15. téma : Slovenská medzivojnová próza.

15. téma : Slovenská medzivojnová próza.

a.) Pomery v medzivojnovom obdoby :

Spoločensko – politické pomery - SR medzivojnová tvorba sa šíri v priaznivejšom období a pomeroch, ako predchádzajúce obdobie. SR sa vymanilo z pod R – U monarchie, je časťou ČSR, ktorej sa mohla lit. slobodnejšie rozvíjať. Obnovila sa činnosť MS, vznikla Univerzita Komenského v Bratislave, Slovenské národné divadlo, vydalo sa množstvo časopisov a kníh slov. autorov. Negatívny vplyv na vývoj mali významné dejinné udalosti : hospodárska kríza (1929-1932), nástup Hitlera k moci (1933), Mníchovský diktát a následný rozpad ČSR (1938-1939), II. svet. vojna (1939-1945). Pozitívny vplyv i v čase vojny malo SNP (1944).

Lit. smery a prúdy (próza) –
Realizmus : 3-vlna slov. lit. realizmu – L. NADÁŠI-JÉGÉ, J. JESENSKÝ, M. RÁZUS
sociálno-psychologický realizmus – M. URBAN, J. CÍGER-HRONSKÝ
socialistický realizmus – P. JILEMNICKÝ, F. KRÁĽ
Lyrizovaná próza : ornamentálna próza – J. HRUŠOVSKÝ, I. HORVÁTH, F. J. GAŠPAR
lyrický tvarovaná próza – J. BODENEL, J. HORVÁTH, J. C. HRONSKÝ
próza naturizmu – D. CHROBÁK, Ľ. ONDREJOV, M. FIGULI, ŠVANTNER

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

PETER JILEMNICKÝ tvorba – novela – Devadesátdevět koní bílych, Červená sedmá
Návrat, Prievan
román – Víťazný pád, Pole neorané, Kus cukru, Kronika, Kompas v nás, Zuniacky krok ?
kniha reportáži – Dva roky v krajine sovietov

Víťazný pád – je soc. román s prvkami lyriky odohrávajúci sa v Kysuciach krátko po skončení I. svet. vojny.
Téma : boj človeka proti spol. predsudkom, proti prírode i proti sebe samému.
Prostredie : Kysuce po I. svet. vojne
Hl. myšlienka : človek sa nikdy nesmie vzdať osudu, v tom je jeho jediné šťastie.
Hl. postavy : Maťo Horoň, Magda Kotryskova, Gregor Podych.
Kompozícia : Román má podtitul „Ruži a kysuckým kopaničiarom“. Skladá sa z 3 častí : 1. časť sa začína akousi úvahou Kysúc, a potom pokračuje 7 kapitolami, pričom 1. kapitola má príznačný názov „Román začína“; 2. časť sa skladá z 8 kapitol; 3. časť sa skladá z 9 kapitol, pričom posledná 9. kapitola má príznačný názov „Román končí (a predsa sa ešte len začína)“. Je to vlastne románová balada o kráse a biede, o láske a žiarlivosti, pričom celým dielom sa tiahne poetizácia Kysúc. Absolútna personifikácia prírody tu kontrastuje so zatuchnutosťou a hnilobou ťažkého, biedneho kysuckého života. Okrem tohto postrehu tu autor tiež do krajnosti vyhrotil protiklad medzi týždňom a nedeľou, medzi robotou a odpočinkom, medzi nocou a dňom.
Dej : M. H., obyčajný, dedinský chlapec sa vracia domov na Kysuce z Východného frontu z I. svet. vojny, nasiaknutý novými myšlienkami. Kysuce sa mu zdajú akési zakliate. Odsudzuje otca za tradičný sp. života, i za to, že ožobráčil jeho nevlastného brata. M. H. bojuje o lásku k Magde, najmä voči intrigám starej Kotriskule a voči vlastnému otcovi, ktorý ju nechce kvôli majetkovým rozdielom. Maťou zápas sa končí tragicky. Magdu, ktorá čaká s Maťom dieťa zasnúbia s Gregorom Padychom. Maťo po ohláškach sa opije v krčme a v opilosti nožom zabíja Magdu a pokúsi sa o samovraždu. Raneného ho nájde stará Kotriskula, prežije. Po návrate z väzenia zistí, že im vyhorel dom a zahynul otec i strýko Michal a matku prichýlili susedia. M. H. napriek všetkým ranám osudu víťazí nad sebou samým a po svojom ľudskom páde začína žiť s vierou v lepší život. A tá pretrváva i napriek ďalšej rane, keď mu búrka zničí rozostavaný dom i všetku úrodu.


