14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.

14. téma : Slovenská básnická tvorba 20. storočia.


a.) Vývin slovenskej poézie :

MEDZIVOJNOVÁ - SR medzivojnová poézia sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).

POVOJNOVÁ – po roku 1945 po oslobodení spod fašizmu v I. etape, ktorá trvala do roku 1948 v SR poézie vychádza tzv. priečinková poézia. Teda básne a zb. protifašisticky ladené, ktoré boli napísané počas vojny, ale nemohli byť vtedy vydané ( J. JESENSKÝ, F. KRÁĽ, J. SMREK ). Ďalej tvoria autori nadrealisticky, ale v zmenených pomeroch sa mení ich poetika. Významnú úlohu má katolícka moderna, lenže mnohí jej autori v rokoch 1945-1948 emigrujú. Po roku 1948 až v prvej polovici 50-tych rokov dochádza v poézii k povoleniu jediného smeru socialistického realizmu, ale najmä v tejto etape je poézia poznačená schematizmom a dogmatizmom, je slúžkou politiky, oslavou práce, strojov, strany KSČ a šťastnej budúcnosti bez umeleckých ambícii. V druhej polovici 50-tych rokov po smrti Stalina r. 1953, ale najmä po 20. zjazde KS CCCP, kde Chruščov poodhalil Stalinove zločiny, je koniec éry schematizmu a dogmatizmu, čo v našej poézii naznačuje M. RÚFUS v zb. Až dozrieme a M. VÁLKA v zb. 4 knihy nepokoja. 60-te roky najmä okolo r. 1968 je jedným z najtvorivejších období v poézii, plné novátorstva a experimentovania i vstrebávania podnetov z iných západoeurópskych lit. Je tu mn. významných autorov. V auguste 1968 dochádza k okupácii ČSSR vojskami WZ a nasledujúce obdobie je obdobím tzv. normalizácie. Mnohí autori emigrujú, mnohí majú zakázanú alebo obmedzenú činnosť. V 80-tych rokoch nastáva najmä za éry Gorbačova postupné uvoľnenie pomerov, ale k normálnemu stavu SR poézie a k návratu do jej kontextu došlo až po Nežnej revolúcie r. 1989.


b.) tvorba hl. predstaviteľov :

LACO NOVOMESKÝ 1. medzivojnová poézia: zb. Nedeľa, Romboit, Otvorené okná, Sv. za dedinou, Pašovanou ceruzkou
2. po návrate z väzenia a rehabilitácii : poéma Vila Tereza, Do mesta 30 minút; zb. Z tam odtiaľ a iné, Dom, kde žijem

Nedeľa – táto bás. zb. vyšla r. 1927, ale sú v nej zaradené i básne z minulého obdobia. Tieto básne sú poznačené proletárskou poéziou a poetizmom, a tiež FR básnikom G. APOLLINAIRE. Už názov zb. nie je náhodný, pretože naznačuje z hľadiska poetizmu to, že poézia a krásno má byť 7 dňom v živote človeka. I preto sú tu verše približujúce svet kaviarničiek, svet tanečníc, atmosféra mesta i túžba po ľudskom šťastí. Toto šťastie však v Novomeskom ponímaní nie je naplnené, lebo videl svet reálne plný biedy, vykorisťovania, hladu i z toho dôvodu nachádzame v zb. básní výsostne soc. charakter. Nemôžme však povedať, že sú tam výzvy do boja a revolúcie. Je tam i nový lyrický hrdina, sám básnik, ktorý miluje všetky obyčajné veci okolo seba, ale zároveň tu vidí obrovské rozpory. V tejto zb. sú známe básne: Noc, Fiasko, Slúžka, Báseň
Fiasko – táto báseň je vystavená na základe kontrastu. Na jednej strane tu máme figurínu z vosku, niečo chladné neživé, odeté krásne plesové šaty, symbolizujúce bohatstvo. Na druhej strane krásna mladá dievčina plná života, ktorá tie šaty šila, ale nikdy ich nebude mať oblečené. Môže po nich iba túžiť a vlastne symbolizuje chudobu, a medzi bohatstvom a chudobou je sklo, sklenená vitrína, niečo krehké, rozbitné, akoby básnik naznačoval akým spôsobom sa to bohatstvo dá dosiahnuť.
Slúžka – je akousi soc. baladou, kde lyrická hrdinka slúžka Furko Mária symbolizuje zasa tisíce ďalších slúžok, obyčajných, chudobných žien, ktoré sú pripútané k svojej práci, ktoré vedia, že existuje aj iný svet, krajší plný zábavy a dúfajú, že snáď raz aspoň chvíľu pocítia i chuť iného života, ako je ich.
Romboid – táto zb. je venovaná J. KRÁĽOVI, znova tu je užasnutý nad vecami a faktami mnohotvárneho sveta. Je očarený diaľkami, putovaním, ale i tuná pristupujú sociálne problémy, ako v básni „Biela, červená“ , kde tieto dve farby symbolizujú preliatu básnickú krv.
Otvorené okná – už názov zb. symbolizuje program. snahy, celej mladej avangardnej generácie, ktorá sa snažila nielen prijať podnety z kultúr. Európy, ale i sama svojou tvorbou sa stať rovnocenným partnerom tejto Európy.
Sv. za dedinou – vyšla v Prahe r. 1939, odráža celú tragédiu svojej doby, pričom vojnu a vojnové besnenie charakterizuje, ako dobu prevrátených hodnôt. Sú tu známe básne, ktoré vznikli na základe jeho dojmov zo Španielska, kde bol krátku dobu počas OV.
Pašovanou ceruzkou - je zb. 10-tych básni, ktoré vznikli na základe pobytu vo väzení v Iľave v r. 1940. Pre básne sú typické dva motívy a to motív cesty a motív zastavenia času, ktorú symbolizuje nehybne tečúca rieka Váh.
Vila Tereza – cez spomienky na CCCP zástupcu v Prahe Antonova Ofsejenka a svoju mladosť sa snaží rehabilitovať a obhajovať umeleckú avangardu 20-tych rokov.
Do mesta 30 minút – venované pamiatke V Klementisa a názov označuje cestu zo železničnej stanice k domu, kde býval v Senici.
Z tam odtiaľ a iné – básne zb. naznačujú jeho osobnú tragédiu, keď bol v 50-tych rokoch nespravodlivo obvinený a odsúdený.

