19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre

19. téma : Obraz II. svet. vojny vo svetovej literatúre


a.) Stručné dejiny II. svet. vojny :

- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.

b.) Tvorba jednotlivých autorov :

JOSEPH HELLER

Hlava XII –
- vyšiel roku 1961 a písal ho 9 rokov. Motto : „Hlave XII nikto neprešiel cez rozum“.
Téma : II. svet. vojna, človek a vojnová mašinéria
Kompozícia : tvorí 42 kapitol pomenovaných väčšinou menami hl. postáv jednotlivých epizód, pričom ich spája postava hl. hrdinu Iossariana. Pre štýl románu je typická irónia, satira a výsmech. Vrcholom je kapitola „Večné mesto“, keď opustený Iossarian blúdi rozbombardovaným Rímom a zamýšľa sa nad zničenými morálnymi hodnotami a vlastnou ničotnosťou.
Hl. postavy : Iossarian, Cathcart, Orr, Milo, Danby
Hl. myšlienka : Autor odsudzuje vojnu a svoj ostrý protest mieri proti absurdnosti vojenského prostredia, vojenských zákonov a nadriadených.
Prostredie : dej sa odohráva na malom ostrove Pianoso, 13 km od Elby, neďaleko I brehov počas II. svet. vojny.
Dej : Na ostrove Pianoso neďaleko I je USA vojenská, letecká základňa, kde Američania robia nálety na D pozície v severnom I. Ctižiadostivý, karieristický plukovník Cathcart v snahe o povýšenie a zapáčenie sa svojim nadriadeným neustále svojvoľne zvyšuje počet náletov, hoci osádky lietadiel mali byť už dávno vystriedané. Hl. hrdina kapitán Iossarian vidí bezvýchodiskovosť svojho postavenia v rámci vojenskej mašinérie. Bojí sa smrti, jeho nepriateľom nie sú len D, ale i hlúpe vojenské nariadenia, zákony a svojvôľa nadriadených. Iossarian sa bojí smrti, lebo z každého náletu sa niekto nevráti živý. Snaží sa zo všetkých síl prežiť, bomby zhadzuje čo najrýchlejšie, je častým návštevníkom ošetrovne a robí zo seba blázna. Už nevie nájsť spôsob akoby ho bez straty osobnej dôstojnosti prepustili a nájde ho až vtedy, keď pochopí, že jeho priateľ Orr nezahynul, ale dezertoval a za pomoci kaplána a majora Danbyho dezertuje i on a uteká za vidinou nohatých švédskych blondínok, ktoré symbolizujú všetko nedosiahnuteľné vo vojne, hlavne mier.

WILLIAM STYRON

Sophiina voľba –
Téma : príbeh mladej Poľky Sophie Zawistowskej, ktorú fašizmus pripravil o jej najbližších: otca, muža a 2 detí.
Kompozícia : rozprávačom príbehu je mladý, začínajúci spisovateľ Stingo, pričom z jeho rozprávania a deja sa prelínajú dve dejové línie – minulosť (II. svet. vojna), prítomnosť (2roky po vojne). Zároveň sú v knihe úvahy o spisovateľskej práci.
Hl. postavy : Sophia Zawistowská – mladá, krásna Poľka pochádzajúca z pronemeckej a protižidovskej rodiny, ktorá zhodou okolností a doby príde o najbližších, prežije koncentrák, ale len za cenu výčitiek a pocitu viny, ktoré ju privedú k samovražde.
Nathau Landau – newyorský žid, schizofrenik a narkoman, ktorý z tragédie židov počas II. svet. vojny obviňuje všetkých nežidov.
Stingo – začínajúci spisovateľ, pochádzajúci z juhu USA, kde sú prítomné rasistické tendencie. Spoznáva svet a ľudí okolo seba.
Hl. myšlienka : Román je umeleckou analýzou zhubného vplyvu fašizmu na jedinca, ale zároveň výpoveďou o tragickom rozpore medzi ilúziami o individuálnej slobode človeka a spoločenskej determinovanosti jeho konania.
Prostredie : II. svet. vojna – Poľsko => Osvienčim
1947 – USA => New York, Brooklyn
Dej : Začínajúci spisovateľ Stingo rozpráva príbeh o tom ako sa učil písať a tiež príbeh svojej neopätovanej lásky ku krásnej Poľke Sophie. Stingo ako obyvateľ brooklynského penziónu je sused mileneckého páru Sophie a Nathaua. Až postupne preniká do záhad tragického, patologického vzťahu týchto ľudí a tiež do minulosti a psychiky Sophie. Sophii fašisti popravia otca i manžela, ona sa môže zapojiť do poľského odboja, ale zo strachu pred osudom svojich dvoch detí tak neurobí. Toto je jej prvá voľba. Osud si s ňou však zahrá, a nešťastnou náhodou sa dostáva do Osvienčimu, kde jej opitý SS z rozmaru navrhne, aby vybrala jedno svoje dieťa a poslala ho do plynu a tak zachránila druhé. Ona pristúpi na túto stupídnosť, prežije koncentrák, ale za cenu viny a výčitiek, že sa nevedela postaviť proti zlu. Uteká do USA, spoznáva sa s Nathauom. Neskoro pochopí, že je to schizofrenik a narkoman, prežíva s ním RAJ i PEKLO. Pokúsi sa zachrániť vo vzťahu so Stingom, ale vracia sa k Nathauovi, aby spoločne odišli zo sveta, ktorý jej pripravil toľko utrpenia. Nájdu ich otrávených v objatí.

JURIJ BONDAREV

Breh –
Motto : „Šťastie to je spomienka na to, čo nemožno zopakovať“.
Téma : vojna a láska => láska, ktorú nemožno zopakovať
vojna, hrôza, ktorá sa nesmie zopakovať
Kompozícia : prelína sa tu minulosť (koniec II. svet. vojny) s prítomnosťou (niekoľko rokov po vojne).
Hl. postavy : Vadim Nikitin, Ema Herbertová, Kňažko, Samsonov
Hl. myšlienka : odsúdenie nezmyselnosti vojny, ktorá preruší ľúbostný vzťah dvoch ľudí. Konfrontácia minulosti a prítomnosti, z ktorej vyplýva varovanie pred vojnou. Porovnanie dvoch spoločenských sústav – rozdiel socializmus a kapitalizmus. Názov BREH symbolizuje rozdiel dvoch životov a nezlučiteľnosť dvoch svetov.
Prostredie : Nemecko – Königsdorf ; bývalé NSR – Hamburg ; bývalé CCCP
Dej : V r. 1945 krátko pred koncom vojny sa poručík CCCP armády Vadim Nikitin stretol v malom D mestečku s D dievčinou Emou, ktorú zachránil pred znásilnením vlastnými vojakmi. Obaja sa do seba zaľúbia, láska víťazí nad hrôzami vojny, nad nezmyselnosťou. Nevadí jej, že sa milujú príslušníci znepriatelených národov. Vojna však ešte ukáže svoju moc. Zbytočne a nezmyselne zomiera poručík Kňažko a cesty Vadima a Emy sa rozchádzajú. Prejdú 10-ročia, prejde vojna, nastupuje atómový vek, jadrové zbrane, kozmické lety, TV i bipolárny svet. Je tu však studená vojna. Z Vadima Nikitina sa stal známy CCCP spisovateľ, ktorý spolu s kolegom spisovateľom Samsonovom prichádza do SNR na sériu besied s čitateľmi, ktoré zorganizovala tajuplná pani Herbertová. V inteligentnej a príťažlivej pani Herbertovej Vadim spoznáva svoju vojnovú lásku Emu. Obaja cítia, že ich vzťah i napriek času stále trvá. Ustavične sa k nemu vracajú, pretože spomienky na prežité chvíle nemožno vymazať. Zároveň však cítia, že ich priveľa vecí rozdeľuje, že žijú svojimi životmi v úplne inom prostredí, v rozdielnych spoločenských sústavách. Obaja síce veria v pokračovanie minulosti, v zázrak novej mladosti, ale pochopia, že to nie je možné a rozchádzajú sa. Teraz už naveky ona ostáva v neónoch hamburského letiska, on odchádza naspäť do CCCP k manželke.

ALBERTO MORAVIA

Vrchárka – tento román vyšiel r. 1957 a je obrazom autorových životných skúseností, keď ako politicky podozrivý sa v posledných mesiacoch II. svet. vojny musel skrývať v horách neďaleko Fondie. Tieto zážitky z vojny, z tvrdého nemilosrdného sveta, zo života medzi utečencami s podobnými osudmi ako jeho sa odrazili v románe.
- Je príbeh dvoch žien, obyčajnej rímskej obchodníčky Cesiri a jej dcéry Rosetty. Obidve utekajú pred bombardovaním Ríma do Cesirinich rodných hôr. Zo zdanlivo pokojného zázemia maličkého obchodíka sa dostávajú do sveta plneného chaosu, drsných vzťahov, narušenej morálky, medzi utečencov, ľudí charakterných i bezcharakterných. Spoznávajú sa so študentom Michelom – antifašistom a filozofom, ktoré však zavraždia Nemci. Keď sa končí vojna a oni si myslia, že prežili najhoršie, pri návrate domov ich znásilnia marokánski vojaci a zbohabojného dievčaťa Rosetty sa stáva obyčajná prostitútka. Prežité útrapy i rany osudu majú však na Cesiru priaznivý vplyv, pretože z malomeštiackej Rimanky sa stáva žena, ktorú zaujímajú nielen vlastné problémy, ale i osudy iných.

c.) Rozdiel medzi odborným a umeleckým štýlom :

Odborný štýl (náučný) sa používa všade tam, kde potrebujeme sprostredkovať informácie alebo vedecké poznatky. Využíva vrstvu odborných slov, rozličné zložené súvetia, schémy, nákresy, tabuľky, grafy, výpočty a množstvo interpunkčných znamienok, zátvoriek. Rozoznávame dva druhy náučného štýlu :
- vedecko-náučný = cudzie slová, citácia alebo parafrázovanie, prísna kompozícia
- populárno-náučný = menej cudzích slov, voľná citácia alebo parafrázovanie, bohatšie členenie textu na odseky.