J. Cíger HRONSKÝ tvorba – I. rozličné novely a poviedky : Podpolianske rozprávky
II. romány : Proroctvo dr. Slanského, Chlieb, Jozef Mak Pisár Gráč, Na bukovom dvore
III. román v exile : Svet na Trasovisku, Adrias Búr Majster IV. pre deti a mládež : Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike,
Bubkáčik a Dubkáčik, 3 múdre kozliatka
Jozef Mak – je soc. román, ktorého námetom bola slovenská dedina, kdesi na horehroní v prvých 10-ročiach 20. stor..
Téma : metaforický obraz slovenského osudu a biedy, alebo na druhej strane konkrétne osudy obyčajného človeka J. M. (človeka milióna).
Hl. myšlienka : človek sa nemá vzdať ranám osudu, má s mím neustále bojovať.
Hl. postavy : Jozef Mak, nevlastný brat Jano, Maruša Melošovie, Jula Petriskova, Gregor Bialoš
Kompozícia : využívajú sa tu dialógy a monológy, časté sú modálne slová, zaujímavá je kategorizácia rozprávača, ktorý dopovie to, čo postava nechce, alebo nevie povedať. Využíva sa tu kontrast, napr.: pri postavách => Maruša – Jula; charakter => J. M. – na jednej strane pokorne príma rany osudu a na druhej strane mu vzdoruje. Autor tu neustále vkladá lyrické pasáže.
Dej : J. M. bol nemanželský syn a mal nevlastného brata, ktorý ho nenávidel. Od svojej mladosti sa musel ťažko pretĺkať životom. Keď podrástol najskôr pastierčil u starého Kulandu. Keď v dedine vypukol požiar zhorel im dom a prichýlili ich krstný Melošovie a J. M. sa zamiluje do Maruši Melošovie. Šiel robiť do hory k drevorubačom, kde spoznal Gregora, ktorého zabil strom a o ktorom sa dozvedel, že bol jeho otec. J. M. sa rozhodol postaviť dom, ale skôr ako ho dokončil musel narukovať. Keď sa vrátil o 2 mesiace neskôr ako mal, pretože zaúčal mladých vojakov, zistil, že jeho brat Jano si zobral za ženu Marušu a privlastnil si 1/2 domu. J. M. si viac zo vzdoru, ako z lásky zobral za ženu Julu Petriskovú, ale i tak chodil tajne za Marušou. Maruša však ošpatnieva a začína piť, stáva sa alkoholička. Jano pomáha verbovať chlapov do USA a zmizne. Maruša spácha samovraždu (utopí sa) a Jozefova žena Jula zomiera pri pôrode 2. dieťaťa. Až vtedy J. M. pochopí, že ju mal rád.


L. NADÁŠI-JÉGÉ tvorba – I. rozličné krátke prózy z malomestského života (pred 1914)
II. po roku 1918 novela - Wieniawského legenda
hist. román – Adam Šangala, Svätopluk
suč. román – Cesta životom, S duchom času, Alina Orságová

Adam Šangala – je hist. román s podtitulom „Historický obraz zo 17. storočia“. Pôvodne vychádzal na pokračovanie v Slovenských pohľadoch, až neskôr vyšiel knižne 1923. V tomto románe sa historicky a realisticky stavia voči náboženskej netolerantnosti, proti životu vyšších cirkevných a svätských hodnostárov. Román je písaný s hlbokou znalosťou spoločenských, politických, kultúrnych a náboženských pomerov 17. stor.. Autor zároveň využíva svoje vedomosti keď vidíme pri charakteristikách postáv často prítomné biologické pudy.
Dej : Chudobnému mládencovi Adamovi popravia otca pre pytliactvo z biedy. Adam ho spolu s matkou tajne pochovajú a rozhodne sa odísť do sveta, aby nebol matke na ťarchu. Cestou vidí ako nejaký pán bije sedliaka a mladé dievča. Zastarie sa do bitky, ale s hrôzou zistí, že sedliak sa pustí doň. Prichádza do Žiliny a šokovaný sa dozvie, že hľadajú akési chlapčisko, čo zbilo grófa. Pretože sa bojí väzenia a mučenia dá sa zverbovať do Pálffyho vojska. Má odísť na Praskovského hrad. V hostinci stretáva dievča Betku, na ktorú nemôže zabudnúť. Prichádza na hrad, kde nešťastnou náhodou, keď pomáha slúžke s bielizňou, naľaká pani Brigitu, ženu Ondreja Praskovského, syna majiteľa hradu. Pani Brigita potratí a Adama uvrhnú do väzenia. Odtiaľ mu pomôže utiecť kazateľ Konôpka a o niekoľko dní vyslobodia z rúk zbojníkov Ondreja , ktorý ich naháňal a hľadal. Dostávajú sa všetci do zemianskej kurie Rovnianských. Tam sa Konôpka zamiluje do pani Kláry Rovnianskej. Ona ho tiež ľúbi, ale dáva prednosť manželskej vernosti. Tak Konôpka aj s Adamom odchádzajú do Trnavy, kde mal Konôpka známeho a Adam, Betku. Adam sa dostáva k Betkinmu otcovi, za pisára a onedlho si berie Betku za ženu. Konôpka býval u priateľa, protestantského farára, ktorý však musel odísť, pretože arcibiskup Parmáň, silný katolík začal tvrdú rekatolizáciu v Trnave a získaval pánov pre vieru. Medzi nimi bol aj Praskovsky, ktorý za odmenu 60 000 zlatých mal vyhnať nekatolíckeho farára z Trnavy. Pritom Praskovského vojaci chytili i Konôpku, ale pomocou Betlémových vojakov ho – ich zachránil Adam. Po 5 rokoch sa však Betka preriekla o účasti Adama na Konôpkovej záchrane a Parmáň dal Adama za to popraviť.

c.) Úvaha :

- Patrí k výkladovému slohovému postupu a je to útvar, pri ktorom subjektívnym sp. a prístupom zaujímame postoj k závažným spol., filozofickým a politickým otázkam.
- Využívame pritom mnohé jazykové prostriedky umeleckého štýlu; napr.: rečnícke otázky, nedokončené myšlienky, zvolacie vety, metafory, prirovnania, stupňovanie, opakovanie slov, zveličovanie, krátke vety … .
- Vyskytuje sa v náučnom štýle; napr.: vo forme kritiky, recenzie, eseje, publicistickom štýle vo forme úvodníka a komentára a v umeleckom štýle vo forme reflexnej lyriky, alebo v úvahových pasážach, dráme.