piatok 18. januára 2008

22. téma : Človek v zápase o národné a sociálne oslobodenie v boji proti fašizmu v slovenskej próze po roku 1945

a.) Stručné deji II. svet. vojny a SNP :

- po nástupe Hitlera k moci v D roku 1933 sa začína D postupne rozmáhať (najmä vojensky). Po Mníchovskej dohode 29. augusta 1938 nastalo rozdelenie ČSR => vyhlásenie autonómie Slovenska v Žiline a vznik protektorátu Čiech a Moravy.
- 1. septembra 1939 začína II. svet. vojna útokom D na Pl.. 7. decembra 1941 vstupuje do vojny USA po útoku Japoncov na Pearl Harbor. Po neúspechoch D v Rusku sa vojna postupne ukončuje a končí 9. septembra 1945.
- na Slovensku sa najviac prejavil odpor voči D vznikom SNP, ktoré trvalo od 29. augusta 1944 do 27. októbra 1944. Najväčšie boje sa odohrali na Strečne, Ostrý Grúň. Zahynulo okolo 30 000 vojakov.

b.) Rozbor tvorby 3 autorov :

RUDOLF JAŠÍK tvorba : román – Na brehu priezračnej rieky, Námestie sv. Alžbety,
Mŕtvy nespievajú, Povesť o bielych kameňoch, Čierne a biele kruhy

Námestie sv. Alžbety –
Námet : našiel ho v kronike mesta Nitra
Téma : zobrazuje tu profašistický, judácky Slovenský štát po prijatí protižidovských zákonov, pričom proti sebe postavil lásku dvoch mladých ľudí bez konfesiálnych predsudkov, proti ktorej stojí neľudskosť vojny profašistického režimu a protižidovských zákonov (katolík – židovka).
Prostredie : väčšina deja sa odohráva v starej veži na námestí slov. malomesta (Nitra), ktoré autor nazýva „Mesto pod viničným vrchom“.
Kompozícia : základom je kontrast: čistá láska – neľudskosť vojny umocnená protižidovskými zákonmi. Badáme tu filozofiu rezignácie v konaní postáv.
Hl. myšlienka : autor zobrazil vnútorný zápas jednotlivcov umocnený láskou, neľudskosťou fašizmu umocnenou protižidovskými zákonmi.
Hl. postavy : Igor Namara, Eva Weimanová, holič Flórik, Žltý Dodo, Maxim, Samko, Maguš
Dej : Igor je mladý 18-ročný chlapec, študent gymnázia, ktorého otec sníval, že bude z neho pán. Otec však zomrel, matka ochorela a Igor musel zanechať štúdiá, aby uživil rodinu. Spoznáva sa so Židovkou Evou, pochádzajúcou z bohatej rodiny (otec Samko spolu s Maximom majú prievoznícku firmu), zamilujú sa do seba. Stretávajú sa v starej veži na námestí, plný strachu a obáv z budúcnosti, pretože je to v období prijatia protižidovských zákonov, keď Židia musia nosiť žltú hviezdu. Dochádza k zákazu povolania, k arizáciám a k transportom do koncentrákov. Igor chce zachrániť Evu, chce ju dať pokrstiť. Farár sa najskôr bojí, potom pod nátlakom a za úplatu privolí, ale keď Igor konečne zoženie peniaze, farár má už strach, lebo režim ohrozuje i kňazov. Igor sa rozhodne odísť s Evou na vidiek, čakajúc len na vyzdravenie matky. K tomu však už nedôjde, lebo holič Flórik túžiac získať salón vstupuje do HSĽS, stáva sa gardistom a dáva sa na cestu zločinu a udáva Evu. Fašisti ju zoberú a na stanici pri transporte, keď sa skláňa nad zabitím židovským chlapcom ju zastrelia. Nešťastný, zúfalý Igor sa pomstí a zabíja holiča Flórika a chce spáchať samovraždu od čoho ho odhovorí obuvník Maguš. Výčitky svedomia dotíchajú i na Samka, ktorý zabíja rodinu a spácha samovraždu.


