podpáli.

B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiografické prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …

Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti, nenávidia ako zlo prinášajúce chudobe iba utrpenie na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).


JAROSLAV HAŠEK tvorba

Osudy dobrého vojaka Švejka za světové války – je to heroikomický, nedokončený, protivojnový román založení na satire a humoru.
Téma : osudy malého českého človiečika považovaného za hlupáka počas I. svet. vojny.
Prostredie : v románe je množstvo pestrých prostredí, napr. : Švejkova domácnosť, nemocnica, blázinec, väzenie, kasárne, byty dôstojníkov … (Praha, Č. Budějovice, Halický front).
Kompozícia : je nedokončený 4 dielny román – 1. má 15 kapitol „V zázemí“ – Č. Budějovice, Praha; 2. má 5 kapitol „Na fronte“ – vlak a uhorské mestá; 3. má 4 kapitoly „Slávny výprask“ – na ceste z Budapešti do Haliča; 4. má 3 kapitoly „Pokračoví slávneho výprasku“ - v Haliči.
Zjednocujúcim činiteľom románu, ktorý je v podstate súborom príbehov je postava Švejka.
Postavy : pani Müllerová, feldkurát Katz, nadporučík Lukáš, krčmár Pálivec, jedák Baloun, poručík Dub, Jozef Švejk – je heroikomická postava, obchodník so psami, slobodný, 50 ročný, úradne vyhlásený za blázna, čo mu umožňuje beztrestne sa vysmievať s pomerov R-U monarchie. Svojou táravosťou privádza ľudí okolo seba do zúfalstva.
Hl. myšlienka : román podáva satirický obraz R-U, zosmiešňuje jej armádu, ale ukazuje i pravdivý obraz malého českého človiečika schopného prispôsobiť sa akýmkoľvek pomerom.
Dej : Švejk, obchodník so psami býva u svojej domácej pani Müllerovej, trpí reumatizmom a navštevuje často krčmu u Kalicha. Pre svoju táravosť sa dostane do väzenia i blázinca, odkiaľ ho vyhodia a je úradne vyhlásení za blázna. Keď vypukne vojna pani Müllerová ho na vozíku dotlačí pred odvodovú komisiu. Po ťažkostiach s lekárom a ďalších problémov sa stáva sluhom poľného kuráta Katza. Ten ho prehrá v kartách a tak sa dostáva k nadporučíkovi Lukášovi. Lukáš je skoro šialený z jeho táravosti a blbosti, pokúša sa ho zbaviť, ale sa mu to nepodarí. Keď preň ukradne Švejk psa nadriadeného, sú odvelení na front. Cestou vlakom do Č. Budějovíc sa ich cesty na čas rozchádzajú, nakoniec sa znova zídu a idú na ruský front. Švejk dokáže všetko prežiť, dokonca i to, keď ho chytí rakúska hliadka a chce ho popraviť, ako ruského zajatca a vlastizradcu, keď si obliekol ruskú uniformu, aby videl, či mu pristane. Švejk však dokáže prežiť i túto nepríjemnosť, lebo je schopný prispôsobiť sa podmienkam a ľuďom.

c.) Porovnanie týchto diel :

spoločné znaky – patrí sem hl. myšlienka, nesúhlas voči vojne; hl. postavami sú obyčajný ľudia; spoločná téma (I. svet. vojna).
odlišné znaky – rozličné poňatie hl. hrdinov (J. HAŠEK => vojak I. sv. vojny; URBAN, TIMRAVA => civilné obyvateľstvo); odohrávanie sa deja a kompozícia diel.

d.) Slovné druhy :

Ohybné – podstatné mená Neohybné – predložky
prídavné mená - skloňujú sa spojky
zámená citoslovce
číslovky častice
slovesá - časujú sa príslovky