a.) 2. vlna slovenského realizmu :
- vznik SR lit. realizmu sa oneskoril oproti svetovému o 50 rokov. I v našom sa presadzujú súčastné témy a priame zobrazenia skutočnosti. Z tém je v popredí : slovenský ľud – kde postupne vidíme diferenciáciu na bohatých a chudobných, takže sociálna problematika potláča národnú tematiku. Vznik realizmu u nás naznačuje rok 1871, keď P. O. Hviezdoslav a Koloman Banšell vydali almanach Napred , v ktorom boli realistické básne a r. 1879, keď S. H. Vajanský vydáva svoju zb. Tatry a more, v ktorej cyklus Jaderské listy boli realistické.
- Hl. predstavitelia : BOŽENA SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA, J.GREGOR – TAJOVSKÝ
JÁN ČAJÁK, ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ, (J. JESENSKÝ, IVAN KRASKO)-próza
- v popredí je próza (poviedka) a dráma.
- dôraz : proces diferencie SR národného života, sociálne otázky, vnútorný život človeka, kritické zobrazenie súčastného SR života, satira, karikatúra, drsný detail, malomesto-Jesenský
b.) tvorba hl. predstaviteľov :
M. KUKUČÍN tvorba : próza - Neprebudený, Dies Irae, Keď báčik z Chochoľova umrie, Na podkoníckom bále, Mladé letá, Dom v stráni, Mať volá, Lukáš Blažkovie Krasoň, Bohumil Valizlosť Zabor.
dráma – Komasácia, Bacúchovie dvor
Neprebudený – Ondráš Machuľa – obecný husiar, je duševne málo vyvinutý mládenec. Otec Ondráša sa zo žiaľu nad nevydareným synom upil na smrť a matka mu tiež umrela. Opatruje ho matkina sestra – Totka. Ondrášovi jeden deň donesie obed Zuzka Bežanovie, jedno z najkrajších dievčat dediny. Urobí si z Ondráša žart, nechajúc ho v mylnej nádeji, že sa s Janom Dubrovovie rozíde a vydá sa za neho. Ondráš sa chystá na sobáš, dá si urobiť nové šaty, no Totka ho z opatrnosti zavrie v komore a tak do Bežanov príde až po sobáši. Keď vypukne počas hostiny požiar, svadobčania podozrievajú nevinného Ondráša z podpaľačstva, no Zuzka ho oslobodí a on pri záchrane Bežankinych husí hynie v ohni.
- Jeho tragédia je v tom, že jeho detským rozumom nedokáže pochopiť, že s ním Zuzka flirtuje, že to je len žart. Žart považuje za skutočnosť a z frašky sa stáva tragédia. I v tejto poviedke je hlavná postava charakterizovaná i menom – Machuľa je niečo rozmazané a rozpité tak ako rozmazaný Ondrášov rozum.
Dies Irea – Jurko, syn starého lakomca a úžerníka Sýkoru má rád richtárovu dcéru Evku Zimovie. Richtár sa pre obecné veci zadĺži, vypožičia si tajne peniaze od Mazliačky, ktorú v mladosti v hanbe zanechal a opustil, a táto na radu starého Sýkoru mu hrozí súdom. Sýkora zakáže aj svojmu synovi Jurovi chodiť do richtárov a oni ho aj starostlivo opatrujú, keď ochorie na choleru. Richtárova žena Katrena žiarli na Masliačku až do chvíle, keď sa sama presvedčí o skutočnej príčine mužových návštev u nej. Medzitým zomiera Mojžiš a starý Sýkora utráca časť svojich peňazí. Keď mu zlodeji ukradnú i zvyšok peňazí, postupne sa mení. Spoznáva, že žil zle a vracia sa ako láskavý otec k Jurovi, zmieruje sa s richtárom a so svojim druhým synom.