JÁN SMREK - debutoval Odsúdený k večitej žízni
1. poézia večnej mladosti, radosti zo života, túžby žiť a milovať
zb. -Cválajúce dni, Iba oči, Božské uzly, Zrno; básnická skladba – Básnik a žena
2. protivojnové zb. – Hostina, Studňa
3. poézia večnej mladosti, radosti zo života, umocnená však životnými skúsenosťami

Odsúdený k večnej žízni – jeho prvá zb., ktorá je ovplyvnená symbolizmom, Kraskom a prekliatymi básnikmi. Je plná smútku, pochmúrnych nálad, seba spytovania, čo je ovplyvnené ťažkým detstvom a vojnou. Dokonca niektoré básne majú i soc. podtón, ale samostatný posledný cyklus zb. Dnes milujem svoj deň – naznačuje odklon od pesimizmu a príklon k optimizmu. Teda vlastne celé jeho ďalšie smerovanie tvorby, pretože tu vyjadruje význam každodenných hodnôt života, lásku k človeku a oslavu života.
Cválajúce dni – je prvá zb., v ktorej niet po pesimizme ani stopy. Je to zb. vytalistická a poetistická. V popredí je očarenie krásami sveta, diaľkami, svetom civilizácie plným pohybu a zmien. Básnik ukazuje, že svojimi veršami neprišiel riešiť spol. problémy, ale prišiel potešiť ľudí. Básne – Triumf, Mne dedinčanka stepila, Dievča v rozkvete, Báseň o stavaní domu.
Básnik a žena – je bás. skladba, ktorá patrí k vrcholom ľúbostnej SR poézie. Pôvodne jej časť vyšla v zb. Božské uzly a až v r. 1934 vyšla knižne samostatne. Námetom mu bola jedna príhoda z r. 1923 keď po Bratislavských uličkách kráča za jednou ženou, ktorá ho upútala chôdzou a postavou. Neoslnil ju, ale skrsla v ňom myšlienka na vzájomný dialóg, tak že skladba má podobu veršovanej poviedky – fiktívneho dialógu medzi básnikom mužom a krásnou neznámou ženou. Je oslavou lásky a ženy. Má 5 častí. 1. časť – V zasneženom parku 2. časť – Pokračovanie jarné, 3. časť – Letná noc na vode, 4. časť – Padajú listy, 5. časť – Po desiatich rokoch.

MILAN RÚFUS - je súčasný azda naj. SR básnik. Vo svojej tvorbe nadväzuje na neosymbolistov. Snaží sa vypovedať pravdu o súčasnosti a o nás v nej. Je hlboko ľudský, s častými biblickými motívmi bolestivej a smutnej lásky, vzťahu k domovu … Debutoval v zb. Až dozrieme – ktorá prelomila schematizmus a dogmatizmus. Hoci sa v nej nachádza množstvo rozličných motívov (domov, láska, mladosť, vojna …) ich spracovanie na vtedajšiu dobu bolo originálne poznačené napr. Smútkom, vnút. prežívaním utrpenia, filozof. úvahami … Patria sem napr. básne Rozlúčenie, Na chotári malá jeseň sedí, Monológ v lazarete. Zaujímavosťou tejto zb. je ešte i to, že to neboli jeho prvotné verše, ale vyšli ako prvé, pretože zb. Chlapec, Chlapec maľuje dušu s motívmi pominuteľnosti človeka a vzbury jednotlivca proti osudu vyšli až neskôr. Ďalšou zb. Zvony , v ktorej sú básne komponované ako lyrické drámy, zobrazuje v nich prostého, jednoduchého človeka spätého s prírodou a schopného prežívať utrpenie a bolesť spojenú so stratou blízkych. Zaujímavosťou Rúfusovej tvorby je prepojenie jeho básni z umeleckou fotografiou M. MARTINČÍKA. Zb. Óda na radosť, Ľudia v horách, alebo prepojenie jeho básni s výtvarným umením Ľ. FÚLU v zb. Kolíska spieva deťom, Hudba tvarov. V poslednom období z jeho tvorby sú známe zb. Modlitbičky, Nové modlitbičky – pôvodne určené deťom, ktoré sú však uznávané medzi dospelými. Okrem poézie pre dospelých a deti píše eseje a prekladá RUS a CZ lit.

EMIL BOLESLAV – LUKÁČ - Spoveď : vychádza tu zo symbolizmu, prevláda tragický pocit z utrpenia človeka a ľudskosti, pričom verše sú tu akousi osobnou spoveďou.
Dunaj a Seina : báseň – Taedium urbis (Hnus z mesta) celá zb. vyjadruje pocit ztracenosti človeka v ďalekom cudzom meste a jeho túžbu po domove. Báseň je jasne pod vplyvom symbolizmu, rozohráva protiklad 2 svetov a pocitov vo forme sonetu ( 4+4+3+3, abba + abba + ccc + ddd). Mesto je symbolom všetkých možných a negatívnych, morálnych stránok života, naproti tomu dedina je symbolom všetkých kladných morálnych stránok života. Autor v závere slohe ešte zdôrazňuje lásku k SR a dedine, k svojmu rodnému kraju, ale posledné slovko mlčí a dáva jednoznačne tušiť, že autorovým odchodom na štúdia do cudziny sa vzájomné väzby spretrhali.
O láske neláskavej : báseň – Večná parabola báseň je pod vplyvom neosymbolizmu, pričom vzťah muža a ženy je ústredným motívom básni. Chápe to sa to zložito a protirečivo. Láska je tu akoby boj – hra zmyslov a intelektu, akoby básnik pochopil, že muž a žena sú dve rozdielne bytosti, akoby v láske nehľadal erotiku, ale i vzájomné pochopenie a porozumenie.
Autor ešte napísal : protivojnové zb. Moloch, Babel,
Autobiografia Stĺp hanby – v tomto básnickom životopise útočí hlavne
proti predsudkom. Rozpráva o svojej mladosti v dospievaní o pocite vydedenca i o vojne. Spovedá sa zo svojich pocitov až do súčasnosti. Celá skladba je akousi filozof. úvahou a vyznaním.

ŠTEFAN MORAVČÍK - ako Strážaj sa vyvíjal mimo skupiny básnických zastúpení. Vytvoril si vlastnú poetiku vycibreným vzťahom k jazyku. Typickým znakom je záľuba v slovnej hre, hľadá nové výrazové možnosti slovenčiny. Využíva neologizmy, záhorácke nárečie. Okrem poézie pre dospelých píše i pre deti a známe sú i jeho prózy Kiripolci svine kujú, Tajná kniha záhorákov. Základné motívy jeho básni sú príroda, žena a erotika ( v jeho pomíňaní je pravým nositeľom života). Debutoval v r. 1969 zb. Slávnosti baránkov – v tejto zb. akoby nadväzoval na J. HOLLÉHO a jeho oslovenie vzťahu k prírode. Lebo i on nám sugestívne približuje vône prírody, jej zvuky, tvary, atmosféru, ale i múdrosť. Príroda akoby pôsobila na lyrického hrdinu, prebúdzala v ňom živočíšnosť, city a vášeň. Ďalšie zb. Erosnička, Moravianska Venuša, Pŕhlavie, Maľované jarmá