LADISLAV MŇAČKO tvorba : román – Smrť sa volá Engelchen, Ako chutí moc

Smrť menom Engelchen – je román – kronika, ktorý opisuje udalosti po 15 rokoch ako sa odohrali. Má silne autobiografické črty a ako priznal, veľmi málo si vymýšľal.
Námet : skutočné udalosti odohrávajúce sa na kopanici Ploština 18. apríla 1945.
Téma : život partizánov.
Prostredie : kopanica Ploština, Vsetínska nemocnica a moravsko-slovenské pohraničie.
Hl. myšlienka : románom sa prelína pocit viny a ide tu o akési ospravedlnenie a seba spytovanie svedomia za činy a rozhodnutia, ktoré spôsobili smrť nevinných ľudí.
Kompozícia : v diele sa prelína minulosť (obdobie vojny, SNP), s prítomnosťou (obdobie krátko po skončení 2. svet. vojny). Ide tu o rozprávanie v 1. osobe, rozprávačom je tu ranený partizán Voloďa, ktorý rozpráva o svojich životných osudoch v partizánskom oddieli sestričke Eliške. Román sa člení na kapitoly a každá kapitola sa začína citátom, ktorý súvisí s obsahom kapitoly.
Postavy : Voloďa, Eliška, Marta, Raško, Rašková, Brázda, Nikolaj, Skorzeny, Engelchen
Dej : vo Vsetínskej nemocnici niekoľko dní pred koncom 2. svet. vojny sa ocitá mladý, vojnovými hrôzami oťukaný partizán Voloďa. Pod dohľadom Dr. Brázdu a mladej sestričky Elišky sa zotavuje, nielen z ochrnutia nôh ako následku zranenia, ale hľadá i vykúpenie a pokoj duše. Zbližuje sa s Eliškou a postupne jej rozpráva o svojom živote medzi partizánmi. Ako mladý neskúsený chlapec sa dostal medzi partizánov, ktorým velil Nikolaj. Poznal okolie, bol vzdelaný a ovládal nemčinu, a preto bol poverený špeciálnymi úlohami. Často náročnými a zložitými. Nikolajov oddiel mal základňu na kopanici Ploština, kde sa Voloďa spoznal s mladou atraktívnou rozviedčíčkou Martou, do ktorej sa vášnivo zamiloval. Marta však získavala informácie tak, že spávala s Nemcami. Postupne sa stala morálne deprimovanou, chorou ženou, bojacou sa odhalenia svojho židovského pôvodu a Voloďova láska bola jej liekom. Počas jednej akcie Marta nezmyselne zabíja D generála, navyše sa do oddielu votrie konfident a partizánom hrozí trestná výprava. Nezmyselne, zbytočne zomiera Nikolaj a stávajú sa nejednotnými. Po dlhom váhaní sa rozhodnú opustiť Ploštinu, nechajúc kopaničiarov napospas osudu a rozpŕchli sa do okolitých hôr. Za svoje rozhodnutie však kruto platili, Nemci napadnú Ploštinu a pred zrakom žien a detí upália 27 ploštinských mužov. Po bojoch, prenasledovaniach i obkľúčení sa postupne prebili a pomáhali oslobodzovať okolité mestá a dediny, natrvalo však v nich zostal pocit viny a výčitky svedomie za Ploštinu a tiež túžba pomstiť sa fašistom, ktorý tragédiu spôsobili. Marta v mieri po oslobodení sa nedokáže vyrovnať so svojím tragickým osudom a spácha samovraždu.