J. G. TAJOVSKÝ tvorba : próza – Omrvinky, Spod kosy, Žliebky, Rozprávka z Ruska, Obrázky nové i staré; naj. : Maco Mlieč, Mamka Pôstková, Apolina, Mišo, Do konca, Horký chlieb, Na chlieb …
dráma – 1. obdobie : viacdejstvové hry Ženský zákon, Statky-zmätky,
Nový život
1 – aktovky Tma, Matka, Hriech, V službe
2. obdobie : Smrť Jurka Langsfelda, blúznivci
Maco Mlieč – je to jedna z naj. poviedok, v ktorej zachytáva ťažký život a životné podmienky najtriednejšieho človeka, ktorý sa nedokáže brániť. Kritizuje tu vydieranie poctivého, pracovitého človeka a ľahostajnosť voči slabším. Kompozične je to akýsi krátky príbeh bez zvratov a napätia, ale so zložitou stavbou : 1. Stretnutie rozprávača s Macom Mliečom, 2. Vysvetlenie rozprávača prečo zachytil stretnutie, 3. Prerozprávanie životných osudov M. M.. Je tam prekrásny opis hl. postavy.
Dej : Autor ako rozprávač sa zastavil pri M. M., ktorého prezývali Mliečnik, a ktorý pri ceste pásaval kravy a ako sa s nim dal do reči. Opýtal sa odkedy pracuje a poradil mu, aby si vyrátal koľko by už mal peňazí, keby ho gazda spravodlivo každý rok vyplácal. Macovi sa však nezdá, že by ho gazda – richtár zdieral. Od útleho detstva pozná iba robotu, nastúpil ako 18-ročný ku gazdovi do služby. Pracoval iba na ošatenie, obuv, jedlo, či tabak, staral sa gazdovi poctivo o kone, ktoré boli najlepšie v dedine. Neskôr, keď gazda kúpil nové mladé kone, tie sa splašili a dokaličili Maca. Gazda, aby sa zaň nehanbil, dal ho ku kravám a Maco, ktorý spočiatku i dbal o seba sa prestal starať o svoj zovňajšok. S ostatnými sluhami a slúžkami prestal jedávať i spávať, žil so zvieratami v telinci, ale i tak pokiaľ vládal poctivo pracoval pre gazdu. Jedného dňa prišiel Maco ku gazdovi s otázkou, čo mu je ešte dlžen, a keď áno, koľko by mal ešte dosluhovať. Cíti sa veľmi zle a práve preto má pesimistickú náladu a myslí len na smrť. Toto chovanie gazdu dojme a zrazu chce dať Macovi peniaze ako výplatu a sľúbil mu, že keď umrie vystrojí mu veľký pohreb. Na druhý deň našli Maca mŕtveho v telinci a gazda musel dodržať svoj sľub. Medzi sluhami a slúžkami sa povrávalo, že ho mal za čo pochovať.
Domov – Ďuro pracuje pri železnici a v jednu zimu si išiel vypiť borovičky. Keď sa vracal na miesto nešťastne spadol medzi vagóny a odrhlo mu pravú ruku a ľavú mu zlomilo. Lekári doporučovali ľavú ruku odrezať, pretože už bola otrávená. Ďurova žena Tonka nechcela aj keď jej radili, aby nechala muža umrieť. Nakoniec mu ju odrezali a zo začiatku sa o Ďura starala, až pokiaľ mali peniaze. Keď ich už nemali, Ďuro si vysúdil od železnice prácu, aby mali peniaze. Zo začiatku sa im darilo, ale opäť ich bolo menej a menej a boli prinútení presťahovať sa do menšieho bytu. Ďuro začal piť a peňazí bolo ešte menej. Ďuro začal vyčítať svojej Tonke, že nemá prácu a chcela by bývať v prepychu. Týmto sa na čas rozhádali. Po čase sa presťahovali do pôvodného bytu. Tonka si našla prácu a mali sa dobre.
Konflikt medzi Ďurom a Tonkou začal po tom, ako sa Ďuro stal mrzákom. Hl. podstatou boli peniaze a nešťastie. Ďuro ho riešil pitím a Tonka neverou za peniaze. Spolu sa zmierili a Tonka to urobila zo súcitu k Ďurovi, pretože bol mrzák a Ďuro to urobil najmä kôli tomu, že bol mrzák a nemal by sa o neho kto starať.
Mamka Pôstková – je príbeh starej, chudobnej ženičky, ktorá celý život ťažko pracovala. Na staré kolená sa musela starať a vypomáhať ešte i o nevestu a vnúčence, pretože jej syn sa stal opilcom. Okradol ju nesvedomitý gazda, ale ona i tak nestratila svoju dôstojnosť a statočnosť a predala ešte i perinu, len aby splatila dlžôbku v banke a mohla spokojne zomrieť.
Horký chlieb – je príbeh vdovy Mary Turianky, ktorá varuje v noci deti bohatých Krajčírovcov, hoci doma nechala samé vlastné deti, pretože sa o ne v noci bojí, úchytkom odbieha pozrieť sa na ne. Prechladne, ochorie a to je teda zárobok na horký chlieb, pretože nevie, čo s ňou bude, a s jej deťmi.
Do konca - poviedka je oslavou jeho starého otca, ktorý poctivo žil a pracoval až do svojej smrti. Jeho životným krédom bola skutočnosť zveľaďovať svoj majetok, nie pre seba, ale pre svoje deti a celkovo mal k peniazom normálny vzťah, neboli mu modlou, ale na uspokojenie potrieb. Ako bol statočný jeho život, tak statočná bola i smrť, keď ho našli mŕtveho, ako chcel ísť pomáhať starej matke.
B. SLANČÍKOVÁ – TIMRAVA tvorba – poviedky zo začiatku – Pomocník, Za koho ísť krátke prózy z dediny – Mocnár, Ťapákovci … tzv. panské poviedky – Ťažké položenie, Veľké šťastie prózy s vojnovou tematikou – novela - Hrdinovia
poviedka – Skon Paľa Ročku
autobiograf prózy – Skúsenosť, Všetko za národ divadelné hry – Páva …
Ťapákovci – nastáva jar a príroda sa prebúdza. Všetci z dediny začínajú obrábať svoje polia, len u Ťapákovcov sa rozmýšľa, pretože je streda a orievať začínajú ako pominule v piatok. Ťapákovci sú veľká rodina (4 bratia so ženami a deťmi, zmrzačená sestra Anča =16). Rodinu nemá kto viesť, a preto sú v tejto rodine ešte hádky, najmä medzi Iľou – kráľovnou a Ančou – mrzáčkou. Iľa sa každú chvíľu rozčapuje a nie je stále z niečím spokojná a tým nadáva svojmu mužovi a jeho bratom, ktorý sa urážkam nebránia. Len Anča jej pokaždé odvrkne. Ťapákovci ako rodina sú zaostalí, a založený na tradíciách, kde Iľa ako pokroková chce spraviť zmeny, len Ťapákovci sú voči tomuto nevľúdny. Iľa sa snaží za každú cenu ohnúť ich zaostalosť, ale sa jej to nedarí, lebo ju majú len na posmech. Svojou neústupčivosťou a dôslednosťou prinúti aspoň svojho manžela Paľa – žartovníka, aby postavil pre nich dom, do ktorého sa odsťahujú.
- autorka v tejto poviedke zobrazila vo forme Ťapákovskej rodiny totálne zaostalý spôsob života, ktorý môžeme nazvať Ťapákovčina. Celá poviedka je založená na vnútornom a vonkajšom konflikte.
Vnútorný konflikt – tvorí osobná tragédia Anči. Je to dievča s krásnou tvárou, telom, však poznačeným detskou obrnou, šijúca čepce pre nevesty, hoci vie, že sa nikdy nevydá. Táto osobná tragédia ju robí zádrapčivou, neústupnou a hádavou, pričom vnútorne je plná citu.
Vonkajší konflikt – je konflikt medzi Iľou na jednej strane a Ťapákovcami a Ančou na druhej strane. Je konflikt medzi moderným spôsobom života, ktorý symbolizuje Iľa a zaostalým spôsobom života, ktorý symbolizujú Ťapákovci.
Skon Paľa Ročku – Paľo Ročko ochorel. Jeho žena Zuzka pochádzajúca z bohatej rodiny ho hnala do roboty a neverila mu, že je vážne chorý. Zobrali sa z veľkej lásky proti vôli rodičov, prežili ťažké roky, pretože Zuzke odmietli z domu akúkoľvek pomoc. Paľovi rodičia im nezanechali nič, iba pozemok, na ktorom si s veľkými ťažkosťami a dlhmi postavili dom. Paľov otec zomrel a chorľavá mama mu pri stavbe nepomáhala, takže ju rozhnevaný Paľo nemilosrdne vystrčil z domu. Pri stavbe domu slúžil Paľo aj so ženou na fare, no aby dom čím skôr postavili pred termínom, opustili službu. Keď Paľo cíti, že sa blíži smrť, začnú ho umárať výčitky a až keď sa zmieri so všetkými a najmä s matkou, vnútorne uspokojený zomrie.
- v tejto poviedke autorka ukazuje, ako neustála núdza, soc. problémy majú negatívny dopad na psychiku obyčajného človeka. Paľo Ročko sa stal takým akým bol, len preto, že bol chudobný, že sa boril životom sám, ťažko, zložito a nik mu nemohol pomôcť ani jeho najbližší z čoho pramení jeho pocit krivdy. Až v závere tesne pred smrťou mnohé akoby pochopil zmieruje sa s tými, s ktorými si nerozumel a zomiera.
Hrdinovia – nočný pokoj dediny rozruší správa o vypuknutí I. svet. vojny. Dedina je vykoľajená z normálneho života, lebo mladí muži odchádzajú a čaká ich front. Iba Zuza Pekovka pociťuje ešte zadostiučinenie, pretože vojna rozlúčila Anku Matvejovie s jej mladým mužom Ďurkom, ktorý zradil ich spoločnú lásku a odsúdil Zuzku žiť s hrbáčom Paľom Pekom. Mužov z dediny vyprevádza s veľkým vlasteneckým zápalom notár Baláň. On i jeho priatelia (obchodník Moller, boháč Štepka) sú presvedčení o skorom víťazstve nad nepriateľom. Vojna sa však predlžuje, odvody pokračujú, na front odchádzajú postupne i tí, ktorí boli pôvodne oslobodení od vojenskej služby. Ako bublina spľaslo i „hrdinstvo“ notára Baláňa správajúce ho sa zbabelo od okamihu, keď mu hrozí odobratie za vojaka až do chvíle oslobodenia. Odchod mužov zanechá v rodinách bôľ i mnohé starosti, rozrušuje šťastie, ničí lásku (učiteľka Líza Malinská a podnotár Štefan Širický). Je to práve on, ktorý od počiatku odsudzuje vojnu ako zlo, a hoci sa jej musí zúčastniť ako frontový vojak, snaží si zachovať ľudskosť, čo sa prejaví v jeho zachraňovaní zraneného nepriateľského vojaka a to za cenu vlastného života.
- je to protivojnová novela založená na irónii a kontraste. Irónia sa prejavuje v názve, keď autorka mala na mysli „hrdinov“ typu Laciho Baláňa, teda obyčajných zbabelcov. Kontrast sa prejavuje v dvoch polohách : 1. Dvojaký protikladný pohľad na vojnu (na 1 strane je ľud a podnotár Širický, ktorí sú proti a nenávidia vojnu ako zlo prinášajúca chudobe iba utrpenie. Na 2 strane je pohľad pánov, teda i Baláňa, ktorý vítajú vojnu, majú ústa plné veľkohubých vlasteneckých rečí). 2. V charaktere postáv napr. : podnotár Širický – notár Baláň (Širický je človek nenápadný, s kladným vzťahom k chudobe, ktorý hoci nenávidí vojnu odchádza bez veľkých rečí na front, kde sa prihlási do sanitárneho oddielu, aby nemusel zabíjať a zomrie pri záchrane nepriateľa. Baláň je veľký chvastúň, veľký akože vlastenec, celý nadšený víta vojnu, pretože si myslí, že je nepostrádateľný a jeho nepovolajú. Keď však príde rad aj naň prejaví sa jeho zbabelosť a pomocou lekára sa vojne vyhne).
c.) slohové postupy, slohové útvary :
1. informačný
- stručné údaje na otázky :
kto?, čo?, kedy?, kde?, ako?,
prečo?
-správa oznámenia (hovorové, administratívne, publicistické) bežné rozhovory.
2. rozprávací
- udalosti, príhody, zážitky v časovej postupnosti.
- rozprávanie, fejtón, povesť, bájka, rozprávka, poviedka,
román
3. opisný
- vecné (vonkajšie) vzťahy, znaky, vlastnosti, následnosť činnosti (deja).
- cestopis, životopis, reportáž, opis, návod, posudok.
4.
a.) výkladový
b.) úvahový
- vnútorné vzťahy (príčinné alebo dôsledkové).
- výklad, prednáška, odborný referát.
- konfrontácia subjektívneho a objektívneho hodnotenia.
- úvaha, kritika, recenzia, diskusný príspevok, prejav
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára