17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..

17. téma : Lyrizovaná próza, jej vývin a miesto v slovenskej lit..

a.) Lyrizovaná próza :

- je lit. smer patriaci medzi najdôležitejšie smery slovenskej medzivojnovej próze, rozvíjajúci sa od polovice 20-tych rokov do prvej polovice 40-tych rokov 20. stor., pričom jeho prvky nachádzame u spisovateľov dodnes.
1. príčiny a podmienky vzniku – v povojnovom období bola otrasená dôvera autorov o všemocnú silu rozumu a prejavovala sa o citlivosť v próze. Lyrizácia prózy bola pokusom o prekonanie krízy, v ktorej sa ocitol v zmenených spol. podmienkach opisný realizmus.
2. vplyv – francúzsky a švajčiarsky regionalizmus a severská lit..
3. hl. znaky :
- odklon od zobrazenia vonkajšej spoločnej skutočnosti a zaostrenie pozornosti na subjektívny svet hrdinov,
- redukcia deja,
- z lit. druhov a žánrov sa rozvíja hl. novela a baladická rozprávka,
- výnimočné postavy a charaktery v neobvyklých a atypických situáciách,
- vyčlenenie deja z historického času a spol. súvislostí,
- prerastanie do roviny fantazijnej a mýtickej,
- je tu častý mýtus prírody, života a lásky,
- najskôr sa objavujú mestské a cudzokrajné námety, neskôr vo vrchole sa zobrazuje dedinské a vrchárske prostredie,
- príroda sa stáva priamym dejotvorným činiteľom,
- lyrizácia jazyka (metafory, personifikácie, expresívne vyjadrovanie …),
- stiera sa rozdiel medzi autorskou rečou a rečou postáv,
- prevláda rozprávanie v 1. osobe,
- častý vnútorný monológ,
4. vývojové stupne :
a.) ornamentálna próza – Gajza VÁMOŠ, Ivan HORVÁTH, Tido J. GAŠPAR, Ján HRUŠOVSKÝ
b.) lyricky tvarovaná próza – J. Cíger HRONSKÝ, Ján BODENEK, Jozef HORÁK, Ferdinand GABAJ
c.) vrcholová próza naturizmu – Ľudo ONDREJOV, Margita FIGULI, Dobroslav CHROBÁK, František ŠVANTNER.

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

M. FIGULI tvorba – zb. noviel : Pokušenie, Tri gaštanové kone román : Babylon, Mladosť, Adrianina niť, Víchor v nás

Tri gaštanové kone – je jedno z najznámejších a najvýznamnejších diel slovenskej lyrizovanej prózy. Novela s jasnými znakmi rozprávky, kde dobro nakoniec zvíťazí nad zlom.
Námet : slovenská dedina v prvých desaťročiach 20. stor. a osobné životné skúsenosti.
Téma : ľúbostná dráma Magdalény Maliarikovej a jej dvoch nápadníkov tuláka Petra a surovca Jána Zápotočného s jasným soc. pozadím.
Hl. myšlienka : autorka tu ukazuje jednu z ľudských nerestí – honbu za majetkom, poukazuje na to, že túžba vlastniť a mať môže zahubiť hodnoty života, ale zároveň ukazuje, že čistá nevinná láska prekoná i najväčšie zlo a je jedným z najvýznamnejších právnych princípov.
Prostredie : dedina Leštiny, Turiec
Kompozícia : novela sa skladá z kapitol. Dej je prerozprávaný v chronologickom slede. Rozprávačom je tulák Peter, ktorý sa snaží prerozprávať udalosti objektívne, nezaujate. Zaujímavosťou je motív koní : a.) reálny – sú nevedomým nástrojom spravodlivosti;
b.) symbolický – sú symbolom života, sily a krásy
Hl. postavy : Magdaléna Maliarikova, tulák Peter, Ján Zápotočný, Jožo Greguš, stará Maliarička
Dej : Magdaléna sa s Petrom poznala od detstva. Spolu vyrastali a prežívali mnoho krásnych príhod. Po rokoch Peter prichádza za Magdalénou popítať ju o ruku. Cestou stretne dvoch pašerákov koní, Magdaléninho bratranca Joža Greguša a Jána Zápotočného najbohatšieho gazdu Leštín. Peter zistí, že i Jano chce Magdalénu za ženu, čomu však nebráni odskočiť si ešte za milenkou Evou. Zápotočnému napomáha i stará Maliarička, pretože by rada videla dcéru vydatú za najbohatšieho gazdu. Magdaléna je nešťastná a počas pálenia svätojánskych ohňov sa dohodne s Petrom, že Peter zanechá túlavý spôsob života, usadí sa, postaví doma a príde po ňu na 3 gaštanových koňoch. Tam kde ich priviaže sa stretnú. Peter húževnato drel a asi o 2 roky postavil dom v Turci na mieste, kde zhorel dom jeho rodičov. Nadobudol i malý majetok a prišiel po Magdalénu na 3 gaštanových koňoch. Medzi tým sa však všetko zmenilo. Kedisy počas svätojánskej noci Jano si vypočul rozhovor Petra a Magdalény, znásilnil Magdalénu a prinútil ju vydať sa zaň. Ich manželstvo bolo nešťastné obojstranné. Magdaléna trpí tým, že nedodržala sľub daný Petrovi. Jano zasa poznaním, že lásku si ani nekúpi, ani nevynúti. Správa sa k Magdaléne surovo a bezohladne. Pošle ju medzi divé kone a ona potratí. Toto všetko sa Peter dozvie po návrate z Leštín. Magdaléna vážne ochorie, hrozí jej smrť. Peter sa k nej dostane až pomocou kňaza. Magdaléna zázračne vyzdravie a Jano ju týra tým, že musí držať koňa podobného Petrovmu, ktorému vypálil oči a na bok mu vypálil meno Tulák. Týraný kôň od bolesti zdivie a kopytami zabíja Jana. Nakoniec sa Petrovi podarí presvedčiť Magdalénu, aby odišli spolu do ich domu.

D. CHROBÁK tvorba – zb. ôsmych próz : Kamarát Jašek novela : Drak sa vracia lit.- vedné dielo : Rukoväť dejín slovenskej lit.

Drak sa vracia
Námet : obraz podtatranskej dediny
Téma : hľadanie stratenej cti, dôvery a lásky ľudí
Konflikt : je 2-násobný => etický – medzi Drakom a dedinčanmi; ľúbostný – medzi Drakom a Šimonom Jariabkom o lásku k tej istej žene Eve Hajnákovej
Hl. myšlienka : hľadanie cesty k ľuďom a k stratenej dôvere a oslava základ. hodnôt života : lásky, cti a prírody videný z dedinského zorného uhla, svetonázoru.
Postavy : Martin Lapiš – Drak, starý hrnčiar Lepiš, Šimon Jariabok, Eva Hajnáková
Prostredie : podtatranská dedina
Kompozícia : je novela s podtitulom „Rozprávka“. Skladá sa z 12 kapitol označených číslom, epilógu a začína sa mottom : „Hľadanie stratenej cti, lásky a dôvery ľudí tvorí vhodnú látku pre hrdinskú rozprávku. J. Conrad : Lord Jim“. Je zložitá viacvrstevná a komplikovaná, striedajú sa v nej rôzne uhly a kategórie rozprávača. Rozprávač rozpráva napr.: v 3. osobe singuláru, neskôr sa mení a rozpráva v 1. osobe plurálu, pričom tú istú udalosť vidíme očami Evy, Šimona a očami dediny a v závere epilógu Eva, ako stará matka celý príbeh rozprávala svojmu vnukovi. Badáme i kontrast, napr.: medzi postavami (Eva, Šimon => dobré, Drak => akoby zlá) a vrámci postáv (Drak – na vonok zlá postava, ale v skutočnosti nie je taká)
Dej : Eva čaká na svojho manžela Šimona, ktorý si ju zobral keď ostala slobodná s dieťaťom od Draka. V mysli sa jej vybaví celá minulosť. Starý hrnčiar Lepiš Madušovie našiel raz na ceste, keď išiel z jarmoku dieťa. To bol teda Martin prezývaný Drak. Pretože bol slepý nechal si ho Lepiš u seba, pričom ľudia v dedine vraveli, že preto lebo boli pri ňom peniaze. Starý Lepiš ho vyučil za hrnčiara, lebo bol veľmi šikovný. Dedinčania ho však nepriali medzi seba, pripisovali mu všetky nešťastia, ktoré dedinu postihli, napr.: starý Lepiš padol do jamy, Drak ho ako 14-ročný vytiahol, ale kým prišla pomoc zomrel. Zamiloval sa do Evy, ale dedinčania ho obžalovali, že zabil ženu v chotári, že je príčinou sucha za čo ho zbijú a zrania. Eva ho ošetruje, ale Drak bez rozlúčky a tajne odíde, pravdepodobne nevediac, že má s Evou syna. O tomto všetkom Eva premýšľa, čakajúc na muža Šimona. Ten sa vracia s novinou, že Drak sa vracia do dediny. Dedinčania očakávajú konflikt medzi Šimonom a Drakom. V horách, kde sa pasie dedinský dobytok vypukol požiar. Richtár potrebuje 2 chlapov na záchranu. Prihlási sa Drak, aby sa očistil v očiach dediny. Druhým podľa dedinčanov mal byť Šimon. Šimon v horách zisťuje, že Drak je iný ako si všetci myslia, ale i tak mu nedôveruje. Keď sa rozpráva s Poliakmi myslí si, že zradil a predáva dobytok. Utečie do dediny a podpáli mu chalupu. Vzápätí prichádza i Drak s dobytkom a po jeho boku je mladá žena Zoška. V epilógu už Eva, ako stará mať dorozpráva vnúčikovi, že až vtedy pochopila, že mala čakať nie na Draka, ale na dobrého Šimona, ktorý bol nešťastný z jej nelásky.

FRANTIŠEK ŠVANTNER tvorba – román : Nevesta hôľ, Život bez konca cyklus noviel : Dáma
romanticko-baladická novela : Malka

Život bez konca – je najrozsiahlejší román, ktorým prekračuje rámec lyrizovanej prózy. Dej románu sa odohráva v horehronskej dedine, mestečku a v Bratislave. Zachytáva obdobie konca R – U monarchie, I. svet. vojnu a predmníchovskú ČSR (1895 – 1935). V centre príbehu je hlavná hrdinka krčmárova dcéra Paulínka a jej zložitý vzťah k 4 mužom. Priateľovi z detstva Tónovi, poštárovi Ervínovi, Jánošovi Alpázovi a manželovi, učiteľovi Langovi. Celý román sa vnútorne člení na obdobie: detstva, dospievania a dospelosti hl. hrdinky Paulíny.
Dej : Paulína, dcéra krčmára dospieva a začínajú ňou lomcovať prvé citové vzplanutia, napr.: k priateľovi z detstva Tónovi a poštárovi. Jej matka, pani Hermína je od pôrodu pripútaná na lôžko a invalidný vozík. Nechce, aby jej dcéra predčasne zistila intímny vzťah otca k slúžke Maruši. Preto a tiež, aby získala inú výchovu, ju posiela do mesta ku krstnej Elvíre. Tam je svedkom Elvírinej tragédie a zamiluje sa do Jánoša Alpáza. Odchádza domov a viac z túžby po zmene ako z lásky si berie za manžela učiteľa Langa. On však na druhý deň po svadbe narukoval. Intrigami poštára Ervína sa z pretŕhajú krehké vzťahy s manželom, ktorý zomiera v zajateckom tábore. Ervín využije situáciu, zvedie Paulínu a vzápätí tragikomicky zomiera v močovke. Po vojne obnovuje Paulína svoj vzťah s idolom Jánošom Alpázom. Hoci o ňom vie, že je vrah. Dlho jej trvá kým pochopí, že je to bezcharakterný človek a až potom nachádza pokoj, šťastie a lásku vo vzťahu k priateľovi z detstva Tónovi.

ĽUDO ONDREJOV tvorba – soc. epos : Martin Nociar Jakubovie (Vysvetlil v nej odpor voči buržoáznej spol. založenom na triednom útlaku a soc. nespravodlivosti)
román : Zbojnícka mladosť, Jerguš Lapin, Na zemi sú tvoje hviezdy (je VRCHÁRSKA TRILÓGIA. Ústredný hrdina je Jerguš Lapin. Spisovateľ vreťazením celého radu krátkych príbehov vytvára mozaikový, a pritom ucelený obraz Jergušovho detstva.)
detská tvorba : Rozprávky z hôr (láska k horám a k ľuďom, ktorý v nich žijú); Africký zápisník, Horami Tundrami, Príhody v divočine (sú len pre deti a sú lit. fikciou autora, on sám na týchto miestach nebol).

c.) Opis a druhy opisu :

- opis je čo najpresnejšie, najnázornejšie a najvýstižnejšie slovami opísať pozorovaný predmet, či jav => vystihnúť jeho podstatné znaky, črty a vlastnosti.
- druhy opisu : 1. jednoduchý 4. opis pracovného postupu
2. umelecký 5. opis s dejovým významom
3. odborný 6. hybridné – dynamické
– statické