ALFONZ BEDNÁR tvorba : román – Sklený vrch, Ako sme sušili bielizeň 2-román – Role
zb. poviedok – Hodiny a minúty
románový cyklus – Za hrsť drobných

Sklený vrch – je to román s tajomstvom, ktorý bol pomenovaný podľa vrchu vypínajúceho sa nad miestom deja. Román prelomil schematizmus v našej lit. a zobrazuje nového hrdinu, ktorým je človekom s individuálnym osudom a vlastným vnútorným svetom a navyše sa autor v ňom nebál ukázať, že budovanie socializmu vôbec nebude jednoduché. Kompozične je román písaný denníkovou formou, kde sa prelínajú spomienky na vzdialenejšiu, či bližšiu minulosť z bezprostredne prežívanou prítomnosťou. Denník si píše hlavná hrdinka Ema Klaasová a vyplýva z neho jej vzťah k trom mužom: Milanovi Kališovi, Zoltánovi Ballovi a Ing. Jožovi Solanovi. Tichá dolina je miestom deja a symbolizuje oázu pokoja, mieru a šťastia.
Dej : hl. hrdinkou je Ema Klaasová, ktorej otec bol prívrženec fašizmu. Matku odvliekli Nemci a Ema uteká do Tichej doliny k chatárovi Doubkovi. Tam sa zoznamuje s partizánom Milanom Kališom, zamilujú sa do seba a sľúbia si, že sa po vojne v Tichej doline stretnú. K tomu však už nedôjde, pretože Milana na prieskume pred očami spolubojovníkov umučia fašisti a v Tichej doline zostal už len jeho hrob. Ema sa to dozvie a nechá si zobrať dieťa, ktoré s ním čakala. Po oslobodení sa chystá do Tichej doliny so svojím snúbencom Zoltánom Ballom, rozpozná však jeho bezcharakternosť. Na stanici sa pohádajú a do Tichej doliny odchádza sama. Tam sa stretáva s partiou mladých ľudí, medzi ktorými je i Ing. Jožo Solan. Zamilujú sa do seba, zoberú sa a odchádzajú pracovať na stavbu priehrady neďaleko Tichej doliny. Nastávajú problémy v práci, keď Jožo sa nevie zmieriť s neodbornosťou a neporiadkom na stavbe a navyše ich manželstvo sa dostáva do krízy, pretože Ema Jožovi nepovedala o svojej minulosti a nevysvetlila mu, že nemôže mať deti. Ema chce všetko vyriešiť na dovolenke v Tichej doline. K tomu však už nedôjde, pretože vstúpi na podhodené elektrické vedenie a zomiera. O jej živote sa Jožo dozvedá z jej denníka.


VLADIMÍR MIŇÁČ tvorba : román – Smrť chodí po horách, Včera a zajtra
trilógia – Generácia
zb. poviedok – Na rozhraní
dvoj-novelu – Nikdy nie si sama
satirický román – Výrobca šťastia
knihy eseji – Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb,
Návraty k prevratu, Odkiaľ a kam Slováci,
Hovorí M

c.) Administratívny štýl :

Zápisnica – z rozličných porád, schôdzok sa píšu tzv. zápisnice o ich priebehu
- je to dôležitý dokument o priebehu schôdze, porady a pod.
- dôležitá je najmä z hľadiska kontroly plnenia uznesený z týchto schôdzí
Osnova zápisnice:
1. názov zápisnice – oboznámenie 5. uznesenie
2. počet prítomných, ospravedlnených a kto viedol schôdzu 6. záver
3. program schôdze 7. podpis
4. priebeh schôdze
Životopis – obsahuje záhlavie /meno podávateľa, zamestnanie, adresu/, pod ním sa napíše na osobitnom riadku nadpis „Životopis“.
Obsah životopisu:
1. dátum a miesto narodenia, bydlisko, meno a povolanie rodičov
2. priebeh vzdelania
3. osobitné schopnosti /napr. jazykové, umelecké, technické/, záujmy, záľuby, zdravotné a iné problémy
4. záver: perspektívny cieľ
5. dátum a vlastnoručný podpis
Posudok – subjektívne vyjadrenie o určitej osobe, o jeho práci, činnosti, schopnostiach, názor na výkon jeho práce

Žiadne komentáre: