12. téma : Slovenská literárna moderna.

12. téma : Slovenská literárna moderna.

a.) Moderné a avangardné európske smery :

- od 2. Polovice 19. stor. nastalo v svet. lit. rýchlejšie striedanie rozličných smerov, prúdov a lit. skupín. Súviselo to so spol. zmenami, s rozličnými protikladnými, filozofiami a politickými postojmi jednotlivých autorov a celých skupín. Hovoríme o vzniku a nástupe lit. moderny, ktorej zrod súvisí s odporom mnohých umelcov proti meštiackej ideológií a konzervatinyzmu buržoázie. Časť umelcov je spätá s pokrokovými spol. a politickými hnutiami, časť presadzuje tzv. čisté umenie – tj. umenie zbavené politiky. Niektorými prvkami moderna súvisí s romantizmom a z hľadiska filozofie vplýva naň Marxizmus (K. Marx), pesimizmus (Shopenhouer) a individualizmus (F. Nietzsche). Jedným z najznámejších centier moderny bol Paríž, kde sa zgrupovala „ parížska bohéma“.

Moderné smery :
- symbolizmus : PAUL VERLAINE, CHARLES BAUDELAIRE, JEAN ARTHUR RIMBAUD
- je najznámejším medzi modernými smermi, vznikol vo FR.
- Básnici, ktorí k nemu patria (Prekliati básnici) vystupujú proti odlúčenej dobe, majú v sebe pocit odsúdenia, podliehajú pesimizmu, smútku, utiekajú sa do vlastného vnútra a vízií, zdôrazňujú obraznosť, fantáziu, zmyslové zobrazenie skutočnosti.
- Využívajú symboly, metafory, personifikáciu, alegóriu a ľubozvučnosť veršov.
- dekadencia : CHARLES BAUDELAIRE
- prevládajú pocity smútku, beznádeje, ale nie je odmietanie života, je to len obrana pred neľudskou dobou.
- impresionizmus : FRÁŇA ŠRÁMEK, IVAN GALL; maliari : E. MANET, C. MONET
- prejavuje sa najmä v maliarstve, ale i v lit. Autori sa snažili zachytiť tzv. pravdu sekundy, alebo moment unikajúcej chvíle.

Avangardné smery :
- futurizmus : F. T. MARINETTI – taliansky smer, V. MAJAKOVSKIJ – ruský smer
- za zdroj krásy považovali vedecké objavy, priemys. výrobky, tech. vymoženosti, stroje, bezdrôtovú telegrafiu a rýchlu dopravu. Ale niektorí z nich oslavovali aj dobyvačné vojny a opovrhovali davom (napr. Marinelli sa neskôr pridal k fašizmu a oslavoval Musoliniho).
- kubizmus : GOERGE BRAQUE – lit., PABLO PICASSO - maliarstvo
- prejavilo sa aj – aj. P.P. chcel odkryť krásu predmetov obklopujúcich človeka, opisoval ich v pokoji pomocou geometrických tvarov. Zdráhal sa opisovať prírodu a napodobňovať ju.
- kubofuturizmus : G. APOLLINAIRE
- vznikol spojením prvkov aj – aj, teda prepojením statických a dynamických prvkov.
- expresionizmus : B. BRECHT, E. M. REMARQUE
- prejavil sa najskôr v D v maliarstve, neskôr vo FR a tiež i v lit.
- snaží sa zachytiť vnútorné zážitky a pocity človeka. Spisovatelia sa zmietajú plný nepokoja v odlúčtenom svete a zamýšľajú sa nad postavením človeka v modernej dobe.


b.) Slovenská lit. moderna :

- začiatkom 20. stor. z viacerých časopiseckých príspevkov nastávajúcej lit. generácie badáme odklon od národnobuditeľského charakteru lit. a vidíme, že sa tu objavujú netradičné umelecké postupy a nové filozofické tendencie.
Súhrn týchto tendencií nazývame slovenská lit. moderna, alebo podľa hlavného predstaviteľa „Kraskova básnická škola“ Jej príslušníci netvoria básne na objekt ale na subjekt. Pôvodne publikujú svoje básne v časopisoch, napr. Dennica, Živena, Prúdy, Slovenské pohľady.

Hl. predstavitelia: Ivan KRASKO, J. JESENSKÝ, I. GALL, V. ROY, F. VOTRUBA
Vplyvy: 1. domáci – snaha dobehnúť Európu v kultúre, snaha prekonať kultúrnu izoláciu a stagnáciu a potreba vyjadriť svoje city, nálady, sklamania zosobňujúce pocity mladého človeka.
2. zahraničný – preklady svetového romantizmu a moderny.
Tvorivé zdroje:
Sl. romantizmus (J. KRÁĽ, A. SLÁDKOVIČ, J. BOTTO)
Sl. realizmus (P.O. HVIEZDOSLAV, VAJANSKÝ)
Svetová moderna (hl. symbolizmus a impresionizmus)
Hl. znaky: dôraz sa kladie na subjekt, snažia sa vyjadriť pocity moderného mladého človeka začiatkom 20. stor. plného smútku, pesimizmu a beznádeje. Využívali 3 – slabičné slová s prízvukom na prvú slabiku a položili základy voľného verša. Využívali krátke básnické útvary, lyriku, básne v próze, lyrickú prózu.

c.) rozbor tvorby :

IVAN KRASKO Nox et solitudo táto jeho prvá zb. je poznačená smútkom samotou, pesimizmom, beznádejou, teda pocitmi typickými pre moderného mladého človeka začiatkom 20. storočia. V tejto zb. rozoznávame 4 zdroje smútku:
1. Sklamaná láska (Už je pozde, Blado o jednej milej, Plachý akord …)
2. Tiesnivé spomienky na domov, matku, rodný kraj (Vesper dominicae – Nedeľný večer)
3. Trýzeň človeka , ktorý sa zaoberá nad každou nespravodlivosťou a hľadá zmysel života (Quia pulvis sum – pretože som prach)
4. Je smútok nad bezútešným položením slov. národa (Yehovah).
- okrem spomínaných básní a zdrojov smútku nachádzame v zb. ešte prírodné motívy, ako to vidíme v básniach Topole, Zmráka sa …

Verše – je druhá zb., ktorá ukazuje, že básnik sa postupne vymaňuje z pesimizmu a víťazí v ňom viera v život a odhodlanie bojovať s ním, ako to vidíme v básni Život. V zb. sa nachádzajú 3 známe básne s národnou tematikou: Otrok, Otcova roľa, Baníci.
Otcova roľa – básnik tu sleduje a stvárňuje tradičné národnosociálne motívy modernými výrazovými prostriedkami. Básnik tu vystupuje v podobe tuláka, ale zároveň i ochrancu zotročeného slov. ľudu. Otcova roľa tu, potom nadobúda 2 významy. Je nielen konkrétnym obrazom určitého poľa, ale i symbolom celého Slovenska. Básnik si uvedomuje, že ako syn svojho otca i národa sa musí vrátiť domov na otcovu roľu, lebo je to jeho povinnosť zosobnená stáročným útlakom, keď ho volá „poddaných krvou napitá pôda“. V závere básne sa vyznáva z toho ako z utrpenia ľudu klíči uňho semienko vzbury, ale zároveň sa pýta, či národ je schopný vzbúriť sa a bojovať za práva „vyklíči ešte zubaté dračie z poddaných zeme?“.
Baníci – sú symbolom celého národa, pričom jeho utláčateľ vystupuje v podobe démona, ktorý chce zlákať každého do svojich osídiel. Domnieva sa, že svojimi sľubmi ľahko dosiahne zradu na národnom kolektíve. Básnik sa proti jej zvodom stavia veľmi kriticky a čaká slobodu.
Otrok – básnik sa tu štylizuje do podoby otroka, syna matky, otrokyne. Predstavuje sa tu ako jeden z trpiacich a ponížených, plný strachu, ale i skrytej vzbury a nenávisti. Je to človek, ktorý už nemieni utrpenie ďalej nečinne znášať, ktorý len čaká na podnet, aby mohol vystrieť chrbát a postaviť sa proti otročeniu.

d.) kritika :

- ako slohový útvar má hodnotiaci vzťah ku skutočnosti, všíma si najmä nedostatky, záporné javy, upozorňuje na ne s cieľom dosiahnuť ich nápravu.
Druhy kritiky: spoločenská – diskusný príspevok, fejtón, glosa, novinárska poznámka
vedecká - recenzia, oponentský posudok
umelecká – esej, recenzia
Hl. znaky: objektívnosť, konštruktívnosť – naznačenie spôsobu riešenia
Kompozícia: úvod – podáva všeobecnú informáciu o nastolenom jave
jadro – obsahuje kritický rozbor daného javu
záver – obsahuje zhŕňajúce hodnotenie, naznačuje možnosti zlepšenia, vyzýva na ich uskutočnenie.
Štylizácia: hodnotiace výrazy, expresívne slová, frazeologické zvraty, stavba súvetí.